Kvôli vojne na Ukrajine majú Slováci depresie. Nezvládame to, no nie sme ľahostajný národ (ROZHOVOR)

Slováci trpia depresiami. Pandémia ovplyvnila duševné zdravie mnohých ľudí. Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie si štvrtina Slovákov myslí, že ich duševný stav sa zhoršil a len 7 % uvádza zlepšenie duševného stavu. Tí, ktorí vnímajú, že ich duševný stav sa po dvoch rokoch trvania pandémie výrazne zhoršil, zažívali depresívne pocity v 32 % väčšinu času.

Veľký vplyv na psychiku ľudí má aj vojna na Ukrajine. Ako ukazujú najnovšie prieskumy, mnohí to zvládajú naozaj ťažko. Počas prvého týždňa vojny na Ukrajine 39 % ľudí zažívalo depresívne pocity väčšinu času, uvádza TASR. 

Psychiku Slovákom ničia aj sociálne siete či pozeranie správ, myslí si Katarína Runa, transformačná koučka. Ako sama tvrdí, pri množstve negatívnych správ náš mozog uteká od bežných vecí a ľudia neraz agresívne útočia napríklad aj na sociálnych sieťach.

U mnohých sa dokonca vypína emočná časť, ľudia prestávajú cítiť a začínajú byť otupení voči tomu, čo sa deje. 

zdroj: archív Katarína Runa – Katarína Runa, transformačná koučka a motivátorka.

• Vojna na Ukrajine ľuďom nie je ľahostajná, mentálnu krízu však nezvládajú. Ako vyhrať boj nad akútnym stresom?
• Slováci sa stretávajú s množstvom nepríjemných správ, ktoré ničia ľudskú psychiku. Aké je však správne množstvo sledovania správ?
• Transformácia v živote nie je jednoduchá, Katarína Runa však vie, ako na to. Slovákom radí, ako nájsť svetlo na konci tunela.

Katarína Runa vyrastala v podobných podmienkach a očakávaniach na to, čo je potrebné pre „šťastný život”, ako mnohí iní. Nerobiť problémy, poslúchať autority (od rodičov až po šéfa), vyštudovať prestížnu školu, nájsť dobré zamestnanie, zarobiť peniaze a vydať sa.

Napriek tomu, že v istom momente svojho života mala celý tento zoznam „odfajfknutý“, necítila spokojnosť a naplnenie, ktoré malo prísť. A preto urobila vo svojom živote radikále zmeny.

Opustila rozbehnutú kariéru rozhlasovej moderátorky, rozviedla sa, presťahovala sa a kompletne zmenila oblasť svojho pôsobenia. Absolvovala množstvo seminárov osobného rozvoja, komplexných výcvikov zameraných na sebapoznanie, sebaprijatie a vedomé tvorenie svojho života, aby neskôr začala na podobnej ceste premeny sprevádzať aj iných.

Reálny príbeh z UA hranice: Slováci prichádzali s darmi, pribudli bankomaty aj dočasné stany (ROZHOVOR)

Dnes je z Kataríny transformačná koučka, motivátorka a sprievodkyňa ľudí na ceste za lepším životom. Ako nájsť skutočné šťastie v živote a prečo by sme sa mali zaujímať o duševné zdravie, nám prezradila Katarína Runa.  

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Katarína Runa (@katarina.runa)

Máme zdravie fyzické aj psychické. Obe do veľkej miery ovplyvňujú fungovanie v našom živote. Aktuálna situácia na Ukrajine však mnohým spôsobila úzkosti a depresie. Ako by si mali ľudia nastaviť správny mentálny postoj voči tejto situácii?

Ľudia si potrebujú uvedomiť, ako vlastne funguje naša neurologická sústava a to, ako veľmi odlišne fungujeme v strese a mimo neho. V podstate ide o to, že ak sa človek dostane do mentálneho stresu, ktorý vyvolá emócie ako strach či úzkosť, jeho systém nevie odlíšiť, či ide o skutočné ohrozenie, alebo je to iba predstava v jeho hlave. Vládu nad našimi reakciami vtedy preberá inštinktívna časť nášho mozgu, ktorá má za úlohu prežiť za každú cenu.

Nepríjemné udalosti na Ukrajine sa väčšiny z nás bezprostredne nedotýkajú. Ak sme im však neustále vystavení, spustí sa v našom tele stresová reakcia. Tým sa zmení aj spôsob, akým náš systém vyhodnocuje aj podnety v našom bezprostrednom okolí. Inak potom reagujeme na našich blízkych či v bežných medziľudských situáciách.

Takže, aj keď pre nás tieto náročné veci nemusia byť priamym ohrozením, napriek tomu reagujeme spôsobom, akoby sme reálne boli v ohrození. To spôsobuje, že náš systém podnety vyhodnocuje ďaleko ohrozujúcejšie, ako reálne sú. Príkladom bola práve pandémia.

Aké je teda vaše odporúčanie?

Mojím odporúčaním je uvedomiť si, že ak sa dostaneme do situácie, ktorá nás ohrozuje iba teoreticky a my nemáme žiadnu kompetenciu, ako túto situáciu zmeniť alebo konkrétne zasiahnutým ľuďom pomôcť, iba plytváme energiou.

Samozrejme, pomôcť materiálne, finančne či ako dobrovoľník je druhá vec. To sú veci, ktoré reálne dokážeme vykonať. Ale polemizovaním o tom, čo sa deje priamo na mieste, si len zhoršujeme náš emočný stav, psychické zdravie a dostávame sa napríklad do depresií.

A v konečnom dôsledku tým ľuďom, ktorých sa to týka, nijako nepomôžeme. 

Vlastnou nepohodou nikomu nepomôžeme, iba si zhoršíme svoj mentálny stav. Preto je dôležité uvedomiť si, že to, že sa staráme sami o seba a svoje vlastnú psychickú pohodu, neznamená, že nám je ľahostajné, čo sa na Ukrajine deje. Avšak, omnoho jednoduchšie budeme žiť a aj pomáhať, ak my sami budeme v poriadku.

Každý z nás je v prvom rade zodpovedný sám za seba a za stav svojej energie, svojho mentálneho zdravia, svojich emócií. Z priestoru pokoja môžeme vyhodnocovať podnety a reagovať na ne úplne inak, ako keď si sami vytvárame stres a neustále sa v myšlienkach vraciame k tomu, čo nás zdanlivo ohrozuje. Hoci to reálne v danom momente vôbec nie je.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Katarína Runa (@katarina.runa)

V dnešnej dobe strebávame veľa negatívnych správ. Aké je správne množstvo sledovania správ? Keďže ľudia nechcú byť ľahostajní voči aktuálnej situácii, ale potom prežívajú mentálnu krízu.

Dôvod, prečo ľudia sledujú správy z tragických miest a zaujímajú sa o ťažké osudy ľudí, je podvedomý proces, že sa pozrieme na niekoho, kto sa má horšie ako my a cítime sa lepšie.

Samozrejme, pri neustálom množstve negatívnych správ náš systém vyhodnocuje, že daná situácia ohrozuje priamo nás, aj keď to tak ani zďaleka nie je. Ide o reakciu, ktorú máme zabudovanú v našom plazom mozgu, a nevieme ju vedome vypnúť. Sú to iba tri možnosti – útok, útek a ustrnutie.

Ako následok potom utekáme od bežných vecí a vzťahov, sťahujeme sa svojho vlastného vnútra alebo agresívne útočíme napríklad na sociálnych sieťach. Môže dôjsť aj k ustrnutiu, pri ktorom sa vypína emočná časť, ľudia prestávajú cítiť a začínajú byť otupení voči tomu, čo sa deje. To je dôsledok neustáleho vystavovania sa stresujúcim podnetom.

Ďalšia vec je, že po prvýkrát pre našu generáciu ide o obrovský konflikt, ktorý sa deje v našom bezprostrednom priestore. Máme obrovské množstvo konkrétnych správ a veľmi veľa explicitných obrazov, fotiek, videí, ktoré opäť náš mozog len s ťažkosťami dokáže vyhodnotiť ako niečo, čo sa reálne nedeje priamo nám. Vždy si tam proste predstavíme svoje dieťa alebo svojho muža. A to v nás vyvoláva skutočne silnú emočnú reakciu.

Počas prvej a druhej svetovej vojny to tak nebolo – neboli televízie ani sociálne médiá, ľudia mimo bojiska väčšinu času žili bežný život.

Čo teda Slovákom odporúčaš?

Moje odporúčanie je sledovať médiá, ktoré nepokrývajú do takej veľkej miery samotnú tragédiu. Samozrejme, my danú situáciu registrujeme, nie sme voči nej ľahostajní, ale naše mentálne zdravie v bezmocnosti trpí. 

Odporúčam odhlásiť odbery kanálov, kde sa zobrazujú správy každú minútu. Čítať napríklad len titulky, či sa nechať informovať len od ľudí, ktorí sú v mojom okruhu známych, lebo tie informácie sa ku mne dostanú. Nevystavovať sa explicitne násiliu, voči ktorému sme bezmocní.

Ja si myslím, a to je môj súkromný názor, že čím menej správ pozeráme, tým sa nám žije ľahšie.

Takže, ak by som to mala povedať všeobecne, pokiaľ sa vás tie správy konkrétne nedotýkajú a nemáte vo vašej kompetencii to, ako s nimi naložiť, nemáte spôsob, akým viete a môžete pomôcť – odporúčam sa tomu vystavovať minimálne.

A, samozrejme, ľudia, ktorí už majú históriu úzkosti, depresívnych stavov, panických stavov a podobne, by sa v období, akým je pandémia a vojna, mali sústrediť primárne na svoj obyčajný život.

zdroj: archív Katarína Runa - Online priestor nie je priestor, kde my meníme názory alebo nachádzame argumenty, ktoré zmenia náš názor a náš postoj, ale chodíme tam preto, aby sme si svoje názory utvrdzovali, hovorí Katarína Runa.

Je riešením obmedzenie sociálnych sietí? Ako sa vy staviate k sociálnym sieťam?

No úprimne, ja už takmer ani nie som na sociálnych médiách práve preto, že som obrovské množstvo svojej energie vydávala na konfrontáciu alebo na zdieľanie svojho názoru a vlastne bez nejakej odozvy a zmyslu. Online priestor nie je priestor, kde my meníme názory alebo nachádzame argumenty, ktoré zmenia náš názor a náš postoj, ale chodíme tam preto, aby sme si svoje názory utvrdzovali.

A mnohí svoje názory vyjadrujú mimoriadne agresívne. Pretože hneď, ako človek začne byť anonymný, splynie s davom a je nerozoznateľný. Vtedy miznú zábrany a hranice, ktoré bežne v osobnom kontakte máme. Vo virtuálnom svete sme ochotní povedať čokoľvek, v skutočnom svete to však nedokážeme.

To, čo sa deje v online priestore, je však len vrcholkom ľadovca a my sa potrebujeme dostať ku koreňom. Potrebujeme sa naučiť, ako pracovať s vlastnými emóciami, ako ich vôbec začať cítiť, ako ich vnímať. To nás nikto neučil, a to je gro toho, v čom spočíva moja práca.

Môže za to aj neistota, ktorú im ponúkajú aktuálne životné podmienky?

Súvisí to s pocitom bezmocnosti, ktorý sa vytvára tým, že v médiách vidíme množstvo utrpenia. Väčšina správ je postavená na tom, čo sa vo svete udeje zle, aké nešťastia ľudí postrehli, a čo náročné sa deje na politickej scéne.

Prirodzená ľudská reakcia voči situáciám, v ktorých sme bezmocní, je, že sa snažíme nájsť niečo, čo dokážeme ovládať. Túžime sa vyjadriť kriticky, konfrontovať a často si neuvedomujeme, že to je nielen deštruktívne pre ľudí, s ktorými komunikujeme, ale do bezmocnosti to napokon dostáva aj nás. Keďže tie debaty sú často pod úrovňou bežnej ľudskej komunikácie.

Je možné z tejto bezmocnosti uniknúť?

Riešenie nie je v tom, že začneme obmedzovať sociálne siete, to už je len následok. Ľudia majú často pocit, že oni nezodpovedajú za svoj život – o ich živote rozhoduje podľa nich vláda, pandémia či aktuálne vojna na Ukrajine. A aby sme to zmenili, potrebujeme pochopiť svoje vlastné motivácie a uvidieť, prečo konáme tak, ako konáme. 

V živote sa dostávame do rôznych situácií, je však len na nás, ako s nimi naložíme. To nás, bohužiaľ, nikto v škole neučil, a preto sú tu ľudia ako ja – sprievodcovia na ceste osobného života, ktorí učia ľudí to, čo už mali vedieť ako deti.

Učia ľudí, ako nakladať so svojimi myšlienkami a pocitmi či ako si vyskladať život tak, aby boli odolnejší, ale nie ľahostajní voči veciam, ktoré sa dejú v ich okolí.

zdroj: archív Katarína Runa - Katarína sa mentoringu venuje už 10 rokov.

Myslíte si, že je v aktuálnej situácii o téme duševného zdravia potrebné hovoriť viac ako predtým?

Vždy je o tom potrebné hovoriť a bolo to potrebné aj predtým. Téma duševného zdravia je na Slovensku silno stigmatizovaná. Ľudia si za tým hneď predstavia psychológa, psychiatria a to, že majú nejaký vážny problém.

To je dôsledok toho, že sa neučíme pracovať s emóciami už v útlom detstve. Potláčame ich dovtedy, kým nás neprerastú, a tak vznikajú ťažko zvládateľné emočné stavy ako depresie a úzkosti.

Stigmatizované sú tiež preto, lebo sa tejto téme venuje pozornosť až v poslednej fáze, keď sa z prirodzeného stavu dostávame do deštrukcie – teda do toho, čo už nie je bežné, či považované za „normálne“.

Našou vlastnou zodpovednosťou je však začať sa zaujímať o svoje mentálne zdravie omnoho skôr, ako táto deštrukcia nastane. Naučiť sa neustále venovať pozornosť tomu, čo sa s nami deje a predchádzať tak situácii, keď už budeme potrebovať pomoc psychiatra.

Prečo by sa nemali ľudia báť o tom hovoriť a prečo je nutné o tom hovoriť?

Ja si myslím, že pre bežného človeka nie je hneď nutné riešiť psychiatra či antidepresíva. V dnešnej dobe už máme obrovské množstvo zdrojov, ľudí, sprievodcov, ktorí sa venujú téme emočného a duševného zdravia.

To nie je len o tom, že potrebujeme psychológa. Psychológ je už stanica, keď svieti kontrolka. Ešte predtým sa však musíme zaujímať napríklad aj o to, ako sa stravujeme, ako venujeme čas sami sebe, ako komunikujeme, akú máme kvalitu vzťahov, aký máme vzťah so sebou samým, čo je absolútne kľúčové, a na to sa najčastejšie zabúda. To, aký mám ja vzťah so sebou samým, akú mám mieru sebaprijatia, ovplyvňuje moju schopnosť vytvárať harmonické vzťahy.

To sú tie cesty, ktoré sa začínajú ešte predtým, ako človek potrebuje psychológa.

zdroj: archív Katarína Runa – Psychológ je už stanica, keď svieti kontrolka. Ešte predtým sa však musíme zaujímať napríklad aj o to, ako sa stravujeme, ako venujeme čas sami sebe, ako komunikujeme, akú máme kvalitu vzťahov, aký máme vzťah so sebou samým, hovorí Katarína.

Najnovšie ste predstavili 4-dňový transformačný tréning – Prečo nemám? Čo ľudia od tréningu môžu očakávať?

Online tréning sa volá – Prečo nemám?, pretože to je otázka, s ktorou za mnou ľudia chodia veľmi často.

Pýtajú sa ma prečo nemám vzťah, aký by som si predstavovala, prečo sa mi nepáči moje telo, prečo sa nemám rada, prečo chodím do práce, ktorá ma nebaví, prečo z nej neviem odísť, prečo nemám radosť v živote či prečo nemajú taký život, aký by chceli?

Tento online program im dá odpovede na mnohé z týchto otázok. Bude rozdelený do troch častí, ktoré ich navedú správnym smerom. 

V prvej časti budeme rozoberať tému sebalásky a prijatia. Budeme sa pozerať do nášho detstva a na naše limitujúce presvedčenia, kde je koreň nášho vzťahu k sebe.

Druhý deň sa budeme pozerať na to, prečo nemáme také vzťahy, po akých túžime, či už sú to vzťahy s našimi partnermi alebo blízkymi ľuďmi v okolí. Časté je teraz aj to, že ženy a muži často nemajú vôbec žiadne partnerské vzťahy alebo dlhodobo žijú vo vzťahoch, ktoré im nevyhovujú.

Okrem partnerských sa pozrieme aj na všeobecné vzťahy – vzťahy s našou rodinou, kolegami. Kvalita vzťahov je esenciálna pre kvalitu nášho života a, paradoxne, je veľmi katastrofálna naprieč celou spoločnosťou.

Tretí deň sa budeme venovať téme – Prečo nemám vo svete? Ide o obrovskú tému, ktorá je moja obľúbená. Budeme sa zaoberať otázkami ako: prečo nemám dostatok času, prečo nemám dostatok podpory v mojom okolí, prečo nemám prácu, ktorá by ma bavila a napĺňala, prečo nemám poslanie v živote?

Budem tam odpovedať na ich otázky, postrehy aj konkrétne životné situácie.

zdroj: archív Katarína Runa – Transformačný online tréning s Katarínou Runou odštartuje 24. apríla a bude trvať štyri dni.

Čo sa od danej osoby po kurze očakáva?

Od danej osoby sa po kurze neočakáva nič. Je to všetko na dobrovoľnej báze. Verím však, že si z toho ľudia odnesú mnoho nástrojov na to, ako začať svoj život meniť. A ten, kto bude mať motiváciu a chuť vykročiť k lepšiemu životu, dostane podporu. My ale nikoho nikde tlačiť nebudeme.

Ja som motivátorka, to znamená, že fandím ľuďom, aby vyšli zo svojej komfortnej zóny a začali niečo meniť. Každý z nás je však zodpovedný za svoj život a svoje voľby. Nikto iný nemôže nikoho prinútiť robiť niečo iné.

Transformačný online tréning stojí 7 eur. Oproti iným transformačným kurzom je táto suma pomerne nízka. Podľa čoho teda nastavujete ceny pri kurzoch?

Moje produkty stoja od 7 do 5000 eur, tá škála je naozaj široká – je to iné, keď ide o trojdňový či ročný mentoringový program.

Túto cenu som zvolila práve preto, aby to, čo v tréningu zaznie, bolo dostupné čo najväčšiemu množstvu ľudí. A aby tí, ktorí ma nepoznajú, zaujalo ich to a chceli by sa pridať, nemali mentálnu bariéru.

Pozývam do toho ľudí, ktorí si to naozaj chcú vypočuť, chcú získať hodnotu, ktorú tam ponúkam. Chcem, aby sa zišla čo najväčšia skupina ľudí, keďže ja milujem pracovať s dynamikou veľkej skupiny. Vytvoriť priestor, kde sa ľudia vedia podporiť aj navzájom. Často si tam účastníci nájdu aj tie spriaznené duše, ktoré sú na tom podobne ako oni.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Katarína Runa (@katarina.runa)

Kto sú najčastejšie tvoji klienti? Ide o bežných ľudí?

Väčšinou sú to ženy, ale čoraz častejšie sa na kurzy prihlasujú aj muži. Ide o ľudí, ktorí sa ocitli v bode života, keď nie sú šťastní a spokojní, hoci robia veľa preto, aby boli. Niečo v ich život nefunguje, potrebujú zmenu, a ja im ponúkam cestu, ktorou som si sama prešla.

Od Kataríny, ktorá sa rozvádzala, žila v prenajatom byte, bola nešťastná a nemala sa rada, som sa stala ženou, ktorá žije život podľa svojich snov. Ľudia, ktorí za mnou chodia, chcú nájsť vlastnú silu a spôsob, ako sa postaviť sami za seba.

Akú veľkú máte teda klientelu?

Závisí to od tréningov, ich dĺžky, témy či ceny. Mám 13 000 absolventov mojich kurzov, čo sa týka ľudí, ktorí si pozreli moje bezplatné videá alebo boli v mojich bezplatných programoch alebo kurzoch, tých sú už desaťtisíce. 

Rovnako sa rozrastá aj môj tím. Dlhé roky som pracovala sama, dnes môj tím tvorí 15 ľudí a dokonca sú otvorené aj ďalšie pozície.

Slováci vyberajú peniaze z bankomatov, je to však obrovská chyba. Inflácia môže dosiahnuť aj 10 % (ROZHOVOR)

Katarína, ste transformačnou koučkou, motivátorkou a sprievodkyňou žien na ceste za lepším životom. Čo vás priviedlo k tejto práci?

V najťažšom momente života som našla cestu k spokojnému životu. Zahŕňalo to veľa náročných vecí, veľa konfrontácií, sklamala som veľa ľudí, ktorí mali o mne nejaké predstavy, ale šlo o to, aby som bola verná sama sebe a mala sa rada.

Navštevovala som rozvojové semináre a v istom momente som pocítila, že ma to volá, že mám veľa múdrostí a viem to zdieľať s ľuďmi, aby im to dávalo pridanú hodnotu. Urobila som prvé malé stretnutie pre ženy, potom ďalšie a ďalšie.

Ženy si prácu so mnou začali navzájom odporúčať a chodilo ich čoraz viac. Tak som si uvedomila, že to milujem a že to ľuďom pomáha a dáva im to zmysel.

Predtým, ako som sa však pustila do tejto práce, absolvovala som veľké množstvo výcvikov, rôznych kurzov, štúdií, terapií.

Dnes to robím už viac ako 10 rokov. Síce mám vyštudované dve vysoké školy, ani jedna nesúvisí priamo s tým, čo robím. Mám vyštudovanú fotografiu a žurnalistiku, dnes však viem, že ma obe pripravovali na túto prácu. 

zdroj: archív Katarína Runa – Svoje online kurzy Katarína vysiela pre Slovákov a Čechov priamo z ostrova Bali. Do budúcna však kurzy plánuje presunúť aj do anglického jazyka.

Aké ďalšie plány máš do budúcna?

Určite sa plánujem vracať aj domov na Slovensko. V júli dokonca chystám v Bratislave živý seminár. Po troch rokoch ma čaká „skutočné živé stretnutie“ s mojimi klientmi a na to sa nesmierne teším.

Naďalej plánujem pôsobiť predovšetkým na slovenskom trhu, ale dostávam aj veľa pozvaní na rozhovory z anglicky hovoriaceho prostredia. A keďže sa môj tím rozrastá, tak môj zámer je pomôcť väčšiemu množstvu ľudí ako doteraz, a to aj v osobnejších spoluprácach.