Kremeľ prerušil rokovania s Ukrajinou po incidente s dronmi. „Európa bráni procesu,“ tvrdí Peskov

Napätie vo východnej Európe opäť stúpa. Po incidente, keď devätnásť ruských vojenských dronov narušilo vzdušný priestor Poľska, oznámil Kremeľ pozastavenie rokovaní s Ukrajinou o prípadnom prímerí.

Rusko síce tvrdí, že je pripravené pokračovať v dialógu, no vinu za jeho prerušenie pripisuje európskym krajinám, informoval portál TN Nova.

Pauza v rozhovoroch a obvinenia voči Európe

V piatok potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, že komunikácia s Kyjevom sa prerušila. „Komunikačné kanály existujú a sú funkčné. Naši diplomati majú možnosť cez ne komunikovať. Ale v túto chvíľu nastala pauza,“ citoval ho portál Polsat News.

Peskov zároveň zdôraznil, že Rusko sa nevzdalo mierového dialógu. „Ruská strana je pripravená k pokračovaniu mierových rozhovorov. To Európa tomuto procesu bráni,“ dodal. Moskva tak presunula zodpovednosť za stagnáciu rokovaní na európske krajiny, ktoré podľa nej blokujú možnosti dohody.

Na vyjadrenia z Kremľa reagoval aj poľský vicepremiér a minister digitalizácie Krzysztof Gawkowski. V rozhovore pre Polsat News uviedol: „Je to ďalší krok hry na čas zo strany Putina. Vyhlásenia ruského hovorcu dokazujú, že Rusi nechcú skutočnú dohodu.“ Podľa neho bolo už samotné predstieranie ochoty rokovať na Aljaške len „klamstvom“.

Incident s dronmi nad Poľskom

Rozhodnutie o prerušení rokovaní prišlo krátko po tom, čo 19 ruských vojenských dronov v noci na stredu preletelo cez Ukrajinu a narušilo poľský vzdušný priestor. Časť z nich zostrelili, ďalšie dopadli na územie východného Poľska a spôsobili škody na niekoľkých domoch, píše portál BBC.

Poľsko, ako členská krajina NATO, okamžite požiadalo o pomoc. Aliancia zareagovala promptne – na východnú hranicu prichádzajú posily v podobe vojakov, delostrelectva a protivzdušných systémov.

Česká republika vyslala 150 vojakov a tri vrtuľníky Mi-171Š. Podporu prisľúbili aj ďalšie členské štáty, vrátane Nemecka, ktoré vyšle brigádu do Litvy a posilní vzdušné hliadky nad Poľskom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil vyslanie troch stíhačiek Rafale, ktoré majú pomôcť chrániť poľský vzdušný priestor. „Nedovolíme, aby sme podľahli rastúcej zastrašujúcej politike Ruska,“ vyhlásil. Británia sa rozhodla zaviesť nové sankcie a Poľsko zároveň iniciovalo zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

Americký prezident Donald Trump bol vo vyjadreniach opatrnejší. Podľa neho mohol byť incident „chybným manévrom, nie úmyselným útokom“. Dodal však, že „celá situácia nie je potešujúca, no dúfam, že sa čoskoro skončí“.

Varovania pred provokáciou a testom NATO

Poľská strana má na incident iný pohľad než Washington. Varšava je presvedčená, že išlo o zámernú provokáciu zo strany Moskvy. „Možno povedať takmer s istotou, že Rusko po vypustení dronov sledovalo reakciu Poľska a NATO. Je to test a je to provokácia,“ vyhlásil bývalý veľvyslanec pri NATO Jakub Landovský.

Podobne sa vyjadril aj poľský prezident Karol Nawrocki, ktorý označil zásah ruských dronov za pokus preveriť pripravenosť aliancie. Jeho slová podporili aj lídri Nemecka a Francúzska, podľa ktorých nejde o náhodný incident, ale o cielené zvyšovanie napätia.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz vo svojom vystúpení v parlamente pripomenul, že krajina v minulosti často počúvala len o solidarite, no teraz má v rukách aj konkrétne záväzky partnerov.

„Dnes máme jasné vyhlásenia a praktickú pomoc. Holandsko vyšle systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo a 300 vojakov, Česko posiela vrtuľníky a stovku vojakov, Francúzi a Briti môžu nasadiť lietadlá,“ dodal minister.

Rastúce napätie v Európe

Európske hlavné mestá reagujú zosilnením bezpečnostných opatrení a novými sankciami voči Moskve. V Poľsku sa zároveň obnovila diskusia o pripravenosti obyvateľstva na krízové situácie a o ďalšom posilňovaní obranných kapacít.

Prerušenie mierových rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom tak prichádza v čase, keď sa európsky kontinent nachádza v zložitej bezpečnostnej situácii. Napriek oficiálnym vyhláseniam o otvorenosti k dialógu mnohí európski lídri vnímajú krok Kremľa ako ďalší nástroj politického tlaku.

Aj Slovensko ako členský štát NATO sleduje vývoj so zvýšenou pozornosťou. Incident s ruskými dronmi, ktorý sa odohral len niekoľko stoviek kilometrov od našich hraníc, potvrdzuje, že bezpečnostné napätie v regióne je realitou. Odborníci upozorňujú, že najbližšie týždne budú kľúčové pre to, či sa podarí udržať jednotu západnej aliancie a zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie