Klasický 8-hodinový pracovný čas je minulosťou. Je reálne, že budeme pracovať kratšie a efektívnejšie, tvrdí odborník

Zamestnanci začínajú byť v práci čoraz častejšie nespokojní. Pandémia zmenila nielen návyky Slovákov, ale aj ich životné priority. Kariéru u mnohých predbehla rodina. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne a Profesie.

Prieskum hovorí o tom, že zamestnávatelia dnes vo veľkom vnímajú zmenu nálady na pracovnom trhu. Inak tomu nie je ani v prípade zamestnancov. Množstvo z nich si všimlo výrazne negatívne zmeny, ktoré ovplyvnili ich pracovnú morálku a motiváciu pracovať. Až 45 % otvorene priznalo razantný pokles motivácie a až 39 % pracuje s menším nasadením, ako pred troma rokmi. 

„Pred pandémiou boli ľudia ochotnejší pracovať viac a to aj po pracovnej dobe. Dnes majú iné priority – strážia si pracovný čas, viac sa venujú rodine a priateľom. Ako prioritu vnímajú aj svoj sebarozvoj. Dnes už vidíme, že aj mnoho zamestnávateľov otvorene komunikuje potrebu rovnováhy medzi prácou a voľným časom,“ vysvetľuje pre Startitup HR odborníčka Ivana Molnárová.

Balans medzi súkromným a pracovným životom sa stal po pandémii pre Slovákov dôležitejším, ako kedykoľvek predtým. Potvrdzuje to aj instagramový prieskum Startitup, podľa ktorého 67 % ľudí už nemá problém s work-life balance. 

Slovensko má od kvalitnej pracovnej kultúry ešte ďaleko

Dáta Startitup ukazujú, že kultúra pracovného času od 8 do 4 je minulosťou. Až 59 % ľudí však pracuje aj po skončení pracovnej doby. Rovnako sa 62 % ľudí stretáva s tým, že im šéf volá aj po odchode z práce.

Skôr, než vyvážený pracovný čas a oddych, tu teda vidíme zmierenie sa Slovákov s väčším množstvom práce, ktorému sa prispôsobili.

„V organizáciách ako je tá naša, ktorá funguje projektovo a nie podľa času prevádzky výrobnej linky, je nastavenie kvalitného work-life balance o dôvere. Snažíme sa vytvárať rodinnú kultúru, kde si úlohy odovzdávame s plným vedomím, že druhá strana do jej spracovania vloží všetko úsilie a odhodlanie. V tomto prípade nie je rozhodujúce či je niekto ranné vtáča a pracuje od 7 hodiny ráno, alebo nočná sova a radšej si ráno dlhšie pospí. Dôležitý je výsledok. Príchody a odchody zamestnancov nesledujeme na minúty, ale hľadíme na efektivitu,“ vyjadril sa pre Startitup managing partner spoločnosti BDO, Peter Gunda.

Práve kultúra firmy je podľa Molnárovej absolútne kľúčová pre správny work-life balance: „Súvisí to aj s našim nastavením, sme stále online. Mnohé spoločnosti už riešia ako nastaviť zdravé fungovanie, aby sme si neposielali e-maily po 17-tej hodine či prípadne príliš skoro ráno. Treba dosiahnuť, aby bola vo firmách citeľná kultúra rešpektu voľného času a dovolenky.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa BDO Slovak Republic (@bdo_slovakia)

Zastaralé firmy zlyhávajú

Pre zamestnávateľov so staromódnym mindsetom môže byť zistenie, že menší tlak na zamestnancov znamená vyššiu produktivitu, prekvapujúce. Skúsenosti z praxe však ukazujú, že ubrať z plynu môže vo finále znamenať šťastnejších a produktívnejších zamestnancov.

V BDO sa novodobý prístup osvedčil. „Model práce, ktorý u nás funguje, nemá negatívny vplyv ani na produktivitu, ani na pracovný výkon a efektivitu, práve naopak. Spokojnosť zamestnancov sa odráža aj v ich skvelých výsledkoch,“ teší sa Peter Gunda.

Inovatívne postupy sa BDO osvedčili – na nezávislom portáli Glassdoor, kde zamestnanci anonymne hodnotia svoje skúsenosti u zamestnávateľov, zbiera jednu pochvalu za druhou. Drvivá väčšina zamestnancov by prácu odporučila aj známym a na firme oceňujú najmä prístup manažérov či práve kvalitu work-life balance, ktorý sa prejavuje aj na uvoľnenej atmosfére v práci.

„Všetko, čo robíme, je v súlade s našimi 5 základnými hodnotami, ktoré vyjadrujú naše ideály.“

• Prichádzajú s inováciami a svojim zamestnancom dávajú možnosť na sebarozvoj,
• záleží im na otvorenej a úprimnej komunikácii, ktorá vedie k dôvere a dlhodobým vzťahom,
• na hľadanie riešení sa pozerajú z rôznych perspektív, a cenia si odhodlanie a pozitívny prístup,
• pre zamestnancov vytvárajú prostredie, ktoré je profesionálne a zároveň priateľské,
• menej je viac – usilujú sa dosiahnuť a prekonať nastavené vysoké štandardy, aby aj s menším množstvom zdrojov dosiahli viac než predtým.

„Ak je súčasťou kultúry spoločnosti skutočné porozumenie potreby rovnováhy, tak sa to firme z dlhodobého hľadiska vráti. Ľudia sú viac motivovaní, kreatívnejší, robí sa menej chýb a je väčšia lojalita a spokojnosť,“ uzatvára Ivana Molnárová, podľa ktorej pri správne nastavenom work-life balance vyhráva zamestnanec aj zamestnávateľ.

zdroj: Facebook/Visit Bratislava - Slovensko má od kvalitnej pracovnej kultúry ešte ďaleko.

Slovákom hrozí vyhorenie

Západné krajiny sú do rôznej miery agresívne v prijímaní legislatívy, ktorá sa snaží z kvalitného work-life balancu spraviť štandard. Napríklad Francúzsko prijalo zákon, ktorý umožňuje zamestnancom ignorovať pracovný e-mail, keď nie sú v kancelárii.

Holandsko je zase jedna z najlepších krajín z hľadiska rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom – len 0,5 % zamestnancov pracuje dlho, v porovnaní s celkovým priemerom 13 % krajín OECD.

Austrálčania však zase pracujú viac hodín ako väčšina ľudí v iných rozvinutých krajinách – majú teda menej času na starostlivosť o seba. To môže ovplyvniť aj zdravie, zvýšiť stres a obmedziť voľnočasové aktivity.

Ani na Slovensku nie je pracovná kultúra ideálna. Keď však neexistuje rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, skončiť to môže až syndrómom vyhorenia. 

„Nemožnosť vypnúť hlavu od práce vedie k frustrácii a vyhoreniu. V zahraničí zamestnávatelia učia ľudí meditovať a vypnúť. V mnohých zahraničných firmách na to majú dokonca vyhradený priestor a majú výborne výsledky. 10 – 20 minútová meditácia nám dá odstup a sme oveľa efektívnejší a kreatívnejší,“ vysvetľuje Molnárová.

Žiadne riešenie však nefunguje stopercentne, častým problémom sú aj osobné predispozície. Mnohí ľudia sú príliš zameraní na detaily, prípadne nevedia povedať nie a určiť si hranice. 

Na vyhorenie majú predispozície prakticky všetci. K najrizikovejším skupinám však patria zdravotníci, záchranári aj ďalší odborníci z pomáhajúcich profesií a sociálnych služieb, rovnako ako pedagógovia. Vyhorenie neobchádza to ani startupistov, kreatívcov či manažérov.

zdroj: TASR/Michal Svítok - Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je však problémom ľudí na celom svete. Francúzsko prijalo zákon, ktorý umožňuje zamestnancom ignorovať pracovný e-mail, keď nie sú v kancelárii.

Ako dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom?

Nájsť vhodnú rovnováhu medzi prácou a každodenným životom je výzvou, ktorej čelia všetci ľudia.

„Firmy môžu prispieť k riešeniu tohto problému podporou flexibilných pracovných postupov, ktoré ľuďom pomôžu nájsť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom,” dopĺňa Peter Gunda.

Pravdou je, že neexistuje žiaden recept, ktorý by vyhovoval všetkým – dobrým riešením však môže byť pokúsiť sa inšpirovať firmami, kde takýto model už úspešne funguje, ako napríklad BDO.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska