Katastrofálne klimatické zmeny prídu skôr, tvrdí štúdia. Čo ju spôsobí?

Nová štúdia ukázala, že cirkulačný systém Atlantického oceánu, ku ktorému sa radí napríklad aj známy Golfský prúd, sa blíži ku kritickej hranici, čo môže mať nepriaznivé dôsledky pre klímu aj pre ľudstvo samotné.

Výskumníci vyjadrili znepokojenie nad predpokladanou rýchlosťou potenciálneho kolapsu tohto morského systému po dosiahnutí určitého bodu, hoci načasovanie zostáva neisté.

Pomocou počítačových simulácií a historických údajov bol vyvinutý indikátor včasného varovania pre možný rozpad atlantickej poludníkovej cirkulácie (AMOC), ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri regulácii globálnej klímy, informuje britský denník The Guardian.

Prichádza kolaps?

René van Westen, výskumník v oblasti klímy a fyziky na Utrechtskej univerzite a spoluautor štúdie uverejnenej v časopise Science Advances, varuje pred globálnym posunom v dôsledku možného kolapsu atlantickej cirkulácie.

Táto udalosť by mohla narušiť priebeh dažďov a oslabiť kľúčové atlantické prúdy, ako je Golfský prúd. Kolaps môže mať za následok výrazné zvýšenie hladiny morí, čo môže v severnom Atlantiku spôsobiť zvýšenie hladiny až o jeden meter, čím sa zhoršia problémy, ktoré už spôsobilo globálne otepľovanie, a zvýrazní sa tak vážnosť situácie, píše portál Insider Climate News.

What happens to Planet Earth🌎 if the vital system of ocean currents, the Atlantic meridional overturning circulation (Amoc), collapses?
We’re about to find out.#AMOC #ClimateCrisis
Hollywood posited a scenario in 2004. https://t.co/OE68LitFRL https://t.co/r2xBbpHNVm pic.twitter.com/tbP2RpOHJZ

— Laurie Garrett (@Laurie_Garrett) February 9, 2024

Zhoršovanie atlantickej cirkulácie (AMOC) sa zintenzívňuje v dôsledku rýchleho topenia ľadu z grónskych ľadovcov a Arktídy, čím sa do oceánu dostáva veľké množstvo sladkej vody.

Tento prílev zrieďuje slanosť oceánu a narúša prirodzené ponáranie hustejších a slanších vôd z juhu, ktoré je pre stabilitu AMOC kľúčové. Keďže sila AMOC sa od polovice 20. storočia znížila už o 15 % a dosiahla najnižšiu úroveň, akú sme nevideli viac ako tisíc rokov, dôsledky pre globálnu klímu budú rozsiahle.

Štúdia využíva merania slanosti v južnom Atlantiku na predpovedanie budúcnosti AMOC a ukazuje, že postupný pokles by mohol v priebehu storočia spôsobiť náhly kolaps, čo by predstavovalo vážne riziko pre globálnu klímu a hladinu morí, píše The Guardian.

Peter Ditlevsen, výskumník z Niels Bohr Institute na Kodanskej univerzite, upozorňuje na možnosť dramatických klimatických zmien v dôsledku oslabenia AMOC.

Upozorňuje, že bez teplých vodných prúdov, ktoré by sa dostali do Arktídy, by sa zimný morský ľad mohol rozšíriť až do Anglicka, čo by znamenalo drastické ochladenie niektorých častí Európy až o 1,5 stupňa Celzia každé desaťročie.

Ditlevsenova štúdia, publikovaná v časopise Nature Communications v roku 2023, zdôrazňuje závažné a možno neprekonateľné problémy spojené s adaptáciou na tieto zmeny a poukazuje na kritický bod zlomu pre AMOC v polovici storočia, informuje Inside Climate News.

Vedci zatiaľ nevedia, kedy presne môže dôjsť ku kolapsu

Vo svojej štúdii vedci postupne pridávali do modelu sladkú vodu a pozorovali postupné oslabovanie AMOC, až kým sa systém cirkulácie náhle nezrútil, čo je prvý prípad simulácie takéhoto zrútenia pomocou komplexných klimatických modelov.

„Tento výsledok znamená potenciálne problémy pre globálne klimatické systémy a ľudstvo,“ povedal van Westen v rozhovore pre CNN.

Hoci štúdia signalizuje posun k bodu zvratu v rámci súčasných trendov zmeny klímy, nešpecifikuje, kedy by mohol nastať kolaps, pričom upozorňuje na potrebu ďalšieho výskumu, ktorý by viac zohľadňoval účinky zmeny klímy.