Kvôli umelej inteligencii rastie spotreba energie extrémnym tempom: Niektoré projekty už vyvolávajú protesty

Rýchly rozmach umelej inteligencie prináša nielen technologické inovácie, ale aj čoraz vážnejšie environmentálne otázky. Najnovšie analýzy upozorňujú, že len niekoľko veľkých dátových centier môže produkovať emisie skleníkových plynov porovnateľné s celými štátmi.

Podľa analýzy publikovanej magazínom Wired by len jedenásť pripravovaných dátových centier v USA mohlo ročne vyprodukovať až 129 miliónov ton emisií.

To je viac, než vyprodukujú niektoré krajiny s desiatkami miliónov obyvateľov. Dôvodom je najmä spôsob ich napájania. Namiesto čakania na pripojenie k elektrickej sieti totiž  využívajú mnohé z nich vlastné plynové turbíny priamo na mieste.

Nečakaný návrat k fosílnym palivám

Takzvaná „behind-the-meter“ energia umožňuje rýchle spustenie prevádzky, no zároveň vedie k prudkému nárastu emisií.

Ešte v roku 2024 bolo vo vývoji približne 4 gigawatty takýchto zdrojov, no do roku 2027 by ich kapacita mohla narásť až na 100 gigawattov. Odborníci hovoria o nečakanom návrate k fosílnym palivám v čase, keď sa svet snaží emisie skôr znižovať.

Najvýraznejším príkladom je projekt Matador v Texase, ktorý by mohol ročne vyprodukovať viac ako 40 miliónov ton CO₂, čo je viac než niektoré štáty samé o sebe. Podobne aj dátové centrá technologických gigantov majú potenciál výrazne zaťažiť životné prostredie. Treba však dodať, že ide o maximálne povolené hodnoty a reálne emisie môžu byť nižšie.

Vysoké množstvo oxidov dusíka

Na konkrétne dopady upozorňuje aj Daily Reporter. V meste Port Washington v štáte Wisconsin čelí plánované dátové centrum kritike pre použitie 45 dieselových generátorov.

Projekt počíta s nasadením až 45 dieselových generátorov, ktoré majú slúžiť ako záložný zdroj energie pri výpadkoch siete. Obyvatelia, environmentálne organizácie aj zdravotní odborníci však varujú pred ich dopadmi na zdravie.

Dieselové generátory produkujú oxidy dusíka, ktoré môžu spôsobovať alebo zhoršovať respiračné a kardiovaskulárne ochorenia. Podľa analýz by pri plnej prevádzke mohli tieto zariadenia emitovať viac ako 2 400 libier oxidov dusíka za hodinu, čo je násobne viac než niektoré veľké elektrárne v regióne.

Kritika smeruje aj k regulačným orgánom. Tie totiž hodnotia dopady najmä na základe ročných priemerov, ktoré podľa odborníkov skresľujú realitu. V praxi totiž generátory väčšinu času nebežia, no pri ich zapnutí dochádza k krátkodobým, ale veľmi intenzívnym emisným špičkám, ktoré môžu mať významný dopad na zdravie obyvateľov v okolí.

Na verejnom vypočutí sa k projektu vyjadrili stovky ľudí a mnohí žiadajú dôkladnejšie posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Podozrenia z porušovania pravidiel

Na problém upozornil už skôr aj Guardian. Investigatíva odhalila, že spoločnosť Muskova spoločnosť xAI využíva plynové turbíny na napájanie dátových centier bez potrebných povolení.

Podľa vyjadrenia miestnych úradov však situácia nie je jednoznačná. Hovorca ministerstva životného prostredia v štáte Mississippi uviedol, že rozhodovanie o povoleniach zostáva v kompetencii štátu. Zároveň vysvetlil, že turbíny používané v zariadení sú klasifikované ako mobilné jednotky, a preto dočasne nepodliehajú štandardným povoľovacím procesom.

Úrady zároveň tvrdia, že nedávne rozhodnutie americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) na tomto výklade nič nemení.

Realita v teréne však podľa miestnych obyvateľov vyzerá inak. Dlhoročná obyvateľka Krystal Polk pre Guardian uviedla, že o výstavbe dátového centra nemala žiadne informácie, až kým sa oproti jej domu neobjavili ploty. Oblasť, ktorú opisuje ako kedysi pokojné miesto plné prírody, sa podľa nej zmenila na lokalitu zaťaženú neustálym hlukom a znečistením.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta