Konsolidácia ti vezme minimálne takúto sumu. Zisti, koľko stratíš podľa počtu detí a rodinného stavu

Konsolidácia je v plnom prúde. Odborníci vyčíslili, koľko nás bude stáť v budúcom roku. Balíček vlády, ktorého cieľom je ozdravenie verejných financií, neprinesie šetrenie bez obetí. Naopak, najtvrdší dosah pocítia práve rodiny v produktívnom veku, obzvlášť tie, v ktorých aspoň jeden člen podniká ako SZČO.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v detailnej analýze uvádza, že v roku 2026 sa priemerný disponibilný príjem rodín zníži o 2,1 %. To je priemer. Záleží však na viacerých faktoroch, píše portál O peniazoch. 

Konsolidácia nám utiahne opasky

Kedysi sa hovorilo o uťahovaní opaskov. Dnes sa už konsolidácia touto metaforou nenazýva, ale stále má na ľudí rovnako negatívny vplyv. Poďme sa teda pozrieť na to, koho a ako sa dotkne. 

Z konkrétnych čísel vyplýva:

Hlavnými dôvodmi tohto zníženia sú zvýšenie zdravotných odvodov, zmeny v odvodoch SZČO a tiež rast sadzieb dane z príjmu. RRZ upozorňuje, že aj keď SZČO čelí vysokému percentuálnemu zníženiu príjmov, potrebné je brať do úvahy, že ich deklarované príjmy bývajú nižšie než skutočná ekonomická situácia týchto domácností.

Konsolidácia bez ilúzií

Analytici, ako napríklad Marcel Laznia zo Slovenskej bankovej asociácie, upozorňujú, že konsolidácia na Slovensku sa príliš spolieha na príjmové opatrenia – teda na zvyšovanie daní a odvodov. To však so sebou prináša riziko, že očakávaný fiškálny efekt sa nemusí dostaviť, keďže ekonomika aj domácnosti na vyššie zaťaženie reagujú prispôsobením správania – nižšou spotrebou či obchádzaním systému. Dobrým príkladom sú aj kroky vlád Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2006. 

Naopak, podľa analýz úspešných konsolidácií v zahraničí, ako boli Švédsko v 90. rokoch minulého storočia či Írsko po roku 2010, je efektívnejší prístup postavený na škrtaní výdavkov. Takéto opatrenia majú síce politicky nepríjemný dosah, ale sú predvídateľné, trvácne a prinášajú reálne úspory. Podľa štúdií Inštitútu finančnej politiky sú výdavkové opatrenia až trikrát menej škodlivé pre hospodársky rast než tie príjmové.

Nezodpovedná komunikácia podkopáva dôveru

Minister financií Ladislav Kamenický (na snímke) pri predstavovaní konsolidačného balíka tvrdil, že sa „nedotkne takmer nikoho“. No realita je iná. Analytici varujú, že zľahčovanie jeho vplyvov môže spôsobiť, že konsolidácia stratí verejnú podporu, čo v konečnom dôsledku znemožní dlhodobé ozdravenie verejných financií. Príkladom zodpovedného prístupu môže byť Švédsko, kde vtedajší minister Persson otvorene priznal bolesť a nepopulárnosť opatrení, čím si získal dôveru verejnosti a širokú podporu pre ekonomické reformy.

Je veľmi jednoduché voliča rozmaznať novými dávkami a sociálnymi balíčkami, no priznať, že ich čas sa musí nevyhnutne skončiť, už také jednoduché nie je.#socialnebalicky #iness #verejnefinancie #populizmus #konsolidacia pic.twitter.com/JjPE1yxQGl

— INESS Institute (@INESSinstitute) October 28, 2025

Na Slovensku je pozitívom, že medzi politickými stranami panuje všeobecná zhoda, že konsolidácia je potrebná. No práve to by mala vláda využiť na realizáciu systémových, nielen kozmetických zmien. Inak nás čaká dlhé obdobie „konsolidačnej únavy“. Vtedy sa verejnosť začne brániť akýmkoľvek úpravám, aj keď budú nevyhnutné.

Bývalý šéf NATO spomína na najťažší rozhovor života: „Všetci sme sa báli o život prezidenta Zelenského“

Znižujeme deficit, nie však tempo zadlžovania

RRZ síce oceňuje snahu vlády znížiť deficit, no zároveň upozorňuje, že dlh krajiny zostáva na trajektórii rastu. Z úrovne 59,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2024 by mal do roku 2029 narásť až na 73,4 % HDP – a to aj pri plnom uplatnení všetkých plánovaných opatrení. To znamená, že Slovensko síce brzdí deficit, ale nerieši príčiny dlhodobého zadlžovania. Odborníci obviňujú predimenzovaný verejný sektor, neefektívne výdavky a slabý rast produktivity.

Pozrite sa na graf, zverejnený v tohtoročnom rozpočte verejnej správy (je teda s pečiatkou Ministerstva financií, žiadna záškodnícka práca opozície!). Ukazuje, koľko z ekonomiky tvorili verejné investície. Prerušovaná čiara je Slovensko, sýto modrá sú „noví“ členovia EÚ, teda… pic.twitter.com/UfZ59idtqm

— Martin Vlachynsky (@econoirsk) November 10, 2025

Aj preto je kľúčové zamerať ďalšie kroky vlády smerom k reformám verejnej správy, digitalizácii a zvyšovaniu efektivity. Tieto opatrenia sú síce menej viditeľné ako zvýšenie dane z príjmu, dlhodobo však pomáhajú stabilizovať rozpočet bez negatívneho vplyvu na ekonomický rast.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika