Keď ju vlk začal jesť, ešte žila. Jelení rodičia sa na to len zúfalo pozerali a nariekali

19. septembra 2021 o 14:41

„Už ako dieťa ma učili, že keď pes žerie, tak k nemu nechoď. A ja to práve robím, a to nie psovi, ale divokému vlkovi.“
„Mláďa zatiaľ leží, je živé, no nedokáže medzitým vstať a utiecť, len čaká na príchod svojho kata.“
Prečítaj si, ako prebiehal lov vlka, ktorý sa nášmu redaktorovi odohral v lese pred jeho očami
Ako sa z ochrancu pred zlými silami stala negatívna postava z rozprávok, ktorá požiera babičky, a koľko vlkov u nás máme?

František Kekely/ Travelers.sk a Unsplash/ Philipp Pilz a Chris Ensminger

„Už ako dieťa ma učili, že keď pes žerie, tak k nemu nechoď. A ja to práve robím, a to nie psovi, ale divokému vlkovi.“
„Mláďa zatiaľ leží, je živé, no nedokáže medzitým vstať a utiecť, len čaká na príchod svojho kata.“
Prečítaj si, ako prebiehal lov vlka, ktorý sa nášmu redaktorovi odohral v lese pred jeho očami
Ako sa z ochrancu pred zlými silami stala negatívna postava z rozprávok, ktorá požiera babičky, a koľko vlkov u nás máme?

Po niekoľkoročných potulkách svetom, najmä Afrikou a Blízkym východom, som sa minulý rok „vďaka“ korone vrátil domov. Chvíľu som ešte býval v Bratislave, no potom som sa odsťahoval do rodných Kysúc. Ťažko uveriť, no tie „biele h*vná“ mi naozaj chýbali.

Už od školy mám zvyk si občas privstať a ísť sa spolu s vychádzajúcim slnkom prejsť ku lesu. Pretože práve v tomto čase, keď väčšina ľudí ešte spí, sú podľa mňa lúky a lesy najživšie.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa František Kekely •Travelers.sk (@travelers.sk.frantisek.kekely)

Za tie roky som takto stretol mnoho zvierat, pasúce sa stáda sú samozrejmosťou skoro vždy, diviačiu rodinku, slepých jazvecov či dve malé medvieďatka (tie v okolí našej obce bežné naozaj nie sú).

Neviem to vysvetliť, ale po takýchto stretnutiach sa vždy vraciam šťastný, nabitý energiou a aj zvyšok dňa mám krajší.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa František Kekely •Travelers.sk (@travelers.sk.frantisek.kekely)

Podobne som sa išiel prejsť ku lesu aj začiatkom tohto leta. Pozerám na východ slnka spoza kysuckých kopcov i Malej Fatry, keď v tom začujem veľmi zvláštne zvuky. Čo sa to deje?

Obzriem sa a vidím z lesa utekať jeleniu zver. A medzi ňou si všimnem behať „psa.“

Ten v plnej rýchlosti zráža k zemi mláďa. Po chvíli mi je jasné, že nepozerám na žiadneho psa, ale prvýkrát vidím naživo vo voľnej prírode vlka a dokonca priamo na love.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM