„Prežívajú smútok a beznádej“: Odborníčka na rovinu, na Slovensku vážne narastá počet detí s myopatiou

Nárast krátkozrakosti sa už netýka iba dioptrií. Odborníčky upozorňujú, že problémy so zrakom zasahujú aj do psychiky, školského výkonu či sociálneho fungovania detí a mladých. Optometristka Mgr. Lívia Šidlová, dipl. o. z Očnej Optiky MANIA, a klinická psychologička Mgr. Alica Farkašová sa zhodujú, že dnešné deti trávia priveľa času pri obrazovkách a málo času vonku na prirodzenom svetle. Tento trend vedie k rýchlejšiemu rozvoju myopie, ktorá so sebou nesie aj psychické dôsledky. 

Šidlová zdôrazňuje, že „slabozrakosť sa často spája s úzkosťou či stratou sebavedomia“ a moderné kompenzačné technológie dokážu uľahčiť život aj v prípadoch, keď sa videnie nedá úplne obnoviť.

Farkašová opisuje psychické následky zrakových ťažkostí ako podceňované: „Chronické zrakové ťažkosti často vedú k zvýšenému prežívaniu smútku, beznádeje, úzkostí a pocitov izolácie.“ Bez vhodnej podpory môžu prejsť až do depresívnej alebo úzkostnej symptomatiky.

Odborníci upozorňujú, že rodičia by mali spozornieť pri bolestiach hlavy, problémoch s čítaním na diaľku či zhoršení orientácie za šera. U detí sú varovaním aj pokles pozornosti a horšie výsledky v škole. Kľúčová je podľa nich včasná intervencia a to, aby sa popri korekcii zraku nezanedbávala psychická pohoda.

Obrazovky, málo svetla a tichý rast myopie

Nárast krátkozrakosti úzko súvisí s tým, ako dnešné deti vyrastajú – prevažne v interiéroch. Šidlová vysvetľuje, že dlhodobé pozeranie na telefón či tablet spôsobuje neustále napätie očných tkanív. Ak k tomu chýba prirodzené denné svetlo, oko sa predlžuje a vzniká myopia. Deti si často ani neuvedomia, že vidia horšie – rozmazané kontúry považujú za bežné.

Farkašová upozorňuje, že psychické dôsledky sa líšia podľa toho, či sa dieťa narodilo so zrakovým problémom alebo ho získalo neskôr. „Deti, ktoré sa s ťažkosťami narodia, ich často vnímajú ako súčasť seba. Neskoršia strata zraku je omnoho náročnejšia,“ dodáva. Pomáha najmä prítomnosť rodiča, prijatie a povzbudzovanie v hľadaní aktivít, v ktorých môže dieťa zažívať úspech.

Prevencia, ktorá funguje: Pravidlo 30–10–2 

Šidlová odporúča jednoduché preventívne opatrenia. Po každých tridsiatich minútach práce na blízko by malo nasledovať desať minút pozerania do diaľky, ideálne vonku. Deti by mali denne stráviť aspoň dve hodiny na dennom svetle, pretože práve prirodzený jas pôsobí ako ochranný faktor proti myopii.

Zároveň rastú možnosti korekcie. Optometristka upozorňuje na moderné šošovky s mikroskopickými optickými segmentmi, ktoré vedia spomaliť progres krátkozrakosti. „Výsledky štúdií ukazujú, že po roku nosenia sa u väčšiny detí zlepšila stabilita dioptrií,“ hovorí. Pracovné okuliare, antireflex či digitálne pomôcky znižujú kognitívnu záťaž a nepriamo aj úzkosť.

Farkašová dodáva, že technológie môžu vrátiť deťom pocit kontroly nad situáciou. Pomáhajú relaxačné techniky, kompenzačné zručnosti a udržiavanie sociálnych kontaktov, ktoré zabraňujú pocitom izolácie.

Potrebná je koordinovaná starostlivosť očného lekára a psychológa

Obe odborníčky sa zhodujú, že pomoc musí byť dostupná a prepojená. Farkašová navrhuje automatické smerovanie ľudí so zrakovou stratou k psychologickej konzultácii, čo by znižovalo riziko dlhodobo prehliadaných psychických ťažkostí. Podľa Šidlovej dokáže presná korekcia v kombinácii s úpravou denných návykov výrazne zlepšiť kvalitu života a uľaviť od psychického napätia.

Nárast krátkozrakosti tak otvára tému, ktorá presahuje optiku a vstupuje do oblasti duševného zdravia. Dnešné deti potrebujú nielen správne okuliare, ale aj systematickú podporu, ktorá im pomôže zvládať dôsledky zrakových obmedzení v rýchlo sa meniacej digitálnej dobe.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska