KOMENTÁR: Ak by pandémia nebola, aj tak by sme neboli šťastní. Peniaze zo Slovákov nerobia spokojnejší národ

peniaze
Pexels,Anna Shevts/Unplash, Imelda

V pravekých spoločenstvách neexistovali žiadne peniaze. Dukáty, groše, denáre, mince a už vôbec nie bankovky. Na začiatku bol len bártrový obchod. Koza za ovcu, krava za koňa.

Ja viem šiť topánky a ty si kováč a vieš ukuť meč. Vymeníme si tovar. Ja chovám ovce a ty pestuješ pšenicu. Ale čo ak chcem 20 vriec pšenice, dám ti 20 oviec? Jedna z hypotéz hovorí, že peniaze vznikli preto, aby sa výmenný obchod zdokonalil.

Začalo to drahokamami, perlami, mušľami. Tie sa nahradili časom zlaťákmi, strieborňákmi a nakoniec sme skončili pri papieri. Zaujímavá postupnosť. Dnes ľudia investujú do kryptomeny, ktorá nepodlieha kontrole.

zdroj: unplash/ onathan Brinkhorst

 

Stačí jeden dotyk

Peniaze sú platidlo, pre ktoré sa kradne, vraždí. Ničí rodiny, priateľstvá. Ťažko ich vnímať až tak pozitívne. S tvrdením, že peniaze menia charakter sa stretol snáď každý. Jedna z hypotéz dokonca tvrdí, že stačí jeden dotyk, a to už v útlom veku a naša osobnosť sa úplne zmení.

Americký magazín Scientific American chcel zistiť, či je to naozaj pravda. Po sérií výskumov zistili, že deti po kontakte s peniazmi preukazujú podobné zmeny správania ako dospelí, a to už v troch rokoch. V jednom z experimentov vedci rozdelili deti do dvoch skupín.

Jedna triedila gombíky podľa farby a druhá peniaze podľa ich hodnoty. V danej miestnosti sa testovalo ich správanie. Deti mali následne vyriešiť labyrint a upratať si porozhadzované hračky. Na konci sa mohli podeliť s ďalšími deťmi o nálepky, ktoré dostali za odmenu. Tie, ktoré triedili peniaze boli síce viac motivované pri riešení úloh, zároveň však sebeckejšie a menej poslušné, nápomocné a štedré.

Samotný dotyk peňazí má moc zmeniť naše správanie. Nejde však len o jednu štúdiu. Sú ich desiatky. Zhodujú sa však v jednom. Peniaze nám šťastie, ktoré chceme, nedonesú, len sme viac sebeckí voči druhým. Čím viac máme, tým viac chceme.

zdroj: rawpixel/freepik

V jednom experimente nechali človeka spadnúť z autobusu pred ľuďmi, ktorí práve vybrali peniaze z bankomatu. Viete, čo urobili? Nič… Prešli okolo neho. Peniaze síce môžu brániť užitočnosti, ale poskytujú aj psychologickú podporu v podobe zvýšenia vytrvalosti a úspešnosti ľudí pri riešení náročných problémov.

Čo peniaze vlastne znamenajú?

Podľa psychologičky Lucie Klasovej vplyv peňazí môže mať negatívny efekt na človeka, ktorý nemá jasno vo svojom hodnotovom rebríčku, alebo sa nad ním nikdy nezamýšľal. „Ak sa peniaze spájajú aj s inými príjemnými situáciami, priazňou, mocou, pozornosťou, prestížou a podobne, tak ich vplyv na človeka môže byť o to výraznejší. Dôležité je, čo peniaze pre daného človeka znamenajú, akú váhu im prisudzuje a čo nimi supluje.“

Už v minulosti sa robili rôzne výskumy, v ktorých sa zistilo, že samotné finančné ohodnotenie v práci nie je to jediné, ktoré človeka motivuje k výkonom. Lucia Klasová vraví, že po čase pracovníci vykazovali tú istú nespokojnosť s prácou ako pred zvýšením platu. Nezanedbateľný je aj kolektív a priateľské vzťahy, zmysel práce, otvorená komunikácia na úrovni nadriadení a podriadení.

Peniaze ako samotný motív uspokojenia našich potrieb, nie je z časového hľadiska dlhotrvajúci. Peniaze sú len jednou z potrieb a nedokážu vykryť napríklad pocit z dobre vykonanej práce.

zdroj: unplash/ Christian Dubovan

Podobne to je aj s bankovkami s vyššou hodnotou. Podľa nej v nás môžu vzbudzovať dojem, že máme „veľa“ peňazí, a preto sa ich niekedy neradi vzdávame, ak nimi máme platiť. Je to psychologický fenomén, pri ktorom môžeme mať pocit, že keď takouto bankovkou platíme, kupovaná vec je drahá a vzácna.

„Je potrebné si uvedomiť cenu daného tovaru a racionalizovať si to tým, že výdavok dostaneme. Omnoho ľahšie sa tiež vzdávame mincí, pri ktorých máme predstavu, že sú to „len“ drobné a teda produkt je lacnejší.“ No bohužiaľ matematika nepustí. 100 eur je stále 100 eur či je to v bankovkách, alebo minciach. S tým nemožno nesúhlasiť.

Miera nezamestnanosti

Nazrime však do súčasnej pandemickej situácie. Myslím, že každý jeden z nás pozná, alebo stretol človeka, ktorý v období korony prišiel o prácu. Minulý rok bol pre nás bolestivý z rôznych stránok a aj z tej finančnej. O prácu prišli desaťtisíce ľudí. Za celý rok 2020 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 7,6 %. Historické hodnoty dosahovala celková miera nezamestnanosti, ktorá sa v roku 2019 dostala v priemere na úroveň 6,11 %. To znamenalo, že úrady práce evidovali najnižšie počty ľudí bez práce od roku 1993.

Štatistický úrad SR uvádza, že sa minulý rok prejavil najmä vplyv pandémie a reštriktívnych opatrení. V minulom roku začali po niekoľkoročnom poklese (od roku 2013) opäť rásť počty dlhodobo nezamestnaných. Okrem pokračujúcich reštriktívnych obmedzení by sa mali odraziť v pokračujúcom raste počtu nezamestnaných v prvom štvrťroku aj viaceré ohlásené hromadné prepúšťania.

zdroj: master1350/freepik

Štatistický úrad ďalej uvádza, že celkovo bolo bez práce 189,8 tisíc ľudí. Teda toľko ľudí ak by sme spojili počet obyvateľov Prešova a Banskej Bystrice.

Štatistický úrad SR koncom roka 2020 vydal správu, že rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia je na Slovensku ohrozených 16,3 % obyvateľov Slovenska, čo predstavuje približne 872-tisíc osôb. Slovensko má tretí najnižší podiel obyvateľov v tomto riziku spomedzi 28 štátov Európskej únie.

Netreba sa hanbiť za pomoc

Bohužiaľ, s pandémiou prišlo veľa ľudí o svoj zárobok, pracovnú pozíciu. Takáto negatívna udalosť v živote človeka je stresujúca a ešte keď sa k tomu pridajú ďalšie finančné a rodinné problémy, prispieva to k celkovej nepohode človeka. Psychologička Lucia Klasová vraví, že sa predpokladá, že s pandémiou vzrastie počet úzkostno-depresívnych porúch, ktoré sú vyvolané práve neistou budúcnosťou a stratou kontroly. Ak dlhodobo človek na sebe sleduje, že má ťažkosti so spánkom, je neustále v strese, sleduje skleslú náladu, určite by mal vyhľadať pomoc.

 „Istý čas trvá kým, človek k strate práce pristúpi inak-ako k novej etape života, niektorí možno nájdu pracovné uplatnenie vo sfére, ktorú mali ako hobby. Iných strata zamestnania podnieti ku kreatívnym riešeniam.“

zdroj: pixabay/Anemone123

Naučme sa konečne, že peniaze šťastie nedonesú

Zaujímavým faktom je, že čím máme viac možností, tým sme menej šťastní. Stále chceme viac a stáva sa z nás národ chamtivcov. Sme naozaj šťastní? Vo všeobecnosti a odhliadnuc od pandémie drvivá väčšina ľudí viac zarába, vedie slobodnejší život ako naši rodičia, ale šťastie akosi neprichádza.

Skúmaním tohto abstraktného pojmu ako je šťastie sa zaoberalo mnoho expertov z oblasti psychológie, ale aj ekonómie. Jedným z nich je aj uznávaný americký psychológ Dan Gilbert. Na TED prednáške povedal: „Predstavte si dve rôzne alternatívy vašej budúcnosti. V jednej vyhráte lotériu v desiatkach miliónov, v druhej zostanete na vozíčku. Kedy budete šťastnejší?“

reálnych dát od ľudí, ktorí prežívali tieto scenáre zistil, že po roku od oboch udalostí, vozíčkari sú na tom so šťastím rovnako ako výhercovia. Prečo? Lebo šťastie si dokážeme vyrobiť. Vďaka našej mysli môžeme zmeniť pohľad na svet, v ktorom žijeme, ak ten, v ktorom sa súčasne nachádzame nám neprináša útechu.

zdroj: unplash/Priscilla Du Preez

Paradoxom je, že nie sme šťastnejší ako naši rodičia či starí rodičia a je to tak aj napriek ekonomickému rastu. S mocou rastie chuť a s peniazmi tiež. Podľa Dana Gilberta nás nerobia peniaze šťastnejšími, ak sme bohatší než tí okolo nás. 

Derek Bok, ktorý je autorom knihy The Politics of Happiness píše, že naše túžby sa zvyšujú, ak sa zvyšuje náš príjem. Ľudia ihneď začnú myslieť na zbytočné veci. Jednoducho si ich musia kúpiť. Napokon budú menej šťastní, než boli predtým.

Mnohí experti skúmajúci šťastie dospeli k záveru, že bohatší ľudia sú šťastnejší ako chudobní, ale nie je to peniazmi, ale tým, že sú viac rešpektovaní, zastávajú vyššie pozície a majú možnosť voľby.

Spokojnosť je subjektívny pojem

Psychologička Lucia Klasová vraví, že sa nestretla s tým, že by peniaze zo Slovákov robili spokojnejší národ. To, či sme, alebo nie sme spokojní so zárobkom a našou finančnou stránkou do veľkej miery závisí od toho, s kým sa porovnávame a aké sú naše ašpirácie v tejto oblasti.

Ak sa porovnávame v rámci iných štátov Európskej únie cez kritériá ako je priemerná mzda, v tej ktorej profesii a podobne môžeme nabrať dojem, že na tom po finančnej stránke nie sme najlepšie. „Ak by sme sa pozreli na tú istú mzdu v rámci Slovenska, môžeme zistiť, že ide o viac ako priemerný zárobok. Treba pripomenúť, že pocit spokojnosti s niečím, je veľmi subjektívny.“

Zdroje: Scientific American, Štatistický úrad SR, EduWorld, TED, The Politics of Happiness, Harvard University

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá