Kým sa západný svet háda, Čína buduje vojenskú mašinériu. Masívne investuje do modernizácie armády
- Čína sa stala sebestačnejšou v zbrojení
- Krajina nahrádza nákup zbraní domácou produkciou
- Čína sa stala sebestačnejšou v zbrojení
- Krajina nahrádza nákup zbraní domácou produkciou
Európa a USA sa posledné roky zaoberajú tým, ako a koľko vojenskej pomoci poslať Ukrajine, ktorá len v posledných dňoch začína podnikať spoločné reálne kroky na obranu a zvyšuje svoje výdavky. Podľa najnovšej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zostáva silne závislá od importu amerických zbraní.
Až 64 % dovozu pochádza práve z USA. Európa sa začala viac sústrediť na spoločnú obranu po tom, čo Donald Trump naznačil, že sa o svoju bezpečnosť bude musieť postarať sama.
Naproti tomu Čína systematicky investuje do domácej produkcie, čím dosiahla sebestačnosť v oblasti vojenských technológií a vypadla z rebríčka najväčších dovozcov zbraní.
Výsledky správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) o svetovom importe a exporte zbraní za posledných 5 rokov (2020 – 2024) ukazujú, že Čína vypadla z prvej desiatky najväčších dovozcov zbraní prvýkrát od začiatku 90. rokov. Dovoz zbraní do Číny klesol za posledných päť rokov takmer o dve tretiny, keďže nákupy zbraní v zámorí Číňania čoraz viac nahrádzajú domácou technológiou, tvrdí švédsky think-tank.
Desaťročia dlhá cesta k sebestačnosti
Siemon Wezeman, vedúci výskumník SIPRI, tvrdí, že Číne trvalo 30 rokov, kým postupne nahradila dovážané hi-tech zbrane lokálne vyvinutými technológiami.
„Za posledných päť rokov boli najväčšie veci, ktoré stále dovážali z Ruska, helikoptéry a motory – v skutočnosti je veľmi ťažké ich vyrobiť, ak v tom nemáte zázemie – a práve tu Čína prerazila,“ povedal. Informuje o tom South China Morning Post.
„Čína vyrába vlastné motory pre bojové lietadlá, dopravné lietadlá a lode. To isté (platí) s vrtuľníkmi, kde Čína vyvinula svoje vlastné vrtuľníky, úplne čínske, a postupne ruší dovoz tých z Ruska, ako aj z európskych konštrukcií,“ dodal.
Regionálny vplyv: Posun v modeloch obchodovania so zbraňami
Pokles dovozu do Číny prispel k celkovému 21 % poklesu dodávok zbraní do Ázie a Oceánie, pričom podiel regiónu na celosvetovom dovoze zbraní klesol zo 41 % v rokoch 2015 – 2019 na 33 % v rokoch 2020 – 2024.
„Zatiaľ čo dovoz zbraní do Európy a na Blízky východ naďalej dominuje v titulkoch, Ázia a Oceánia zostávajú najväčším svetovým regiónom dovážajúcim zbrane, ako tomu bolo už desaťročia,“ poznamenal Wezeman. „Obavy z rastúcich vojenských spôsobilostí Číny sú hlavným faktorom, ktorý riadi obstarávanie obrany v regióne.“
Politické bariéry expanzie
Napriek klesajúcemu dovozu zostáva Čína významným vývozcom zbraní. V rokoch 2020 až 2024 dostalo čínske zbrane 44 krajín, pričom 77 % vývozu smerovalo do Ázie a Oceánie a 14 % do Afriky.
Zatiaľ čo sa Čína snaží rozšíriť svoj vývoz zbraní, politické dôvody obmedzujú jej prístup na kľúčové trhy, akými sú India, Japonsko a Blízky východ. Mnohé krajiny sa vyhýbajú nákupu čínskych zbraní, aby si udržali strategické vzťahy s USA a západnými spojencami.
„Nákupy zbraní nie sú len o získavaní zbraní; zakladajú aj politické a vojenské spojenectvá,“ vysvetlil Wezeman. „Mnoho krajín Blízkeho východu napríklad uprednostňuje nákup od západných dodávateľov, aby posilnili svoje vzťahy s USA a ďalšími krajinami NATO, ktoré majú preukázanú vojenskú podporu.“
Navýšenie vojenského rozpočtu
Čína pokračuje v intenzívnej modernizácii svojej armády, pričom sa sústreďuje na budovanie nových bojových spôsobilostí. Tento rok zvýšila svoj vojenský rozpočet, druhý najväčší na svete, o 7,2 % na 1,81 bilióna jüanov (250 miliárd USD), čo je v súlade s dlhodobým trendom rastu vojenských výdavkov. Informuje portál South China Morning Post.
Hoci výdavky Pekingu na obranu už desaťročia rastú a čínska armáda je do počtu väčšia ako americká armáda, jej rozpočet na obranu je stále menej ako tretina rozpočtu Washingtonu. Avšak Čína dokáže nájsť na drahé problémy lacné riešenia. Čína sa snaží rozširovať svoje pôsobenie najmä v ázijsko-tichomorskej oblasti. Podľa analytikov na armádu venuje väčšie prostriedky, než oficiálne tvrdia, niektoré výdavky schováva pod civilné kategórie.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: South China Morning Post, South China Morning Post, SIPRI