Koniec driny v posilňovni? Vedci objavili v bunkách „deravú priehradu“, ktorá likviduje tuky

Spaľovanie kalórií sa nemusí odohrávať len v posilňovni či pri zmene jedálnička. Predstav si, že by tvoje telo dokázalo spáliť prebytočné kalórie samo od seba, bez drastických diét či hodín v posilňovni.

Hoci to znie ako sci-fi, veda sa k tomuto cieľu nezadržateľne blíži. Výskumníci totiž vyvinuli experimentálne zlúčeniny, ktoré priamo v bunkách stimulujú mitochondrie k vyššiemu výdaju energie. O výskume informoval web Science Daily.

Mitochondrie ako deravá priehrada

Tím vedený docentom Tristanom Rawlingom z Technologickej univerzity v Sydney (UTS) v spolupráci s vedcami z Kanady sa zameral na takzvané „mitochondriálne rozpojovače“. Tieto molekuly spôsobujú, že bunky využívajú palivo menej efektívne a časť energie jednoducho uvoľnia ako teplo namiesto toho, aby ju uložili.

Docent Rawling vysvetľuje princíp fungovania naozaj názorne: „Mitochondrie sa často nazývajú elektrárňami bunky. Premieňajú jedlo, ktoré zješ, na chemickú energiu nazývanú ATP alebo adenozíntrifosfát. Mitochondriálne rozpojovače tento proces narúšajú a spúšťajú bunky, aby spotrebovali viac tukov na uspokojenie svojich energetických potrieb.“

Celý proces prirovnal k fungovaniu vodnej elektrárne. „Bolo to opísané trochu ako priehrada vodnej elektrárne. Normálne voda z priehrady prúdi cez turbíny na výrobu elektriny. Rozpojovače fungujú ako únik v priehrade, pričom časť tejto energie obchádza turbíny, takže sa stráca ako teplo namiesto výroby užitočnej energie,“ dodáva vedec.

Poučenie z toxickej histórie

Snaha ovplyvniť mitochondrie nie je nová, no v minulosti bola extrémne riskantná. Látky ovplyvňujúce tento proces boli objavené už pred storočím, no ich prvé verzie boli životu nebezpečné. „Počas prvej svetovej vojny robotníci s muníciou vo Francúzsku schudli, mali vysoké teploty a niektorí zomreli. Vedci zistili, že to spôsobila chemikália používaná v továrni s názvom 2,4-dinitrofenol alebo DNP,“ objasnil Rawling temnú históriu.

DNP síce dramaticky zrýchľoval metabolizmus a v 30. rokoch sa krátko predával ako liek na chudnutie, no nakoniec ho zakázali. „Bolo to pozoruhodne účinné, ale nakoniec to bolo zakázané kvôli jeho závažným toxickým účinkom. Dávka potrebná na chudnutie a smrteľná dávka sú nebezpečne blízko,“ upozornil docent.

Nádej pre zdravší mozog

V novej štúdii sa vedci poučili z chýb minulosti a vytvorili bezpečnejšie, „mierne“ verzie týchto rozpojovačov. Úpravou chemickej štruktúry dokázali kontrolovať silu, akou zlúčeniny zvyšujú spotrebu energie, čím sa vyhli poškodeniu buniek.

Tieto mierne rozpojovače nielenže bezpečne zvyšujú metabolickú aktivitu, ale znižujú aj oxidačný stres. To by mohlo spomaliť starnutie a chrániť pred neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je demencia. Hoci je výskum v ranej fáze, ukazuje mapu k liekom budúcnosti, ktoré by mohli nahradiť dnešné injekčné metódy liečby obezity.

Prečo mozog bráni chudnutiu

Zatiaľ čo vedci v laboratóriách vyvíjajú revolučné látky na „hacknutie“ metabolizmu, my musíme žiť s telom, ktoré máme dnes. Možno sa pýtaš, prečo je vlastne také ťažké schudnúť prirodzene a prečo vôbec potrebujeme pomoc skúmaviek. Odpoveď sa skrýva v našej dávnej minulosti a v tom, ako náš mozog sabotuje naše snahy o štíhlosť.

Často počúvame jednoduchú radu: „Nejedz toľko a hýb sa.“ Moderná veda však potvrdzuje, že chudnutie nie je len o silnej vôli, ale o boji s vlastnou biológiou. Odborníci Christoffer Clemmensen a Valdemar Brimnes Ingemann Johansen z Univerzity v Kodani vysvetľujú, že pravidlá nášho tela nevieme vždy vedome ovplyvniť, písali sme v predchádzajúcom článku.

Aby sme pochopili koreň problému, musíme sa pozrieť do praveku. Naši predkovia nemali supermarkety; ich prežitie záviselo od schopnosti uložiť si energiu do tuku pre časy hladu. Príliš málo tuku znamenalo smrť, preto si mozog vyvinul dokonalý systém na stráženie tukových zásob.

Dnes žijeme v dobe hojnosti, no náš mozog stále funguje v režime prežitia. Keď začneš chudnúť, telo to vníma ako hrozbu. Hormóny hladu vystrelia nahor, pocit sýtosti klesne a metabolizmus sa spomalí, aby šetril energiu.

Ešte horšie je, že mozog si dokáže tvoju vyššiu váhu „zapamätať“ a považovať ju za normálnu. „V konečnom dôsledku nepredstavuje obezita osobné zlyhanie. Formuje ju biológia nášho mozgu, genetická výbava a prostredie, v ktorom žijeme,“ konštatujú autori.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy