Krízou Slovensko prechádza „so vztýčenou hlavou“. Matovičovo ministerstvo odhalilo super čísla

Na tlačovej konferencii dnes predstavitelia ministerstva financií predstavili novú makroekonomickú a daňovú prognózu Slovenskej republiky.

Igor Matovič predom na sociálnej sieti avizoval dobré správy. Na tlačovej konferencii sa ukázal až na jej konci.

Inflácia dáva aj berie

Daňové príjmy by mali byť v tomto roku o 900 miliónov eur vyššie, ako sa očakávalo v marci tohto roka. Na tlačovej besede to uviedol štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Oproti rozpočtu na tento rok by mali byť daňové príjmy vyššie o necelé dve miliardy eur.

Vychádza z odhadu Inštitútu finančnej politiky v novej daňovej prognóze rezortu financií. „Inflácia dáva, aj berie,“ povedal. Na jednej strane inflácia podľa neho zlepšuje výber daní, na strane druhej si však žiada vyššie kompenzácie v súvislosti so zvyšovaním cien energií a tovarov, či rastom miezd.

Slovenská ekonomika by v tomto roku mala podľa najnovšej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií rásť o 1,9 %. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informoval riaditeľ inštitútu Juraj Valachy. Marcová prognóza pritom počítala ešte s rastom o 2,1 % HDP.

V budúcom roku by ekonomika mala rásť o 2,6 %, marcová prognóza hovorila o raste o 5,3 % HDP.

Čo sa týka inflácie, v tomto roku by mala dosiahnuť 11,6 %, čo je výrazný posun z pôvodného odhadu 8,5 %. Budúcoročný odhad inflácie posunuli z pôvodných 6,5 % na 11,2 %.

Slovensko rastie

„Energie spomaľujú rast“ je motto makroekonomickej prognózy, uviedol Klimek. Aj napriek tomu, že sme vystavení makroekonomickým šokom, Slovensko rastie.

„Slovensko prechádza prvým polrokom so vztýčenou hlavou“, povedal na tlačovej konferencii Klimek. Vývoj štátneho rozpočtu je za tento rok na úrovni roka 2019, a to aj napriek vojne na Ukrajine a pokračujúcej pandémii.

V hotovostnom štátnom rozpočtu vykázala republika rovnaký deficit ako po prvých piatich mesiacoch roku 2019.

zdroj: Unsplash/Markus Spiske

Príliv utečencov nám pozitívne ovplyvňuje trh práce. Ministerstvo financií očakáva, že 10-tisíc Ukrajincov u nás ostane natrvalo.

Očakáva sa, že eurozóna bude naďalej rásť, pozitívne a rýchlo. Situácia v eurozóne je o čosi iná, ako u nás. Po ukončení pandémie je rast rýchlo ťahaný turizmom a službami, čo nie je pravdou aj pre Slovensko. Eurozóna nám však bude v ekonomickom raste pomáhať.

Vysoké ceny energií

Ceny energií začali stúpať na jeseň roka 2021. S energetickými komunitami to vyzerá stále zle, respektíve ešte horšie.

Energie sú dnes vysoké a stále aj rastú. Situácia sa zhoršuje. Predošlé očakávania sa výrazne zhoršili. Energie zostanú zrejme vysoké, na súčasných úrovniach. V roku 2024 sa očakával pokles, ktorý sa dnes očakávať už nedá.

Vláda urobila pri energiách dva bezprecedentné kroky, podotkol Klimek. Dohoda so Slovenskými elektrárňami usporí v budúcich dvoch rokoch Slovensku 2,2 miliardy eur. 845 miliónov je úspora, ktorá v roku 2023 vznikne z ponuky, ktorú robí SPP.

Celková suma 3 miliardy znamená vyše 500-eurovú úsporu na človeka či 2 000 eurovú úsporu pre štvorčlennú rodinu, priblížil Klimek. „Toto je bezprecedentná pomoc domácností. Až v čase sa ukazuje, ako významná dohoda bola.“

Cena pšenice sa začína normalizovať, čo znamená, že sa neočakávajú vyššie ceny s ňou spojené. Klesať začínajú aj ceny komodít kovov, ktoré boli vysoké kvôli neistote dodávok kvôli vojne. „Tuto vidíme úľavu,“ povedal Valachy.

zdroj: Unsplash/Paz Arando

Reálne mzdy nenarastú

Vo verejnom sektore sa očakávajú mzdy vyššie o 3 %. Celový rast miezd by mal predstavovať 7,3 % a budúci rok 10,2 %. Aj napriek tomu, že ide podľa Valachyho o slušné číslo, nestačí na nárast reálnych miezd.

Narástli všetky druhy energií naraz, plošne. „Reálne mzdy zodpovedajú situácii.“

Nezamestnanosť vyzerá dobre aj vďaka Ukrajincom. Na Slovensku utečenci pracujú a platia dane, z čoho Slovensko profituje. Utečenci sa u nás zamestnávajú v zamestnaniach, kde bolo doteraz najviac voľných miest.

Zamestnanosť sa už podarilo znížiť na predkrízové úrovne. Trh práce podľa ministerstva financií funguje. „Stabilizáciu vidíme v rokoch 2024 a 2025, kedy sa po všetkých šokoch vráti ekonomika do normálu.“

„Inflácia dáva aj berie,“ zopakoval Klimek. Daňová prognóza prinesie príjmy, avšak kvôli inflácii máme aj vyššie výdavky. Zvýšené príjmy preto neznamenajú priestor na zvýšené výdavky. „Inflácia a rast miezd sa týka aj verejnej správy.“

„Nákladová strana ide tak rýchlo ako príjmová strana.“

„Nemôžme z tých 2 alebo 3 miliárd hneď porciovať. Nejde o nadpríjmy, ale časť sa bude používať aj na kompenzácie,“ priblížil Valachy.

Matovič na záver

Pozornosť tiež upriamili na dôchodky, ktoré sa budú podľa vývoja inflácie v rokoch 2023 a 2024 výrazne valorizovať. V roku 2024 by mali výdavky na penzie stúpnuť o 1,6 miliardy eur. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka by sa mali dôchodky od budúceho roka zvýšiť o 11 percent.

„Aj po zohľadnení rodinného balíka bude príjem samospráv a žúp vyšší, ako bol rozpočtovaný, v tomto aj budúcom roku,“ povedal Klimek. Rezort financií pritom prekvapil výber daní z príjmov právnických osôb, ktorý sa za rok 2021 medziročne zvýšil o 19 percent.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Štátny tajomník rezortu financií upozornil na to, že vďaka vyššej efektivite finančnej správy pri výbere daní dokáže štát inkasovať vyššie daňové príjmy.

„Nie je pravda a nebola pravda to obrovské strašenie, že budú mať samosprávy nižšie príjmy,“ uviedol Igor Matovič, ktorý prišiel na záver tlačovej konferencie. „Mrzia ma tieto reči. Ak bude nejaký primátor zvyšovať dane, tak z iného dôvodu, než kvôli pomoci rodinám.“

Ak by sa nejaká samospráva dostala do problému kvôli vyšším cenám energií, Igor Matovič je pripravený každej samospráve pomôcť, či už individuálne alebo plošne: „Dvere na ministerstve financií sú pre nich otvorené.“

„Rodinným balíčkom nevytvárame deficit. Len naprávame krivdu, ktorá sa tu za minulých vlád stala,“ povedal minister financií.