Koľko vlastných zubov ti zostalo? Nový výskum na 47-tisíc ľuďoch odhalil prekvapivú súvislosť medzi chrupom a rizikom demencie

Koľko vlastných zubov ti zostalo? Odpoveď môže podľa nového výskumu prezradiť viac o zdraví tvojho mozgu, než by si čakal, píše Sciencealert. Japonskí vedci sledovali viac ako 47-tisíc seniorov a zistili, že strata zubov súvisí s vyšším výskytom demencie. U ľudí bez jediného vlastného zuba bola zaznamenaný výrazne vyšší výskyt ochorenia. Znamená to, že starostlivosť o chrup môže pomôcť chrániť aj pamäť?

Vedci sledovali 47-tisíc ľudí takmer desať rokov

Demencia patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy starnúcej populácie. Postupne ovplyvňuje pamäť, myslenie, orientáciu aj schopnosť vykonávať každodenné činnosti. Hoci jej príčiny stále nie sú úplne objasnené, vedci postupne identifikujú faktory, ktoré môžu ovplyvňovať pravdepodobnosť jej vzniku.

Nová štúdia japonských výskumníkov publikovaná v odbornom časopise Journal of the American Medical Directors Association upozorňuje na faktor, ktorý sa pri prevencii demencie často prehliada – zdravie ústnej dutiny. Výskumný tím pod vedením Maho Iwata z Tohoku University analyzoval údaje od 47 293 dospelých vo veku najmenej 65 rokov.

Účastníci boli súčasťou rozsiahleho japonského výskumného projektu Japan Gerontological Evaluation Study (JAGES). Vedci ich sledovali približne deväť rokov, od roku 2013 do roku 2022. Počas tohto obdobia sa demencia rozvinula u 8 247 účastníkov, čo predstavuje 17,4 % sledovanej skupiny. Výskumníci sa zamerali na počet zostávajúcich prirodzených zubov. Ten použili ako ukazovateľ dlhodobého zdravia ústnej dutiny, pretože strata zubov môže byť dôsledkom pokročilého zubného kazu či ochorení ďasien.

Čím menej zubov, tým vyšší výskyt demencie

Výsledky ukázali výrazný rozdiel medzi ľuďmi s väčším počtom vlastných zubov a tými, ktorí o väčšinu chrupu prišli.  V skupine s najmenej 20 zubami pripadalo 1,63 nového prípadu demencie na 100 osoborokov. U ľudí bez vlastných zubov to bolo 4,34 prípadu. Neupravená incidencia tak bola u bezzubých účastníkov približne 2,7-krát vyššia.

Po zohľadnení veku, pohlavia a príjmu boli rozdiely menšie. V porovnaní s ľuďmi s najmenej 20 zubami mali účastníci s 10 až 19 zubami o 14 % vyššie relatívne riziko, ľudia s jedným až deviatimi zubami o 12 % vyššie a úplne bezzubí účastníci o 27 % vyššie riziko. Tieto údaje však neznamenajú, že strata zubov priamo spôsobuje demenciu. Ide o pozorovanú súvislosť, ktorú môžu ovplyvňovať aj ďalšie zdravotné a životné faktory.

Strata zubov sa zaradila medzi najvýraznejšie sledované rizikové faktory

Najväčšie prekvapenie prišlo, keď vedci porovnali stratu zubov s ďalšími známymi rizikovými faktormi demencie.

Použili štatistický ukazovateľ PAF, ktorý odhaduje podiel prípadov ochorenia pripísateľný určitému rizikovému faktoru za predpokladu príčinnej súvislosti. Pri strate zubov dosiahol tento ukazovateľ 7,2 %. V rámci skúmaných faktorov išlo o tretí najvyšší výsledok, hneď po depresívnych príznakoch (10,5 %) a sociálnej izolácii (9,4 %).

U mužov bola strata zubov dokonca na prvom mieste s hodnotou 12 %. U žien dosiahla 6,1 % a obsadila štvrtú priečku. Tieto percentá však nemožno interpretovať tak, že strata zubov preukázateľne spôsobuje 7,2 % všetkých prípadov demencie alebo že by ich zubná starostlivosť dokázala automaticky odvrátiť.

Prečo môžu zuby súvisieť so zdravím mozgu?

Vedci skúmajú viacero možných vysvetlení. Jedným z nich je schopnosť prijímať a spracovávať potravu. Ak človek stratí väčšinu zubov, môže mať problém s dôkladným žuvaním. To môže viesť k obmedzeniu niektorých potravín a k menej pestrej strave.

Nedostatočná výživa pritom môže negatívne ovplyvňovať celkové zdravie vrátane fungovania mozgu. Ďalšou možnou súvislosťou je chronický zápal. Pokročilé ochorenia ďasien môžu byť spojené so zápalovými procesmi v organizme, ktoré vedci skúmajú aj v súvislosti s neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Významnú úlohu môže zohrávať aj spoločenský život. Ľudia s vážnymi problémami chrupu môžu pociťovať neistotu pri rozprávaní, jedení alebo stretávaní sa s ostatnými. To môže prispievať k sociálnej izolácii. Zatiaľ však nie je jasné, do akej miery tieto mechanizmy vysvetľujú pozorovanú súvislosť medzi počtom zubov a demenciou.

Ďalší výskum priniesol podobné výsledky. Zahŕňal milióny ľudí

Dôležitou pridanou hodnotou je, že japonská štúdia nie je jediným výskumom, ktorý upozornil na spojenie medzi chrupom a kognitívnym zdravím. Metaanalýza publikovaná v roku 2026 vyhodnotila 21 dlhodobých štúdií zahŕňajúcich približne 35,7 milióna účastníkov.

Vedci zistili, že strata zubov bola spojená s približne o 26 % vyššou šancou výskytu demencie a o 40 % vyššou šancou miernej kognitívnej poruchy. Výskum zároveň naznačil, že používanie zubných náhrad môže súvisieť s priaznivejšími kognitívnymi výsledkami. Dôkazy však zatiaľ nestačia na potvrdenie, že samotné zubné protézy dokážu demencii predchádzať.

Aj ďalšia systematická analýza z roku 2026, ktorá zahrnula 59 štúdií, našla súvislosť medzi závažnými ochoreniami ďasien, stratou zubov a zvýšeným rizikom kognitívnych porúch.

Výsledky viacerých nezávislých výskumov tak podporujú potrebu ďalšieho skúmania ústneho zdravia ako možného faktora pri prevencii demencie.

Až 45 % prípadov demencie by sa mohlo oddialiť alebo im predísť

Podľa správy medzinárodnej komisie odborníkov publikovanej v časopise The Lancet v roku 2024 by riešenie 14 ovplyvniteľných rizikových faktorov mohlo potenciálne zabrániť vzniku alebo oddialiť až 45 % prípadov demencie. Medzi tieto faktory patria napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie, nedostatok pohybu, depresia, sociálna izolácia, strata sluchu či vysoká hladina LDL cholesterolu. Strata zubov však medzi uvedenými 14 faktormi nefiguruje. Japonskí vedci preto navrhujú, aby sa ústne zdravie pri budúcich aktualizáciách preventívnych odporúčaní dôkladnejšie posúdilo.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojich aktualizovaných odporúčaniach z júla 2026 zdôrazňuje najmä pravidelnú fyzickú aktivitu, zdravé stravovanie, obmedzenie fajčenia a alkoholu, spoločenské aktivity a liečbu chronických ochorení. WHO zároveň uvádza, že na svete žije s demenciou viac ako 57 miliónov ľudí a každoročne pribúda takmer desať miliónov nových prípadov.

Čo môžeš urobiť pre svoje zuby a zdravie?

Nové poznatky neznamenajú, že človek s menším počtom zubov nevyhnutne ochorie na demenciu. Rovnako nemožno tvrdiť, že pravidelné čistenie zubov samo osebe zabráni vzniku tohto ochorenia. Starostlivosť o ústnu dutinu však zostáva dôležitou súčasťou celkového zdravia.

Zmysel má pravidelné čistenie zubov fluoridovou pastou, čistenie medzizubných priestorov, preventívne návštevy zubného lekára a včasná liečba ochorení ďasien. Ak už človek o zuby prišiel, vhodne zhotovená zubná náhrada môže zlepšiť žuvanie, príjem potravy a kvalitu života. Výber riešenia by mal konzultovať so zubným lekárom. Pri ochrane mozgu je zároveň dôležité nezabúdať na ostatné preukázané rizikové faktory vrátane vysokého krvného tlaku, cukrovky, fajčenia či nedostatku pohybu.

Počet zubov nie je diagnóza, ale môže byť dôležitým signálom

Autori japonskej štúdie upozorňujú aj na jej obmedzenia. Časť údajov pochádzala z odpovedí samotných účastníkov a výskum nedokáže úplne vylúčiť vplyv ďalších faktorov. Navyše išlo o pozorovaciu štúdiu. Tá dokáže identifikovať súvislosti, ale sama osebe nepreukazuje príčinu a následok.

Počet zostávajúcich zubov preto nemožno používať ako samostatný test na predpovedanie demencie. Nový výskum napriek tomu prináša dôležitý odkaz: zdravie ústnej dutiny si zaslúži väčšiu pozornosť aj pri starostlivosti o starších ľudí. Zachovanie prirodzeného chrupu a včasná liečba zubných ochorení môžu mať význam ďaleko presahujúci pekný úsmev. Či dokážu priamo znížiť riziko demencie, musia potvrdiť ďalšie výskumy.