Konečne môžeme cestovať mimo okresu: Prinášame ti tipy na unikátne miesta, o ktorých nevedia ani mnohí miestni

Pri plánovaní výletov v Košickom kraji sa netreba spoliehať len na dôverne známe turistické lokality. Spoločne s odborníkmi z Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus (KRT) sme pre teba pripravili zoznam nepoznaných turistických miest, ktoré stoja za návštevu. Ide častokrát o miesta, o ktorých možno doposiaľ nevedeli ani miestni obyvatelia.

Je pravdou, že turistické správanie návštevníkov v Košickom kraji značne ovplyvnili aktuálne platné protipandemické opatrenia. Predsa len, do tohto víkendu bol pohyb obyvateľov možný len v rámci prírodných oblastí jednotlivých okresov. 

„Od začiatku pandémie vnímame, že ľudia uprednostňujú prírodné turistické lokality, kde si môžu bezpečne oddýchnuť mimo svojej domácnosti. S príchodom jari pribúda východniarov, ktorí podnikajú výlety do prírody. Keďže mnohé známe lokality sú turisticky preexponované, rozhodli sme sa upriamiť pozornosť na zaujímavé lokality, o ktorých často netušia ani domáci,“ povedal pre Startitup predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Tu sú: 

Dreveník

Aj prírodná rezervácia môže byť zaujímavá, je toho dôkazom aj najväčšie travertínové územie na Slovensku – Dreveník. Už na prvý pohľad ponúka skalnú scenériu kamenného mestečka. Nájdeš tu zvyšky slovanského hradiska a Kamenný raj. Územie je zapísané aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Z Dreveníka sú naozaj skvelé výhľady a to napríklad aj na majestátny Spišský hrad.

zdroj: Košice Región Turizmus

Ku skalnej scenérii ťa dovedie značkovaný chodník z parkoviska práve pod Spišským hradom. Prírodnou rezerváciou Dreveník vedie aj značený turistický chodník zo Spišského Podhradia alebo z obce Žehra.

zdroj: Košice Región Turizmus

Mauzóleum Františky a Dionýza Andrássyovcov

O Mauzóleu Františky a Dionýza Andrássyovcov sa hovorí, že je svedectvom veľkej a nerozlučnej lásky k žene a ku kraju pod hradom. Postaviť ho dal v rokoch 1903 – 1904 gróf Dionýz Andrássy po smrti manželky Františky. Zomrela v Mníchove, no jej telesné pozostatky boli uložené práve do krásnohorského mauzólea.

zdroj: Košice Región Turizmus

Zatiaľ čo zvonku pôsobí mauzóleum vcelku skromne, interiér má honosnú a monumentálnu výzdobu. Realizátorom stavby bol Karol Sczmucker, tento objekt je plný mramoru rôznych farieb, ktorý pochádza z niekoľkých krajín sveta.

zdroj: Košice Región Turizmus

Majstrovským dielom je oltár a pozlátená kupola stavby. Tento unikát obklopuje aj malý park s pomníkom verného psa grófskeho páru, jazvečíka Tascherla, s nápisom Treue um Treue 1890 – 1910 (Vernosť za vernosť).

zdroj: Košice Región Turizmus

Háj

Háj je drobná dedinka s typickým vidieckym rázom, ktorej dominujú chalupári a v ktorej sa idylická podhorská scenéria zachovala dodnes. Dotvára ju netradičná a mohutná socha anjela, ktorá je autentickou filmárskou rekvizitou a pamiatkou na nakrúcanie filmového trháku „Za nepriateľskou líniou“ v roku 2001 s Owenom Wilsonom a Geneom Hackmanom. Nachádza sa v zadnej časti areálu miestneho cintorína.

zdroj: Košice Región Turizmus

Hájskou dolinou preteká aj potok a práve ten je doslova magnetom turistov. Vďaka výrazným výškovým rozdielom vytvára sústavu perejí, kaskád a desiatich vodopádov rôznej veľkosti, známych ako Hájske vodopády. Cesta k nim vedie za koncom obce v smere do Hačavy.

zdroj: Košice Región Turizmus

Sans Souci – Tisícročná kaplnka

Barokový zábavný park na Slovensku? Prečo nie, aj keď, ako to už u nás chodieva, zostalo z neho iba torzo. Našťastie vzácne, nazývané aj Tisícročná kaplnka. 

Košický kraj bol naozaj svetovým a to v dobách, keď na vrchu Zámčisko vyrástol v druhej polovici 18. storočia osvietenský skvost – Letohrad Sans Souci. Dali ho postaviť tunajší grófi Štefan a Júlia Csákyovci.

zdroj: Košice Región Turizmus

Mal byť miestom rozptýlenia, zábavy i osvietenských debát nielen pre grófsku rodinu. Centrom areálu bola kaplnka sv. Štefana, ktorá zostala – najmä vďaka snahe miestnych nadšencov – jedinou zachovanou spomienkou na obrovský areál.

zdroj: Košice Región Turizmus

V areáli sa nachádzalo mnoho palácov a budov. Nákladný spôsob života bez adekvátnych príjmov však priviedol Csákyovcov už na začiatku 19. storočia na mizinu. Frustrovaný gróf nechal v zúrivosti letohrádok vysťahovať, predmety predal a celý areál nechal zbúrať a zapáliť.

Jediné, čo sa zachovalo, boli kaplnka a obelisk. Kaplnku dnes miestni nenazvú inak ako Tisícročná kaplnka, hoci svoj význam plnila iba 23 rokov. 

Stratená

Prísne chránené územie Slovenského raja je charakteristické hlbokými dolinami a lesnými porastami, rastúcimi aj na tých najextrémnejších miestach. Práve to dodáva Slovenskému raju jeho atraktívnu a nenapodobiteľnú podobu.

zdroj: Košice Región Turizmus

Dobrodruhovia určite ocenia atraktívne turistické chodníky s rebríkmi a stúpačkami. Mnohé zákutia sú však ukryté pred veľkým náporom turistov. Za zmienku stojí prírodná rezervácia Stratená v južnej časti národného parku. Je síce známa, no jej zákutia, paradoxne, nepatria medzi najnavštevovanejšie miesta.

zdroj: Košice Región Turizmus

Dedinka Stratená sa doslova stratila v obkolesení Sokolích skál. V pôvodne baníckej obci tavili rudu ešte v roku 1 927. Z pôvodnej huty fabriky sa zachovala len niekdajšia administratívna budova (dnes penzión Šafran). Ide o obec, kde slnko v zimných mesiacoch takmer nezasvieti, no nájdeš tu atraktívny Stratenský kaňon s náučným chodníkom.

Východiskom na túru do Stratenského kaňonu môže byť obec Stratená alebo osada Dobšinská ľadová jaskyňa.

Grófska ľadovňa

Pri návštevách kaštieľov, hradov a zámkov nám väcšinou neujde vybavenie kuchýň a salónov, kde sa servírovalo jedlo. No, kde sú chladničky? Práve na ne nezabudol pán Gemera, gróf Emanuel Andrássy.

zdroj: Košice Región Turizmus

Ten nechal vo Vlachove postaviť ľadovňu na odkladanie uloveného mäsa. Bola to murovaná nízka stavba egyptského vzoru, zasadená do strmého svahu. V podstate luxusná chladnička či box.

zdroj: Košice Región Turizmus

Stavby vďaka navozenému a naukladanému ľadu z blízkych rybníkov udržiavali aj v letných mesiacoch mäso v potrebnom chlade. Z množstva bežne používaných ľadovní sa vymyká práve tá vlachovská. Prístupná je z oboch strán bočnými schodiskami, pričom horné poschodie s klenbou ústi do jaskyne, kde sa uchovával ľad.

zdroj: Košice Región Turizmus

Pohľad na portál ľadovne pripomína vstup do mastaby – egyptskej hrobky, ktorú si zámožnejší obyvatelia Egypta stavali na večný odpočinok. 

Rastlinný kostol v Debradi

Ak neznášaš opozeranú klasiku, kam smeruje každý školský výlet a píše sa o nej v každom cestovateľskom bedekri, táto destinácia je pre teba. Priamo na planine, nad obcou Debraď, je kostol, ktorý videl len málokto – je totiž rastlinný. Drevená konštrukcia je postavená na kamenných základoch stredovekej stavby z 15. storočia. 

zdroj: Košice Región Turizmus

Obraz niekdajšieho chrámu sv. Ladislava je priehľadný a číry. Pôvodné zrúcaniny boli viditeľné ešte začiatkom 20. storočia, no po 2. svetovej vojne tu postavili kaplnku nad prameňom a hneď sa stala obľúbeným pútnickým miestom.

Po komunistickom puči v roku 1948 začala kaplnka prekážať vládnej garnitúre, tak ju nechala tajne vypáliť. Tradíciu pútí vzkriesili až po roku 1 989 a kaplnku obnovili. Avšak nie do pôvodného stavu. V národnom parku by to nešlo, a tak kompromis zrodil unikátnu, citlivú a do prírody zasadenú stavbu.

zdroj: Košice Región Turizmus

Vedie sem žltá turistická značka z obce Jasov (7 km), z obce Drienovec (5 km) alebo zelená z Moldavy nad Bodvou (9 km). Prísť sem môžeš aj bicyklom či autom z odstavnej plochy na konci poľnej cesty vedúcej z obce Debraď, vzdialenej od kostolíka 3 km.

Miloj

zdroj: Košice Región Turizmus

Pole na ceste medzi Jamníkom a Spišským Hrušovom ukrýva schátraný kostol, ktorý budí mnoho otázok a málo odpovedí. Časť kostolíka uprostred poľa je posledným viditeľným svedkom zaniknutej a pre historikov trochu záhadnej obce Miloj. Ľudia, ktorí tu žili, ho postavili niekedy v 13. storočí a pôvodne zasvätili sv. Stanislavovi.

zdroj: Košice Región Turizmus

Dedina Miloj zanikla pravdepodobne v 16. storočí a opustený kostol poslúžil ako zdroj stavebného materiálu pri výstavbe renesančného kaštieľa Csákyovcov v neďalekom Spišskom Hrušove. Zaniknutá obec Miloj pravdepodobne nemala žiaden výdatný povrchový zdroj vody, a tak sucho prinútilo ľudí opustiť domovy a presídliť sa inde, bližšie k riečnej či podzemnej vode.