Košičan má v Austrálii rozbehnutú úspešnú sieť EMS fitnescentier. Prezradil, prečo odmietol peniaze od známych investorov

Vlani sme ťa informovali o veľkom úspechu Košičana Mateja Varhalíka, ktorý je spoluzakladateľom a výkonným riaditeľom úspešnej spoločnosti SpeedFit v Austrálii. Ide o firmu, ktorá u protinožcov prevádzkuje špeciálne fitnescentrá, v ktorých sa kombinuje osobný tréning s takzvanou EMS technológiou. Tá sa počas tréningu stará o elektro-svalovú stimuláciu.

Výsledkom tohto spojenia je podľa Varhalíka efektívne a rýchle cvičenie, ktoré dokáže hodiny náročného tréningu nahradiť 20 minútami. Prvotným impulzom na vytvorenie SpeedFit bola podľa médií jeho frustrácia z nedostatku času na cvičenie, pretože je vyťažený otec i podnikateľ.

„Keď som žil na Slovensku, mal som problémy s chrbticou. Jedným z liekov bolo EMS alebo elektronická stimulácia svalov. Ide o európsku technológiu, ktorá poskytuje 20-minútové tréningy s vysokou intenzitou. Určená je pre celý rad ľudí. Od zranených športovcov, časovo chudobných rodičov, profesionálov až po klientov s hendikepom. Táto technológia fungovala, no trh v Austrálii ešte nekvitol, čo z nás urobilo lídrov,“ napísal včera na svojej sociálnej sieti Linkedin. Tento text sa objavil aj v austrálskom médiu Kochies Business Builders.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa SPEEDFIT (@speedfit)

Spoločnosť sa už minulý rok chválila, že je z nej najväčší reťazec fitnes štúdií s technológiou EMS v Austrálii. Keď sme o nej vlani naposledy písali, mala 16 štúdií po celej krajine. Dnes ich je už 22 a podľa Varhalíkovho príspevku sa čoskoro dočkáme ďalšej expanzie po východnej Austrálii. Cieľom Košičana je mať 200 takýchto fitnescentier a obslúžiť nimi desaťtisíce klientov.

K rastu mu zo začiatku chceli pomôcť (v miestnej televíznej súťaži) aj známi investori. Napríklad Janine Allis, ktorá je známa predovšetkým vďaka založeniu Boost Juice (úspešná maloobchodná predajňa), a technologický podnikateľ Steve Baxter. Matej Varhalík, ale ich ponuku odmietol. 

zdroj: SpeedFit

„Investori sú žraloci a podnikatelia mäso“

SpeedFit sa stal dobre známym po krajine, a to vďaka spomínanej televíznej súťaži, ktorú Austrália i svet pozná pod menom Shark Tank. „Môj spoluzakladateľ a ja sme s potešením prijali príležitosť vystúpiť v Shark Tank, kde potenciálni investori boli žraloci a podnikatelia mäso.“ Ide o reláciu, kde zaujímaví podnikatelia predstavia svoj biznis a „žraloci,“ teda potenciálni investori, ktorí sedia oproti im, môžu predložiť svoj návrh, akou čiastkou a za koľko percent obchodnej činnosti podporia ich podnikanie.

„Ďalší, kto sa postaví žralokom, sú slovenskí priatelia,“ zaznelo hneď v úvode austrálskej televíznej súťaže:

Matejovi Varhalíkovi a jeho kolegovi sa podarilo zaujať Janine Allis i Steveho Baxtera. „Baxter ponúkol 280 000 dolárov za 40% obchodnej činnosti. Myslel si, že máme hodnotu iba 700 000 dolárov. Allis prišla s konečnou ponukou 280 000 dolárov za 33%, čím ohodnotila podnik na 848 000 dolárov“ spomína Varhalík.

Firma bola podľa Varhalíka pripravená rásť a prijať investíciu i usmernenie od skúsených podnikateľov. Predložené návrhy „žralokov“ sa im ale zdali malé. Verili, že ich podnik mal už v tom čase hodnotu 2,8 miliónov dolárov.

„V tom čase som si bol dobre vedomý, že hoci ocenenie bolo nízke, mohlo byť prospešné. Boost Juice je jedným z najznámejších úspešných príbehov austrálskej franšízy. Ale jej ponuka (Janine Allis )bola hlboko pod tým, čo sme chceli. Vedeli sme, akú máme cenu,“ píše dnes už úspešný podnikateľ z Austrálie.

zdroj: Unsplash/Christian Dubova

Nepáčil sa im pohľad investorov na predmet ich podnikania

Spoločnosť mala v čase relácie len pár štúdií, ktoré do dvoch rokoch strojnásobila, a to aj bez prijatej investície žralokov. „Neviem či to bola ponuka od Allis, alebo naše odmietnutie, alebo jednoducho preto, že sme prešli procesom Shark Tank a ľudia nás poznali. Opustiť predstavenie bez dolára investícií sa v skutočnosti ukázalo ako najlepšia podpora.“

„Svojou vlastnou podporou sme si udržali úplnú kontrolu nad podnikaním a rastúcou franšízou, ktorá sa teší medziročnému dvojcifernému rastu v oblasti konkurenčného fitnes.“

Pred rokmi veľkú prekážku videl Varhalík aj v pohľade investorov, konkrétne Steva Baxtera, na predmet ich podnikania. Technologický podnikateľ vnímal fitnescentrá s EMS skôr ako módny výstrelok. Košičan vtedy pochopil a drží sa toho dodnes, že s takýmto investorom sa bude ťažko spolupracovať.

„Najťažšou časťou bolo pokúsiť sa ukázať, že EMS je viac než len pominuteľný trend a že jeho budúcnosť už bola napísaná v popularite v celej Európe,“ pokračuje Varhalík. Žralokov pred rokmi síce nepresvedčil dostatočne, no príliš ho to netrápi a fitnescentrá slovenského rodáka postupne pribúdajú po celej Austrálii.“

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa SPEEDFIT (@speedfit)

Korona – známy nepriateľ fitnescentier. Austrália je ok

COVID-19 je veľmi dobre známym nepriateľom gastro prevádzok, hotelov, cestovného ruchu i fitnescentier. Neobišiel ani Austráliu, ktorú neochránil fakt, že je v podstate ostrovom.

Minulý rok spravila škrt cez rozpočet a zatiahla ručnú brzdu aj spoločnosti SpeedFit, keď vydesila potenciálnych majiteľov nových franšízových prevádzok. „Všetci z obchodu odstúpili a povedali, že radšej počkajú, kým sa situácia neupokojí.“

Je to pre nás tvrdá rana, spôsobilo nám to výpadok príjmov na úrovni asi 250 až 300-tisíc dolárov. Prežijeme a prežili by sme aj keby nebolo štátnej podpory. Akurát by sme počítali straty v stovkách tisícok dolárov,“ citoval vlani Mateja Varlhalíka magazín Forbes.

Austrália sa z nepriaznivej situácie pomerne rýchlo dostala a ešte v prvej polovici minulého roka otvorilo svoje brány. Dnes sa v krajine protinožcov (25 miliónov obyvateľov) objavuje priemerne 7 nových prípadov koronavírusu za deň. V porovnaní so Slovenskom, ktoré hlási tisíce prípadov denne, je to naozaj neporovnateľná situácia.

V Austrálii neplatia striktné zákazy, zatváranie prevádzok. A teda ani majitelia miestnych fitnescentier, vrátane Varhalíka, nie sú ani z ďaleka na tom tak zle ako tí na Slovensku. „Počas lockdown obdobia kvôli korone v roku 2020 sme dokonca kúpili tri melbournské štúdiá od jedného z našich najbližších konkurentov,“ napísal úspešný Slovák včera na svojej sociálnej sieti Linkedin. Čo by za podobné správy dali bezradní majitelia fitnescentier u nás.