Kristína Kövešová sa riadi intuíciou a svoju prácu robí na 100 %, aj keď sa jej vyhrážajú smrťou

Len pred mesiacom redaktorka získala v ankete Social Awards Slovakia 2020 ocenenie v kategórií Best Public Responsibility. Za influencera sa však nepovažuje. „Ja som to vôbec nečakala. Popravde, ani mi nenapadlo, že budem vôbec nominovaná,“ hovorí Kristína. „Myslím si, že mnohí ľudia to robia lepšie. Veď v tej kategórii boli osobnosti, ktoré robia fakt zaujímavé rozhovory. Ja dávam von len to, čo sa deje.“

36-ročná nebojácna redaktorka je známa z obrazovky TV Markíza. So svojimi reportážami sa neobjavuje len v relácii Reflex, ale aj vo večerných správach. Dlhodobo sa zaoberá prípadmi pedofílie a predátorov na internete, psími zabíjačkami a seredskou drogovou mafiou, ktorá patrí na Slovensku medzi najsilnejšie. 

zdroj: Instagram/kristinakovesova

Nebezpečná práca

Práca investigatívnych novinárov na Slovensku je náročná a nebezpečná. Kristína sa však nebojí a reportáže natáča bez ochranky.

„Na natáčanie chodím len s kameramanom. Je to človek, ktorí verí v dobro, tak ako ja. Niektoré situácie sú naozaj nebezpečné, väčšinou sú to tie, kedy ide o peniaze. Ľudia sú nevyspytateľní,“ tvrdí novinárka. Ako príklad uvádza seredskú drogovú mafiu.

„Momentálne to je najväčší proces spojený s mafiou v histórii Slovenska. Je jasné, že to bolo nebezpečné, pretože sa hovorilo, že ma chcú zabiť. Ide o to, že som na nich ukazovala prstom a kvôli tomu prichádzali o peniaze.“

Počas natáčania sa redaktorka dostane do kontaktu s rôznymi ľuďmi. Za najhorších považuje drogovo závislých, pretože nevie, čo od nich môže čakať. „Pri takýchto ľuďoch neviem ako zareagujú. Keďže žijú v inom svete, môžu dostať amok. Alebo môžu vytiahnuť nôž. Ja sa snažím zachovať pokoj, no musím vedieť, kedy mám ísť preč. Nehrotím to,“ hovorí.

Na vyhrážky je novinárka zvyknutá. Stretla sa však aj so streľbou. Za obeť sa ale nepovažuje. „Nie je to senzácia. Táto práca je moja voľba, takže sa za obeť nepovažujem. Počítam s každým rizikom, no stále som poistená. Minimálne traja ľudia vedia kam idem. Tiež vedia, že ak sa do nejakého času neozvem, je to prúser.“ Kristína sa pred každým natáčaním zoznámi s terénom, pretože chce poznať všetky únikové cesty.

Intuícia na prvom mieste

Aj napriek riziku bitky počas natáčania sa redaktorka na bojové umenia zatiaľ neprihlásila. Ako sama hovorí, je novinárka, takže nemá potrebu tam chodiť. „Riadim sa intuíciou. Moji respondenti nemôžu cítiť strach. Pre mňa je najlepšie ísť za nimi osobne, pretože je dôležité vidieť ich výrazy a bezprostrednú reakciu na otázku. Keď niekto urobí niečo zlé, zaslúži si trest. Tí ľudia si musia uvedomiť, že zničili niekoľko životov,“ hovorí Kristína.

Novinárka obdrží na sociálnych sieťach denne 300 správ. Mnoho ľudí jej vyznáva podporu, no medzi správami sa nájdu aj tipy na reportáže. „Často mi píšu deti, ktoré sú sexuálne zneužívané,“ tvrdí. Kristína sa tieto deti snaží prehovoriť, aby o probléme povedali svojim rodičom. Tvrdí, že aj medializácia problémov dokáže zmeniť veci k lepšiemu. „Nemám zľutovanie s ľuďmi, ktorí ubližujú deťom.“ 

zdroj: Instagram/Kristinakovesova

Hoci je natáčanie takýchto reportáži veľmi emotívne, Kristína musí byť objektívna. Nesmie v nich prezentovať svoje názory a emócie. „Veľké kauzy si pozerajú aj moji nadriadení. Ak tam je veľa emócií, povedia mi to a ja to musím prerobiť. Musí to byť na 100%. Vyplakať sa môžem doma, no v práci tie emócie musím skrývať. Na niektorých kauzách robíme mesiace až roky, a keď potom vidím ten výsledok, má to pre mňa obrovský význam.“

Problémom je sexuálne zneužívanie

Novinárka hovorí, že Slovensko má veľmi veľké problémy. Myslí si, že je šialené čo sa tu deje. Za veľký problém považuje zneužívanie detí, ktoré je v našej krajine veľmi rozšírené. Aj napriek tomu, že im chce pomôcť, nemá na to vhodné podmienky. „To isté platí aj v prípade týrania zvierat. V tomto smere sa vôbec nič nemení. Na Slovenskú máme dve karanténne stanice, ktoré majú kapacitu približne 40 psov, čo je extrémne málo,“ konštatuje Kristína. 

Ďalším problémom, s ktorým sa stretla, je aj neochota policajtov. „Mnoho policajtov je ochotných pomôcť, no nájdu sa aj takí, ktorí si len vezmú plat a neriešia nič navyše. Stretla som sa aj s takými, ktorí sa v pohode nechajú podplatiť mafiou,“ spomína. Policajtov, ktorí chcú pomôcť je, našťastie, veľa. Nie vždy im to však zákon umožní. „Dokonca som sa stretla aj s takými, ktorí mali zákaz so mnou komunikovať,“ uzatvára rozprávanie novinárka.