Koniec striktným podmienkam. SNS chce výrazne uľahčiť jazdu po chránenom území (PREHĽAD ZMIEN)

  • Podmienky pre jazdu v chránených územiach sa zmenia
  • Po novom nebudú také striktné
Na snímke les a terénne vozidlo v lese.
Motoristi sa do lesa dostanú ľahšie. (Ilustračné foto) Canva, TASR/Adriána Hudecová, Lukáš Mužla
  • Podmienky pre jazdu v chránených územiach sa zmenia
  • Po novom nebudú také striktné

Pravidlá a podmienky pre vodičov sa zmenia. Vyplýva to zo schválenej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý poslanci odsúhlasili včera v pléne Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Návrh pochádza z dielne poslancov Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského. Navrhovateľom tohto návrhu zákona bol aj poslanec Rudolf Huliak, ktorý listom zo 7. novembra 2024 oznámil, že berie späť svoj podpis pod týmto návrhom zákona, dodáva na svojom webe parlament.

Z dokumentu vyplýva, že poslanci chcú odstrániť „neprimerane prísne a obmedzujúce zákazy“ pre obyvateľov, odbremeniť orgány štátnej správy od zbytočnej administratívnej záťaže, ako aj posilniť práva vlastníkov nehnuteľností v chránených územiach. Čo to pre teba znamená?

Zmeny v druhom a treťom stupni ochrany

Podľa schválenej novely zákona sa môžu obyvatelia žijúci v chatových osadách, na lazoch a kopaniciach tešiť na lepšiu dostupnosť. Nové pravidlá v územiach s druhým stupňom ochrany im umožnia jednoduchší prístup motorovými vozidlami. Úprava legislatívy zároveň podľa predkladateľov uľahčí prácu včelárom a rybárom pri ich činnostiach a sprístupní účelové a poľné cesty.

Zmeny sa týkajú aj inej dopravy. Záprahové vozidlá ako vozy, koče či sane dostanú zelenú aj mimo zastavaného územia obcí. Doterajší zákaz ich používania v poľnohospodárskej krajine bol podľa predkladateľov zákona zbytočný. Významné uvoľnenie pravidiel sa týka aj cyklistov a používateľov alternatívnej dopravy.

V oblastiach s druhým stupňom ochrany budú môcť voľne využívať nielen bicykle, ale aj trojkolky, kolobežky či samovyvažovacie vozidlá. Povolenie platí na pozemkoch za hranicami obce, nevzťahuje sa však na diaľnice, cesty, miestne komunikácie, účelové komunikácie a vyznačené cyklotrasy.

Nové pravidlá prinášajú zmeny aj pre zamestnancov orgánov ochrany prírody. Pri výkone štátneho dozoru alebo plnení iných povinností získajú oprávnenie jazdiť a parkovať motorové vozidlá v chránených územiach. V oblastiach s tretím a vyšším stupňom ochrany sa budú môcť pohybovať aj mimo vyznačených turistických či náučných chodníkov za hranicami zastavaného územia obce.

Vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, ako aj správcovia vodných tokov dostanú rozšírené možnosti prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Výnimka zo zákazu vjazdu a státia s motorovým vozidlom sa bude vzťahovať nielen na ich pozemky, ale aj na príjazdové cesty vedúce cez cudzie pozemky.

Kritika opozície

Opozičné hnutie PS zákon kritizuje. Neschvaľujú nielen samotný obsah novely, ale aj postup koalície pri jej schvaľovaní, vrátane nesúvisiaceho pozmeňujúceho návrhu od poslancov Hlasu-SD. Informuje o tom TASR.

„Novela zákona o ochrane prírody z SNS je ďalším, veľmi vážnym krokom v systematickom ničení nášho životného prostredia. Namiesto reakcie na argumenty opozície, odpor verejnosti a odborných organizácií si koalícia riešila vnútorné spory. Svoj podpis stiahol aj hlavný navrhovateľ Rudolf Huliak. Na poslednú chvíľu predložené pozmeňujúce návrhy s ním vraj nikto nekonzultoval,“ vyjadrila sa poslankyňa Tamara Stohlová (PS).

Podľa PS novela ale prinesie viacero negatívnych dopadov. Stohlová upozorňuje na zvýšený výskyt motorových vozidiel v prírode, nárast pytliactva, jazdy štvorkoliek v lesoch či nelegálnej ťažby. Očakáva sa aj rozšírenie developerských projektov. Osobitnej kritike PS podrobilo pozmeňujúci návrh týkajúci sa úpravy zmesového komunálneho odpadu.

„Týmto krokom koalícia legalizuje ďalšie poškodzovanie životného prostredia a verejného zdravia. Navyše, prehlbuje potenciálne škody, ktoré Slovensku vzniknú vyrubením pokuty po prehratom súdnom spore s EÚ – a je jasné, že ho prehráme. Už v roku 2021 začala Európska komisia voči SR právne konanie za porušenie smernice o skládkach. A v tom porušovaní chce koalícia vedome pokračovať,“ zdôraznil poslanec Michal Sabo.

PS poukazuje na to, že skutočným dôvodom zmeny je zlyhanie vlád Roberta Fica. A to pri budovaní zariadení na úpravu odpadov v súlade s európskymi normami. Hoci v minulosti boli na tento účel vyčlenené značné finančné prostriedky, Európska komisia už ďalšie financovanie neposkytne. Schválená novela okrem iného umožní jazdu a státie motorových vozidiel v území s druhým stupňom ochrany aj na účelových a existujúcich prístupových poľných cestách.

Predkladatelia z SNS tvrdia, že cieľom je odstránenie neprimerane prísnych zákazov, zníženie administratívnej záťaže a posilnenie práv vlastníkov nehnuteľností v chránených územiach.

Ekologickí aktivisti sú proti

Environmentalisti bijú na poplach kvôli novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá prešla parlamentom bez štandardného pripomienkového konania. „Zákon kompletne obišiel štandardný pripomienkovací proces, neprebehlo ani pripomienkovanie rezortmi. Pri takej zásadnej legislatíve to považujeme za hrubé obchádzanie princípov právneho štátu a maximálne nezodpovedné konanie,“ upozorňuje Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

Najväčšie obavy vyvoláva zavedenie tzv. tichého súhlasu pri zásahoch do prírody. V praxi to znamená, že ak príslušný úrad nestihne včas zareagovať na žiadosť o povolenie, žiadateľ môže svoj zámer uskutočniť aj bez oficiálneho súhlasu. Tento postup je pritom v priamom rozpore s európskou legislatívou – konkrétne so smernicou o biotopoch a smernicou o vode.

„Je možné, že kým bude zákon čo len krátky čas platný a vláda ho pod tlakom EÚ neskôr zmení, podarí sa schváliť kontroverzné developerské projekty v chránených územiach. Zákon nadobúda účinnosť k 1. januáru 2025,“ domnieva sa Kuchta.

Novela výrazne zasahuje aj do fungovania ochrany prírody. „Takisto defacto ruší dobrovoľnú stráž prírody. Dobrovoľní strážcovia už nebudú môcť kontrolovať a legálne dokumentovať priestupky a trestné činy v chránených územiach a voľnej krajine,“ skonštatoval.

Slovensko v súčasnosti disponuje približne stovkou profesionálnych strážcov prírody a 800 dobrovoľníkmi. Obmedzenie ich právomocí môže podľa iniciatívy My sme les viesť k nárastu priestupkov v chránených územiach. Problematické je aj rozšírenie možností vstupu motorových vozidiel do oblastí s druhým stupňom ochrany a obmedzenie práv environmentálnych organizácií.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: NR SR, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá