Korona zatvorila vlani a tento rok stovky reštaurácií. Ešte viac je však odvážlivcov, ktorí otvorili nové prevádzky

Gastro je bez pochýb jedným z najviac koronou zasiahnutých odvetví a každá vlna vírusu pre neho znamená obrovské straty, ktoré mnohé prevádzky neustoja.

Pripomeňme si pár čísel: Hneď prvá vlna korony z minulého roku zmietla so sebou 1 000 gastro podnikov a pripravila tak o prácu tisíce ľudí. Tým, čo prežili, pochopiteľne podlomila nohy a oslabila ich pred ďalšou vlnou.

Tej sa pochopiteľne mnohí priam desili a očakávali, že dá gastru definitívny knockout. „Ak sa nedočkáme zásadných uvoľnení najneskôr do konca novembra, pre mnohé prevádzky bude akákoľvek pomoc úplne zbytočná. Nemajú už žiadne finančne rezervy.

Až 90 % subjektov odhaduje, že ich podnik nedokáže prežiť viac ako 5 mesiacov, pričom takmer polovica z nich sa obáva, že skrachuje už do 1 alebo 2 mesiacov,“ varoval pre Startitup minulý rok generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.

zdroj: TASR/AP Photo/Petr David Josek

Situácia vyvolala hádky aj vo vláde, ktoré postupne (s pribaľovaním ďalších problémov a tém, hlavne ohľadom vakcíny Sputnik) viedli až k výmene premiérov.

Igor Matovič – vtedy ešte na poste premiéra – po stretnutí s predstaviteľmi gastra, hotelierstva, fitnescentier, divadiel a športovísk prišiel so zvláštnym návrhom, že budú môcť otvoriť tie podniky, ktoré budú testovať.

Mnohých tento nápad šokoval, predstavitelia spomínaných služieb neskrývali sklamanie, že namiesto pomoci pred kolapsom im chce štát ešte hodiť na ramená testovanie.

„Plošné predĺženie núdzového stavu – gastro, šport, kultúra, fitnesscentrá… sú dnes zdevastované a zažívajú historický kolaps. Krajina ich potrebuje. Mali by sme si ich chovať ako v bavlnke, aby sa z toho čím skôr vymotali. Čo však dostali? Majú suplovať štát a premeniť svoje prevádzky na testovacie centrá,“ reagoval nahnevane na nápad koaličný partner Richard Sulík.

zdroj: Michal Svítok

Napokon sa z gastro podnikov testovacie centra nestali. Katastrofické scenáre Mareka Harbuľaka sa po druhej vlne taktiež nenaplnili, no napriek tomu boli čísla hrozivé. „Priemerný pokles počtu zamestnancov v podnikoch za prvú aj druhú vlnu koronakrízy sa tak hýbe až na úrovni 46,5 %,“ písala v závere roka Asociácia hotelov a reštaurácií.

Zjednodušene povedané, korona vlani pripravila o prácu takmer polovicu ľudí, ktorí pracovali v tomto segmente.

V tomto roku máme viac reštaurácií než vlani

S druhou vlnou pandémie sme vítali aj nový rok 2021, ktorý bol podľa analýzy poradenskej spoločnosti Dun & Bradstreet, zameriavajúcej sa na poskytovanie obchodných dát, pre stovky reštaurácií taktiež osudný.

„Do konca leta tohto roka zaniklo na Slovensku 637 reštaurácií, ktoré prevádzkovali fyzické či právnické osoby,“ uvádza spoločnosť vo svojej správe.

Hneď úvod roka – január – bol jedným z najhorších období. Zatvoril v priebehu krátkeho času cez 100 podnikov.

„Mnoho podnikateľov prešlo na online objednávkový systém donášky jedál, mnohé zaviedli takzvané výdajné okienka, čo dokázalo pokryť náklady. Desiatky prevádzok však práve pre pandémiu muselo svoj biznis ukončiť,“ vysvetľuje, ako sa niektorým podarilo prežiť ťažké obdobie, analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová.

Zaujímavosťou ale je, že podľa analýzy spoločnosti takmer dvojnásobne viac gastro podnikov tento rok pribudlo než zaniklo.

Hovoríme o 1 134 nových, otvorených reštauráciách, ktoré neodradil ani vlaňajší hrozivý rok pre gastro, či správy, že po lete nás čaká ďalšia vlna pandémie.

Najviac ich vzniklo pred letnými prázdninami, kedy sa očakávalo rapídnejšie uvoľnenie opatrení. Medziročne tak počet reštaurácií na Slovensku dokonca narástol, a to pomerne slušnými číslami.

zdroj: TASR / Pavel Neubauer - Slováci chcú podnikať, majú však strach opustiť stabilné pracovné miesto.

„Podľa našej analýzy aktuálne na Slovensku podniká 21 111 reštaurácií, z toho 9 348 riadia právnické osoby, zvyšok fyzické osoby – podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri. Oproti minulému roku tak evidujeme celkový nárast o 792 prevádzok,“ reaguje pre Startitup Štěpánová.

Nezaočkovanosť nás môže stáť obrovský balík peňazí

To, aký bude mať tretia vlna vplyv na gastro a celkovo na našu ekonomiku, podľa odborníkov a analytikov veľa závisí od zaočkovanosti Slovenska – ktorá je bohužiaľ vrámci EÚ jedna z najhorších.

„Ak by bolo Slovensko na podobnej úrovni ako krajiny s najlepšou mierou zaočkovanosti, spoločnosť by mohla plynule fungovať bez obmedzení, alebo len s minimálnymi obmedzeniami. Dobrým príkladom je Dánsko. To by citeľne pomohlo ekonomike, pracovným miestam, platom a aj verejnému rozpočtu…

Slovensko veľmi zaostáva v miere zaočkovanosti za najlepšími krajinami. V rámci EÚ sme na chvoste. To spôsobuje výpadok krátkodobej spotreby, najmä v sektore služieb, v objeme až 1 miliardy eur spolu za roky 2021 a 2022. Na ilustráciu, jednu miliardu eur minieme napríklad za pol roka na odievanie a obuv,“ uvádza vo svojej čerstvej správe Národná banka Slovenska.