Nový čínsky hybrid vzducholode a dronu dokáže odhaliť „neviditeľné“ americké stíhačky vďaka revolučnej technológii

Vedci z Changchunského inštitútu optiky, jemnej mechaniky a fyziky (CIOMP) údajne vyvinuli nový typ vzducholode-dronu, ktorý dokáže odhaliť  lietadlá s technológiou stealth (neviditeľné lietadlá) až na vzdialenosť 2 000 km.

Tieto drony, ktoré môžu zotrvať v stratosfére, sú vybavené špeciálnymi infračervenými senzormi, ktoré dokážu zachytiť stealth lietadlá, ako sú napríklad americké F-35 alebo F-22, efektívnejšie ako radar. Informuje webový portál Interesting Engineering.

Čína predstavuje nové vzducholode proti stealth lietadlám

Ako to dokážu? Zachytávajú tepelnú stopu lietadiel. Čínski vedci totiž zistili, že povrch týchto stíhačiek, ktorý absorbuje radarové vlny, sa ochladzuje na približne 7,85 °C, takže ho klasický radar ťažko odhalí.

Problém (teda pre Američanov) je však to, že ich motory vypúšťajú horúce plyny s teplotou až 1 000 Kelvinov, čo je 727 °C, a táto žiara vyžaruje infračervené svetlo. Priemerná teplota lávy sa pohybuje okolo 700 – 1 250 , takže 1 000 K je zhruba v strede toho rozsahu. Keby si sa k nej priblížil, pravdepodobne by si sa okamžite opiekol ako marshmallow.

Číňania tým pádom nezachytávajú celé lietadlo, ale sústredia sa na túto horúcu stopu z motorov. Na detekciu použili spomínané špeciálne infračervené senzory, ktoré sú citlivé na vlnové dĺžky 2,8 až 4,3 mikrometra, kde je atmosférický šum minimálny. V podstate, čím menej atmosféra ruší signál, tým lepšie to funguje.

Číňania majú ďalšie prvenstvo. Vytvorili prvý hlbokomorský radar na svete, ktorý deteguje lietadlá na vzdialenosť 17 km

Senzory namontovali na vzducholode, ktoré sa môžu vznášať vo výške asi 20 kilometrov celé mesiace. To znamená, že sa nachádzajú vyššie ako bežné radarové lietadlá (AWACS) a zároveň bližšie k cieľu ako satelity. A vďaka tomu dokážu sledovať „neviditeľné“ lietadlá lepšie než bežné radary. 

Štúdia zistila, že takáto stratégia by mala umožniť vzducholodiam detegovať stealth lietadlá na veľkú vzdialenosť pri pohľade zo strany alebo zozadu. Spredu bola detekcia obmedzená na približne 350 km kvôli zníženému tepelnému podpisu lietadla v tomto smere.

Hybrid vzducholode a dronu

Nové vzducholode sú vlastne drony, ale trochu iného typu, než si možno predstavuješ. Keď sa povie „dron“, väčšina ľudí si predstaví malé kvadrokoptéry alebo vojenské bezpilotné lietadlá ako Predator či Bayraktar.

No v tomto prípade ide o bezpilotné vzducholode, teda lietajúce stroje, ktoré sa vznášajú vo vzduchu bez posádky a môžu tam zostať celé mesiace.

Bežné drony a lietadlá musia neustále spotrebovávať palivo, aby zostali vo vzduchu. Vzducholode naopak potrebujú len minimum energie na manévrovanie a dokážu vydržať vo vzduchu celé mesiace. To z nich robí perfektnú voľbu na sledovanie.

zdroj: FB/Hybrid Air Vehicles

Lacné riešenie na veľmi drahý problém

Čo je na tom najzaujímavejšie? Číňania môžu vyrobiť veľké množstvo týchto vzducholodí, vytvoriť z nich sieť a pokryť celé dôležité oblasti, napríklad okolo Taiwanu. A to za pomerne nízku cenu v porovnaní s tým, koľko stoja stealth stíhačky. Takže v podstate vymysleli lacné riešenie na veľmi drahý problém.

Vedci však uznávajú, že tieto drony nie sú úplne bez chýb. Sú veľmi pomalé – dokážu sa pohybovať len rýchlosťou okolo 120 km/h – a ich obrovské rozmery (150 metrov) znamenajú, že samy osebe nie sú príliš nenápadné. Okrem toho sú veľmi zraniteľné voči špecializovaným stíhačkám a raketám. Avšak vedeli by ich veľmi rýchlo nahradiť novými.

Napriek tomu, ak sú tieto tvrdenia pravdivé, relatívne nízke náklady a jednoduchá výroba týchto vzducholodí by mohli dramaticky zvýšiť šance na detekciu stealth lietadiel počas letu. To by mohlo skomplikovať operácie stealth lietadiel a potenciálne ich odradiť od používania v oblastiach pokrytých takýmito dronovými konšteláciami.

Priekopníci stealth technológie 

Spojené štáty americké (USA) sú lídrom v investíciách do stealth technológií. Už v 80. rokoch 20. storočia vyvinuli a nasadili prvé funkčné stealth lietadlo na svete, F-117 Nighthawk. Následne pokračovali vo vývoji pokročilých stíhačiek, ako sú F-22 Raptor a F-35 Lightning II, a bombardérov B-2 Spirit.

V súčasnosti pripravujú na nasadenie nový stealth bombardér B-21 Raider. Program F-35 je považovaný za najdrahší vojenský projekt v histórii, s celkovými nákladmi presahujúcimi 2 bilióny dolárov, píše portál Breaking Defense.

Ďalšie krajiny tiež investujú do vývoja stealth technológií. Čína vyvinula stíhačky Šen-jang J-20 a J-31, ktoré sa snažia konkurovať americkým modelom. Rusko predstavilo svoju stealth stíhačku Su-57, ktorá však technologicky zaostáva za americkými lietadlami.

Nezaostávajú ani niektoré európske krajiny či Japonsko. Napriek týmto snahám zostávajú USA technologicky aj investične na čele vývoja stealth technológií.

Čínske výdavky na zbrojenie

Výdavky Číny na zbrojenie v roku 2023 tvorili podľa správy CEPR 296 miliárd amerických dolárov. Objemom financií na obranu si tak vydobyla druhé miesto hneď za USA. S 1,42 miliardami obyvateľov je to však predvídateľné poradie.

Výdavky Číny na vojenskú oblasť podľa správy predstavujú 12 percent celkových výdavkov sveta na zbrojenie. Čína sa snaží rozširovať svoje pôsobenie najmä v ázijsko-tichomorskej oblasti. V polovici roka 2024 Čína avizovala zvýšenie výdajov na zbrojenie o 7,2 percenta oproti roku 2023.

Podľa analytikov na armádu venuje väčšie prostriedky, než oficiálne tvrdia, niektoré výdavky schováva pod civilné kategórie. Čínske výdavky na obranu pozorne sledujú Spojené štáty aj regionálni rivali Pekingu ako Japonsko či Južná Kórea.

Veľké pokroky robí čínska armáda najmä na mori. Disponuje najväčšou námornou silou na svete s 234 operačnými vojnovými loďami, čím už prekonala aj americké námorníctvo, informuje portál National Interest.

Nedávno čínska flotila spustila nové obojživelné útočné plavidlo typu 076. Táto loď, s tonážou presahujúcou 40 000 ton, obsahuje elektromagnetický katapultový systém, ktorý umožňuje štart ťažších lietadiel a zvyšuje ich dosah. Podobnú technológiu má v súčasnosti iba najnovšia americká lietadlová loď USS Gerald R. Ford.

Napriek tomuto číselnému náskoku si Spojené štáty stále držia kvalitnú výhodu, najmä vďaka svojim torpédoborcom, riadeným raketovým krížnikom a lietadlovým lodiam. Avšak čínsky námorný rozmach a technologické inovácie vyvolávajú otázky o budúcej rovnováhe síl.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie