Klimatológovia hlásia 95 % pravdepodobnosť: Rok 2027 prinesie rekordný teplotný šok, aký sme nečakali ešte desaťročie

Leto ešte neskončilo, no vedci už sledujú vývoj, ktorý môže prepísať klimatické rekordy. Najnovšie predpovede naznačujú scenár, s ktorým mnohí odborníci ešte pred niekoľkými rokmi vôbec nepočítali.

Ak sa súčasné modely potvrdia, planéta môže už budúci rok zažiť podmienky, ktoré klimatológovia pôvodne očakávali až koncom 30. rokov. Dôvodom je kombinácia zrýchľujúceho sa globálneho otepľovania a mimoriadne silného klimatického javu El Niño.

Rok 2027 môže prepísať teplotné rekordy

Podľa denníka The Washington Post analýza klimatológa Zeka Hausfathera ukazuje približne 95-percentnú pravdepodobnosť, že rok 2027 sa stane najteplejším rokom v histórii meraní.

Priemerná globálna teplota by mohla dosiahnuť približne 1,76 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou. Takáto hodnota by výrazne prevýšila súčasný trend otepľovania a predstavovala by podmienky, ktoré sa za bežného vývoja očakávajú približne až okolo roku 2037.

Hausfather upozornil, že druhá polovica roka 2026 a celý rok 2027 môžu priniesť mimoriadne vysoké globálne teploty. Podľa jeho odhadov sa planéta na krátky čas ocitne v akomsi „náhľade do budúcnosti“.

Niektoré modely pritom naznačujú ešte výraznejší scenár. Na hornom okraji predpokladaného rozpätia by sa klimatické podmienky mohli priblížiť úrovniam, ktoré sa dnes očakávajú až okolo roku 2040.

Za všetkým stojí mimoriadne silný El Niño

Kľúčovú úlohu zohráva jav El Niño, ktorý vzniká v tropickom Pacifiku. Ide o prirodzený klimatický cyklus, počas ktorého sa rozsiahle oblasti oceánu výrazne oteplia.

Podľa Európskej komisie je výskyt El Niña v roku 2026 prakticky istý. Sezónne prognózy služby Copernicus zároveň naznačujú, že môže ísť o jednu z najsilnejších udalostí v histórii pozorovaní.

Počas El Niña sa obrovské množstvo tepla uloženého v oceáne prenáša do atmosféry. Toto teplo následne ovplyvňuje počasie na celom svete a zvyšuje priemerné globálne teploty.

The Washington Post upozorňuje, že aktuálny El Niño môže prekonať všetkých šesť najsilnejších zaznamenaných udalostí vrátane rokov 2015, 1997 či 1982. Teploty v centrálnej časti rovníkového Pacifiku už lámu rekordy a podľa prognóz môžu do konca roka vystúpiť viac ako štyri stupne nad dlhodobý normál.

Európu môže čakať teplejšie počasie

Dôsledky sa neobmedzia len na oceány. Podľa správy Spoločného výskumného centra Európskej komisie sa vplyv El Niña prejaví v mnohých regiónoch sveta počas rokov 2026 a 2027.

Extrémne teplo sa má začať výraznejšie prejavovať už od jesene a vrchol dosiahne medzi decembrom 2026 a februárom 2027. Zvýšené teploty by mali pretrvať aj počas jari.

V Európe by pritom mohlo dôjsť k netypickému vývoju. Namiesto chladnejšieho počasia, ktoré býva s El Niñom často spájané, predpokladajú odborníci skôr nadpriemerne teplé obdobie. Otepľovanie by sa malo postupne zosilňovať až do jarných mesiacov.

Na podobný scenár upozorňoval aj portál Severe Weather Europe, o ktorom sme informovali v predchádzajúcom článku. Podľa jeho analýz sa k Super El Niñu pridáva aj pozitívny dipól Indického oceánu (IOD), ďalšia významná oceánska anomália.

Práve kombinácia týchto dvoch javov môže meniť atmosférickú cirkuláciu nad severnou pologuľou a ovplyvniť priebeh zimy v Európe aj Severnej Amerike.

Teplo prinesie aj viac extrémov

Vyššie teploty znamenajú aj viac vodnej pary v atmosfére. Klimatológovia upozorňujú, že vzduch dokáže s každým stupňom oteplenia zadržať približne o sedem percent viac vlhkosti. To zvyšuje pravdepodobnosť intenzívnych zrážok, povodní a ďalších extrémnych prejavov počasia.

Správa Európskej komisie zároveň varuje pred rastúcim rizikom sucha v Austrálii, juhovýchodnej Ázii, južnej Afrike či častiach Strednej Ameriky. Naopak, niektoré oblasti Afriky, Ázie a Ameriky môžu čeliť nadpriemerným zrážkam.

Dôsledky sa môžu prejaviť aj na poľnohospodárstve a cenách potravín. Odborníci upozorňujú najmä na možné zdražovanie tvrdej pšenice a tlak na produkciu plodín v regiónoch postihnutých suchom.

Nejde len o jeden rok

Vedci zároveň zdôrazňujú, že samotný El Niño nevysvetľuje celý obraz. Súčasná udalosť sa odohráva v prostredí dlhodobého globálneho otepľovania spôsobeného emisiami skleníkových plynov. Ako upozornil Hausfather, ľudská činnosť pridáva klimatickému systému približne toľko tepla, koľko predstavuje jeden El Niño za každé desaťročie.

Aj keď sa po roku 2027 očakáva určité zmiernenie teplôt, dlhodobý trend zostáva rastúci. Budúci rok tak podľa vedcov nemusí byť len ďalším rekordom, ale aj ukážkou toho, aké podmienky sa môžu stať bežnou súčasťou klimatickej reality v nasledujúcich desaťročiach.

Čítaj viac z kategórie: Počasie

Zdroje: washingtonpost.com, startitup.sk, joint-research-centre.ec.europa.eu