Kľúč k liečbe rakoviny môžu mať slony, ukazuje nový výskum

S rakovinou sa, žiaľ, stretla väčšina z nás, či už na základe osobnej skúsenosti alebo len z počutia od svojich známych. Špičkoví lekári, vedci a odborníci z celého sveta sa už desaťročia pokúšajú nájsť lieky na túto zákernú chorobu, ale zatiaľ bezúspešne. 

The Times píše, že skupina britských a európskych vedcov vydala v časopise Molecular Biology and Evolution novú štúdiu The Elephant Evolved p53 Isoforms that Escape MDM2-Mediated Repression and Cancer, ktorá môže byť nápomocná pri hľadaní spôsobov, ako rakovine nie predchádzať, ale aspoň ju efektívnejšie liečiť.

Päťkrát menšia pravdepodobnosť vyvinutia rakoviny u slonov ako ľudí

Newsncr píše, že slony napriek tomu, že majú telo o hmotnosti asi 5 ton, sa tešia väčšinou dlhému veku a vykazujú nadmernú odolnosť voči väčšine druhov rakoviny s úmrtnosťou nižšou ako 5 %, čo je päťkrát menej ako u ľudí, pretože u nás to je 25 %.

Tento fenomén je pre biológov záhadou už mnoho rokov, pretože veľké stvorenia by mali byť ohrozené viac. Bunky sa počas života organizmu neustále delia a každá so sebou nesie riziko vzniku nádoru.

The Independent uvádza závery vedcov, ktorí sa podieľali na najnovšej štúdie a podľa ktorej za ich mimoriadnu rezistenciu slonov voči rakovine môže súbor proteínov, ktoré tieto zvieratá v sebe majú a tieto proteíny bojujú proti nádoru a ničia zmutované bunky.

„Táto zložitá a zaujímavá štúdia demonštruje, o koľko viac sa skrýva pri slonoch ako pôsobivú veľkosť a aké dôležité je, aby sme tieto  zvieratá nielen chránili, ale aj podrobne študovali. Koniec koncov, ich genetika a fyziológia sú poháňané evolučnou históriou, ako aj dnešnou ekológiou, stravou a správaním,“ povedal spoluautor štúdie Fritz Vollrath z Univerzity v Oxforde pre Metro.

Gén P53

Tech Explorist poukazuje na to, že vedci zo siedmich výskumných univerzít, vrátane Univerzity v Oxforde a Edinburskej univerzity, použili priekopnícke bioinformatické modelovanie na identifikáciu molekulárnych interakcií proteínu nazývanom p53, ktorý je práve tým proteínom, ktorý slúži ako ochrana pred rakovinou.

Study Finds zdôrazňuje, že slony zdedia 40 verzií génu p53, 20 od každého rodiča. Vedci nazývajú tento gén „strážcom genómu“. Dôvodom je, že loví a zabíja bunky s chybnou DNA. Všetky ostatné cicavce majú iba dve verzie génu.

Biochemická analýza a počítačové simulácie tiež ukázali, že všetkých 40 verzií má mierne štrukturálne rozdiely. To má za následok oveľa širší rozsah protirakovinovej činnosti, než majú naše dva ľudské gény, jeden od každého rodiča.

Vedci vynašli technológiu, vďaka ktorej sa rakovina v našom tele zničí sama. Pomôcť by mohla aj pri liečbe COVID-19

„Ide o vzrušujúci vývoj pre naše pochopenie toho, ako p53 prispieva k prevencii rozvoja rakoviny. U ľudí je ten istý proteín p53 zodpovedný za rozhodnutie, či by sa bunky mali prestať rozširovať alebo prejsť do apoptózy (programovaná smrť bunky), ale bolo ťažké objasniť, ako p53 robí toto rozhodnutie,“ povedal pre stránku University of Oxford profesor Robin Fåhraeus, ktorý je spoluautorom štúdie.

„Existencia niekoľkých izoforiem p53 u slonov s rôznymi schopnosťami interakcie s MDM2 ponúka vzrušujúci prístup k vrhnutiu nového svetla na potláčajúcu aktivitu proteínu p53 voči nádoru,“ dodal.

Počet slonov za posledné storočie výrazne klesol

Newsncr podotýka, že slony, cenené pre ich kly zo slonoviny, sú kriticky ohrozené po tom, čo ich pytliaci dotlačili na pokraj vyhynutia. Populácie slonov zaznamenali v minulom storočí výrazný pokles.

V súčasnosti ich v Afrike zostalo len asi 400 000 a v Ázii odhadom 30 000. Ešte v minulom storočí boli rozšírené na všetkých kontinentoch. Slony čelia ďalším hrozbám zo straty biotopu a otepľovania.