Konsolidácia verejných financií nepriniesla očakávané výsledky: Úspory pohltili 13. dôchodky

Slovenská vláda sa na konci roka 2023 pustila do ambicióznej konsolidácie verejných financií. Podľa najnovšej Výročnej správy o pokroku Slovenskej republiky 2025, ktorú predložil rezort financií na stredajšie (30.4.) rokovanie vlády, však tieto snahy nepriniesli očakávané výsledky. Napriek úsporným opatreniam v objeme 1,9 miliardy eur (1,5 % HDP) sa deficit nepodarilo výraznejšie znížiť.

Väčšina konsolidačných opatrení sa zamerala na príjmovú stranu rozpočtu. Vláda siahla najmä na druhý dôchodkový pilier, zvýšila zdravotné odvody zamestnávateľov a rozšírila osobitný odvod z podnikania na bankový sektor. Tieto tri opatrenia priniesli podľa Ministerstva financií SR do rozpočtu približne 0,8 % HDP. K tomu sa pridalo zavedenie daňových licencií pre firmy a zvýšenie spotrebných daní na tabak a alkohol.

Problémom však je, že takmer všetky získané prostriedky z konsolidácie pohltili iné výdavky, ktoré vláda zaviedla alebo boli zavedené v minulosti. Tieto opatrenia predstavovali približne 1,5 miliardy eur (1,1 % HDP).

Trinásty dôchodok a ďalšie výdavky

Najvýraznejším opatrením, ktoré zhoršilo deficit, bolo zavedenie plného 13. dôchodku na jar 2024. Významnou položkou bolo aj dofinancovanie zdravotníckeho sektora z navýšených zamestnávateľských odvodov. Ďalšie prostriedky pohltili kompenzácie nárastu hypotekárnych splátok a náklady na nové ministerstvo cestovného ruchu a športu.

K tomu sa pridali aj opatrenia predchádzajúcich vlád, ktoré začali platiť až teraz – napríklad predčasné dôchodky s možnosťou odchodu do dôchodku už po 40 odpracovaných rokoch, zmeny v školskom zákone či postupné zvyšovanie výdavkov na vedu a výskum.

Slováci majú nárok na takmer 300 eur. Málo známy príspevok pomôže najzraniteľnejším (PODMIENKY)

Faktory mimo kontroly vlády

Deficit zhoršovali aj faktory, ktoré vláda nemohla podľa rezortu financií priamo ovplyvniť. Výdavky na zdravotníctvo vzrástli medziročne takmer o 13 %, pričom najväčšiu položku tvorili mzdy zdravotníckych zamestnancov a bežná prevádzka. Úrokové náklady na štátny dlh sa zvýšili o tretinu v dôsledku globálneho rastu úrokových sadzieb.

Pozitívnou správou bolo, ako uvádza MF SR, zníženie nákladov na energetickú pomoc, ktoré medziročne poklesli o viac ako miliardu eur (0,9 % HDP).

zdroj: Freepik

Plnenie limitu výdavkov

K splneniu limitu výdavkov pomohli nižšie výdavky kapitol štátneho rozpočtu. Najvyššie úspory dosiahlo ministerstvo obrany, ktoré zaplatilo preddavky za vojenskú techniku a služby v objeme 600 miliónov eur. Tieto výdavky sa však aktuálne započítajú až v budúcich rokoch pri dodaní techniky. Štát ušetril aj pri odvode do spoločného rozpočtu EÚ (250 miliónov eur).

Na druhej strane, samosprávy a zdravotnícke zariadenia limit presiahli kvôli vyšším mzdovým nákladom a kapitálovým výdavkom. Limit prekročila aj Sociálna poisťovňa, a to vyššími výdavkami na predčasné a starobné dôchodky.

Úniková doložka z fiškálnych pravidiel EÚ

Vzhľadom na mimoriadne okolnosti a zvýšené obranné výdavky požiadala vláda SR Európsku komisiu o uplatnenie národnej únikovej doložky z fiškálnych pravidiel EÚ. Európska komisia začiatkom roka 2025 navrhla dočasne aktivovať túto doložku vzhľadom na potrebu zvýšenia obranných výdavkov členských krajín.

Flexibilita plynúca z únikovej doložky spočíva v povolenom vyššom raste čistých výdavkov, ktorý je podmienený navýšením obranných výdavkov, maximálne však o 1,5 % HDP ročne. Krajinám EÚ to umožní zvýšiť výdavky v obrane o 1,5 % HDP ročne oproti roku 2021.

Pre Slovensko to znamená, že by mohlo zohľadniť zvýšené obranné výdavky, ale na úkor deficitu a dlhu. Výdavky na obranu SR v roku 2021 predstavovali 1,4 % HDP, v rokoch 2025 až 2028 by podľa odhadov MF SR mali dosiahnuť v priemere 2,1 % HDP. Vyšší deficit aj dlh však bude musieť Slovensko kompenzovať v ďalšom cykle strednodobých plánov v rokoch 2029 – 2032, ktoré už nebudú počítať s flexibilitou na obranu.

Výročná správa tak jasne ukazuje, že napriek rozsiahlym konsolidačným opatreniam sa Slovensku nepodarilo znížiť deficit, keďže úspory boli okamžite použité na financovanie nových výdavkov, najmä v oblasti dôchodkov a zdravotníctva.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika