Koalícia na pokraji vzplanutia: „Pre nich každý deň pri moci znamená konkrétny zisk,“ konštatuje Mesežnikov

Slovenská politická scéna je opäť pod tlakom. Napätie v koalícii naberá na sile a mnohí analytici už hovoria o reálnej možnosti koaličnej krízy. V pozadí sporov stojí viac ako len rétorika jednotlivých politikov. Ide o personálne požiadavky, mocenské ambície a vnútorné rozdelenie koaličných strán.

Pozreli sme sa preto na to, či skutočne hrozí koaličná kríza, čo by ju mohlo spôsobiť a ako vyzerajú aktuálne vzťahy medzi jednotlivými subjektmi, ktoré tvoria vládny trojlístok.

Nemusí to byť také, ako sa zdá

Politológ Grigorij Mesežnikov pre Startitup zdôrazňuje, že situácia na prvý pohľad vyzerá dramaticky, no nemusí nevyhnutne vyústiť do úplného kolapsu vlády. Podľa neho je koalícia krehká — má pomerne tesnú väčšinu a funguje na základe nejednotných politických subjektov, ktoré vo svojich radoch hostia rôzne skupiny s odlišnými predstavami.

Mesežnikov upozorňuje, že individuálne ambície politikov môžu narúšať systém, ktorý mal byť stabilný a predvídateľný. Na druhej strane však historické paralely podľa neho nasvedčujú, že jednorazové konflikty sa často vyriešili konsolidáciou koalície.

Napätie je však očividné. V politických vystúpeniach zaznievajú požiadavky na výmenu ministrov, hrozby pádom vlády alebo varovania pred stratou kontroly. Mesežnikov preto vyzýva, aby sme neabsolutizovali obraz krízy. Situácia je podľa neho síce zložitá, ale jej vývoj je otvorený a budúcnosť koalície závisí od ochoty jednotlivcov spraviť kompromisy.

Krehká väčšina a rastúce napätie

Mesežnikov upozorňuje, že slabá väčšina znamená pre vládu potenciálne riziko: „Teoreticky sa môže stať, že by mohlo prísť k nejakému konfliktu. Ale podobné krízy sa vo všetkých vládnych koalíciách vždy vyriešili tak, že spájali koalíciu viac, než ju rozdeľovali.“

V jeho pohľade sú rozdielne vnútorné skupiny v rámci strán jedným z hlavných motívov napätia. A to najmä v Hlase, kde existujú zjavne silné frakcie s protichodnými záujmami.

Tlak od Hlasu je podľa dostupných informácií reálny a silný. Denník N uvádza, že predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok na základe informácií ich zdrojov trvá na tom, aby premiér Robert Fico po odvolaní Petra Kmeca pokračoval a odvolal aj ďalších ministrov, konkrétne Jozefa Ráža a Samuela Migaľa, a to podľa rovnakého princípu ako pri Kmecovi.

Tento krok podľa ministra vnútra nie je len symbolickým gestom. Ide o výraznú požiadavku a tlak na premiéra, aby rokovanie o odvolaniach neostalo izolovaným prípadom, ale systémovým riešením. Minister spravodlivosti Boris Susko je ale iného názoru, dodáva portál. „Bude prebiehať komunikácia v rámci koaličnej rady a dospeje sa k nejakému záveru. Ale zatiaľ to nevidím ako koaličnú krízu,“ uviedol.

Niektorí možnú krízu nepopierajú

Tomáš Drucker, minister školstva za Hlas, pritom otvorene priznal, že koaličná kríza nie je vylúčená. V odpovedi na mediálne otázky, ktoré zazneli na stredajšom rokovaní vlády, to totiž otvorene pripustil. Keď sa ho novinári pýtali, či existuje riziko rozpadu vlády, povedal len stručné „možno áno“.

Takéto slová od člena koalície naznačujú, že konflikt nie je len mediálnym divadlom, ale môže mať reálne dôsledky aj v parlamente. Ďalším dôležitým faktorom je komunikácia vnútri koalície. Zatiaľ čo niektorí vládni predstavitelia komentujú situáciu aspoň v krátkosti, Tomáš Taraba jasne neodpovedal a premiér Robert Fico preskočil rovno na ďalšiu novinársku otázku. Bez reakcie. Informáciu priniesol opäť Denník N.

Mesežnikov hovorí, že napriek tomu, že mnohé kontroverzie sú medializované, dôležitá je ochota riešiť ich. Tlak Hlasu na odvolávanie ministrov a požiadavky na jednotný meter môžu podľa neho spustiť reálne rokovania o reštrukturalizácii kabinetu, no tiež môžu vyvolať odpor u tých, ktorí cítia, že sú obeťou neprimeraného tlaku.

Ambície a personálne konflikty

Podľa Mesežnikova aktuálny stret politických ambícií vytvára narušenie tradičného mechanizmu prideľovania pozícií. Pripomína, ako si v minulosti rebelujúci politici zabezpečili ministerské kreslá. „Koho zastupuje pán Huliak? Koho zastupuje pán Migaľ? Oni zastupujú sami seba.“

Politológ naznačuje, že ide nielen o konflikty medzi stranami, ale o vnútorné boje, ktoré sa opierajú o osobnú moc a vplyv jednotlivcov, nie o čistú koaličnú solidaritu.

Jeho interpretácii zodpovedajú aj informácie, ktoré zverejnili niektoré médiá. Denník N píše, že Hlas trvá na odvolaniach ministrov a využíva na to mediálny tlak. To podľa politológa naznačuje, že strana sa nesnaží len o korekciu, ale chce reálne presadiť svoje požiadavky v exekutíve. A to zas vytvára politické napätie, ktoré nemusí byť jednoduché vykompenzovať len rokovaniami v koaličnej rade.

Do celého konfliktu vstupuje aj Andrej Danko, predseda SNS, ktorý podľa portálu Aktuality.sk varuje Fica pred možným pádom vlády. Odvoláva sa pritom na zverejnené e-maily medzi Miroslavom Lajčákom a Jeffreym Epsteinom.

Danko počas tlačovej besedy vyhlásil, že komunikácia medzi Lajčákom a Epsteinom predstavuje vážny prvok ohrozenia, a žiada premiéra, aby „sa poriadne chopil oprát“ a preveril všetkých ministrov. Podľa lídra národniarov táto situácia môže mať širšie medzinárodné dopady, čo podľa Mesežnikova len zvyšuje zložitosť krízy.

Politológ upozorňuje, že osobné ambície, ktoré sú ťahané cez mediálne vystúpenia a personálne požiadavky, otvárajú cestu k destabilizácii. Nie je to len spor o mená. Hovorí, že je to spor o to, ako sa má koalícia riadiť, kto má mať rozhodujúcu moc a či princípy rozdelenia moci zostanú v koalícii zachované alebo sa preformujú podľa individuálnych priorít.

Dovládnu?

Mesežnikov zdôrazňuje, že je dôležité pripomenúť historickú stabilitu, aj keď je vládna väčšina krehká. Politológ upozorňuje, že v minulosti sa národno-populistické vlády na Slovensku dokázali udržať celé volebné obdobie. Nič tak teraz nenasvedčuje tomu, že by svoje vládne obdobie nedokončili.

„Všetky národno-populistické vlády, s výnimkou jednej Mečiarovej, vydržali celé volebné obdobie. Pre nich každý deň pri moci znamená konkrétny zisk.“ Podľa neho to poukazuje na to, že aj teraz môže koalícia nájsť spôsob, ako prežiť, ak sa aktéri rozhodnú konať pragmaticky.

Jeho tvrdenia podporujú aj udalosti posledných týždňov. Rudolf Huliak v nedávnom rozhovore v relácii Zo zákulisia politiky kritizoval darovanie eurofondov oligarchom na haciendy a naznačil, že od toho dáva ruky preč. Síce povedal, že blokovanie parlamentu zo strany Národnej koalície nehrozí, otvorene hovorí, že s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom spolupracovať nebude a ak on nepodporí jeho zákon o hazarde, na oplátku Huliak nepodporí zmeny v envirozákone.

Ďalším faktorom je aj Samuel Migaľ a jeho dlhodobá kritika do radov koalície či dokonca prezidenta Petra Pellegriniho. Avšak na začiatku novembra pre Startitup uviedol, že narušenia vzťahov s koalíciou sa neobáva. Prízvukuje, že je súčasťou vládnej koalície a rešpektuje programové vyhlásenie vlády. Konštatuje, že aj v dohode s premiérom je klauzula, že môžu členovia vlády slobodne formulovať svoje názory. „Ak niekto v koalícii považuje oprávnenú kritiku za útok, možno by sa mal viac zamyslieť nad tým, čo je kritizované a nie nad tým, kto kritizuje,“ skonštatoval.

Rôzne názory a postoje

Po stredajšom rokovaní vlády je však jasné, že problémom by mohla byť aj avizovaná zmena volebného systému. Ako píšu Aktuality, v koalícii panujú rozdielne názory na možné zavedenie mechanizmu, ktorý by umožnil skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda.

Minister školstva Drucker túto zmenu nepodporuje. Naopak, minister cestovného ruchu a športu Huliak je presvedčený, že vláda by mala rešpektovať vôľu občanov. Minister investícií Migaľ zas upozornil, že koalícia nemá dostatočnú podporu v parlamente na schválenie takéhoto návrhu.

Mesežnikov prízvukuje, že vývoj žiadnej koaličnej krízy nie je lineárny. Na jednej strane sú silné medzistranícke tlaky, na druhej strane sú historické precedensy, ktoré ukazujú, že vlády dokázali nájsť cestu naspäť z akýchkoľvek problémov a vždy dovládnuť. Podľa neho to, či koalícia prežije, závisí vo veľkej miere od toho, či sú lídri ochotní ustúpiť a či vedia komunikovať tak, aby zamedzili eskalácii konfliktov.

Čítaj viac z kategórie: Politika