„Keď Kajínek videl svoj film, plakal od dojatia.“ Startitup vyspovedal známeho režiséra a scenáristu Dobeša

Jeho meno sa spája s mnohými filmami, ktoré do kín prilákali tisícky divákov. Reč je o českom scenáristovi a režisérovi Marekovi Dobešovi, ktorého sme zastihli na pražskom Comic-Cone konajúcom sa 14. až 16. apríla 2023. 

V rozhovore nám prezradil, ako sa dostal k spolupráci s Petrem Jáklem mladším, aké emócie v ňom vyvolával Jiří Kajínek, aký je jeho nový film Ďáblova sbírka, no aj to to, prečo tvorba jedného zo scenárov trvala až 17 rokov. 

• Ako vníma pražský Comic-Con?
• Aké pocity v ňom vyvolal Kajínek počas stretnutia?
• Bál sa ho? A ako sa cítil počas točenia vo väznici?

Ste známy režisér a scenárista, ktorý sa podieľal na mnohých významných projektoch a akciách. Je pražský Comic-Con 2023 vašou premiérou?

Som tu prvýkrát, čo je pomerne zvláštne vzhľadom na to, že som bol niekoľkokrát na festivale fantázie, ktorý mal toho istého organizátora. Hneď po prevrate som sa snažil propagovať v Česku komiks, vrátiť ho naspäť, pretože ho vtedajšia politická situácia označovala za dekadentný a úpadkový žáner, tvrdili, že ide o niečo západné a trend, ktorý v Česku nemá miesto. 

Na túto akciu som pozýval aj Bereniku Saudkovú, ktorá komiksy maľuje a podieľala sa na mojom novom filme, no bohužiaľ, bola v Taliansku. Viac-menej je Kája Saudek meno československého komiksu, ktoré má do dneška celosvetovú kvalitu.

Jeho komunisti aj zavreli za propagáciu pornografie, kde nakreslil nahé ženské postavy, čo sú úplné absurdity. Dnes ma pozval Václav Pravda a som tu preto, aby som propagoval svoj nový celovečerný film. Som za to veľmi rád.

Myslíte si, že fanúšikovská základňa sci-fi žánru a komiksov je dostačujúca, aby sa organizovala akcia, ako je táto?

Toto je 4. ročník, takže myslím, že to už samo osebe ukazuje, že áno. Je tu kopa ľudí aj prezlečených cosplayerov, ktorí sú vlastne oživenými filmovými, seriálovými a komiksovými postavami. Žije to tu a myslím si, že aj pre tvorcov je fajn, keď u tých fanúšikov vzbudzujú záujem.

Ja som dôkazom toho, že aj český autor tu môže prezentovať svoju tvorbu. Mnohí videli môj celovečerný film a chodili za mnou pre samolepku alebo sa so mnou vyfotiť a podpísať si DVD-čko. Je to skvelý pocit a je to spôsob, ako byť s tým fanúšikom v kontakte.

Slovák žil dlhé roky v Brazílii: Už aj domorodé kmene majú telefóny. Život v meste je drahší ako v Bratislave

Ako toto podujatie vnímate vy ako autor?

Myslím, že to má prínos práve v tom zmysle, že sa tí ľudia navzájom utvrdzujú, že fantázia, či už komiksová, filmová alebo knižná, je zaujímavá a že ju zdieľajú s ostatnými. Napríklad aj s kostýmami je to tak, že sa môžu navzájom vidieť, z roka na rok sa zlepšovať, súťažiť medzi sebou, kto bude mať zaujímavejšiu zbraň alebo prezlečenie. Tým sa, samozrejme, aj my ako autori a tvorcovia zbližujeme s fanúšikmi.

Prejdeme k vašej tvorbe, „na pľaci“ musí byť dynamicky. Povedzte nám, ktorú príhodu z natáčania považujete za najvtipnejšiu. 

Keď sme natáčali film Choking Hazard, tak hneď vedľa miesta, ktoré nám slúžilo ako kulisa, bola aj benzínová pumpa. V 1. deň bol komparz namaskovaný za zombíkov. Boli sme naozaj nízkorozpočtové natáčanie a neboli sme schopní dať im catering, čiže si občerstvenie išli kúpiť na tú pumpu.

Obsluha pumpy sa ich zľakla a zavolala policajtov. Prišla kriminálka s tým, že nejakí chlapi sa tam pobili, pretože boli od krvi a z častí tela im trčalo mäso. Tento rok oslavujeme 20 rokov tohto filmu.

Náš film končí tým, že herci utekajú preč na tanku a benzínová pumpa, ktorá počas natáčania slúžila ako „catering“, si už na tých zombíkov zvykla. Nikto však tamojšiu obsluhu nepripravil na to, že na konci filmu na pumpe tento tank zastaví a požiada obsluhu, aby doň natankovala plnú nádrž.

Jedným z vašich mimoriadne významných a úspešných projektov bol aj Kajínek. Ako ste sa dostali k spolupráci s režisérom Petrem Jáklem mladším?

Jeho otca niekto oslovil v reštaurácii s tým, že by nebolo zlé natočiť niečo o Kajínkovom úteku. Tým, že ani jeden z nich nemal skúsenosť s písaním scenára k takémuto filmu, tak ma oslovili, či by som si na to trúfol. Najprv som to odmietol, pretože som Jíriho Kajínka z médií nemal až tak prečítaného v tom zmysle, že by som vedel, v čom kauza spočíva.

Potom som zistil, že v Česku ani na Slovensku sa pred tým, ako sme tento film natočili, neudiala situácia, že keď bol niekto odsúdený a niekto prišiel so zásadnými novými informáciami, že by súd tie informácie prijal. To som si tak povedal, že to by mohlo byť pre divákov zaujímavé. A pre mňa to bol neskutočný zážitok.

S Kajínkom ste sa aj niekoľkokrát stretli. Aké pocity vo vás vyvolal?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať článok

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Aké pocity mal Marek Dobeš zo stretnutí s Jiřím Kajínkom
• Písanie scenára ku ktorému filmu trvalo až 17 rokov a prečo to tak bolo
• Ktorý žáner ho baví najviac
• Ako sa do filmu Jan Žižka dostal hviezdny Michael Caine

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom