Kusy tela leteli aj 150 metrov. Diničovci ovládali Bratislavu, ich koniec bol krvavým kúpeľom

90. roky na Slovensku vstúpili do dejín s prívlastkom „divoké“. A niet sa čomu čudovať. Spolu s revolúciou sa dostavili aj vedľajšie účinky slobody. Krátko po výmene režimu nastalo hluché obdobie, kedy takmer nikto netušil, čo môže a čo nemôže robiť. Tento chaos využilo podsvetie a začala sa éra mafie. Nemilosrdnej, agresívnej, prahnúcej po moci a peniazoch.

Duo Diničovcov prichádza na mafiánsku scénu

Medzi nimi boli aj známi športovci, jeden dokonca aj reprezentant v karate za Československo. Bratské duo Diničovcov začínalo v kluboch, kde pôsobili ako vyhadzovači. Neskôr to dotiahli k výpalníctvu, bitkám, ba aj vraždám. Boli príznační agresívnym prístupom a po čom túžili, to aj získali.

Bratia Diničovci mali na konte nejeden bratislavský podnik. Podarilo sa im vybudovať jeden z prvých zločineckých gangov v 90. rokoch. No aj ich sláve napokon odzvonilo, a to s poriadnou nádielkou krvi, ako to už pri mafiánoch býva zvykom. 

Pre svet podsvetia boli typické napäté, miestami až vyhrotené situácie. Rivalita medzi mafiánmi bola šialená a Diničovci si vybudovali nie práve ideálne vzťahy s jedným z najsilnejších gangov. Môžeme teda povedať, že ich zavraždili tí „najlepší“, Sýkorovci. Edove pozostatky sa tiahli celým chodníkom a Róbert naposledy vydýchol pri smrtiacej streľbe. 

Z klubov až do podsvetia

Eduard Dinič a Róbert Dinič. Neslávne slávni chladnokrvní mafiáni. Patrili medzi výborných športovcov, venovali sa karate v Karate klub Slovšport Trnava. Trénovali pod vedením mnohonásobného majstra v karate Tibora Mikuša – bývalého predsedu Trnavského samosprávneho kraja, ktorý v súčasnosti pôsobí v strane SNS. 

Mafiánska dvojica si podmanila vyše desiatku členov. Hlavou bandy bol však Edo. Táto kariéra bola preňho ako stvorená, veď išlo o reprezentanta Československa v karate s čiernym pásom.