Lacná kórejská pochúťka dokáže z tela odstrániť rakovinotvorné častice. Baktéria ich v čreve zachytí a vylúči

Kimči, ikonický fermentovaný poklad kórejskej kuchyne, dnes prekračuje hranice kontinentov a kultúr. Jeho intenzívna kyslasto-pikantná chuť láka šéfkuchárov k experimentom, pri ktorých sa objavuje v netradičných kombináciách – na tanieroch s morskými plodmi, v cestovinách, dokonca aj v dezertoch. Pravá hodnota kimči sa však skrýva vo vnútri.

Ako sme ťa už informovali, vďaka prirodzenej fermentácii obsahuje množstvo prospešných baktérií, ktoré podporujú črevný mikrobióm, znižujú zápalové procesy a dokonca zabraňujú vzniku rakoviny. 

Najnovšie výskumy ukazujú, že základná potravina kórejskej kuchyne môže pomôcť v boji proti hromadeniu škodlivých mikroplastov spojených nielen s rakovinou, ale so srdcovými chorobami, zápalmi a poškodením mozgu. 

Baktéria v kimči, ktorá sa viaže na malé plastové častice

Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Bioresource Technology naznačuje, že baktérie z tradičného kórejského kimči by mohli pomáhať telu zbavovať sa škodlivých nanoplastov.

Výskumníci identifikovali konkrétny kmeň baktérie Leuconostoc mesenteroides CBA3656, ktorý sa dokáže viazať na extrémne malé plastové častice v čreve a následne ich pomáha vylúčiť z organizmu. Nanoplasty, ktoré sú ešte menšie než mikroplasty, sa v posledných rokoch stávajú vážnym zdravotným problémom. Objavujú sa nielen v životnom prostredí, ale aj v ľudskom tele – vrátane mozgu, tráviaceho systému či reprodukčných orgánov.

Len 2 dni jedenia tejto lacnej potraviny znížili „zlý“ cholesterol o 10 %, tvrdia vedci. Účinok trval až 6 týždňov

Laboratórne testy ukázali, že táto baktéria dokáže zachytiť až 87 percent nanoplastov v ideálnych podmienkach. V prostredí simulujúcom ľudské črevo si zachovala vysokú účinnosť na úrovni približne 57 percent. Mechanizmus je pritom relatívne jednoduchý – plastové častice sa prichytávajú na povrch baktérie, ktorá ich následne „prenáša“ tráviacim traktom bez toho, aby prenikli do tkanív.

Výskum pokračoval aj na zvieracích modeloch. Myši, ktorým vedci podali túto baktériu, vylučovali výrazne viac plastových častíc než kontrolná skupina. To naznačuje, že mikroorganizmus môže reálne pomáhať odstraňovať nanoplasty z tela.

Negatívny dopad nanoplastov na zdravie

Zistenia prichádzajú v čase, keď rastie množstvo dôkazov o negatívnych účinkoch plastových častíc na zdravie. Vedci ich spájajú so zápalmi, poškodením buniek, ale aj s neurologickými poruchami či rakovinou. Niektoré štúdie naznačujú, že nanoplasty dokážu preniknúť aj cez hematoencefalickú bariéru do mozgu.

Vedci z Univerzity Illinois dokonca nedávno zistili, že tieto mikroskopické plastové častice dokážu zmeniť správanie jednej z najnebezpečnejších baktérií, s ktorou sa môžeš stretnúť – E. coli. Vedci zistili, že miniatúrne plastové častice spôsobujú stres baktériám. Výsledkom je ich väčšia agresivita a schopnosť poškodiť ľudské zdravie.

Dr. Se Hee Lee, spoluautorka a výskumníčka na Svetovom inštitúte kimči v Južnej Kórei, pre Daily Mail povedala: „Znečistenie plastmi sa čoraz viac uznáva nielen ako environmentálny problém, ale…aj ako problém verejného zdravia.

„Naše zistenia naznačujú, že mikroorganizmy pochádzajúce z tradičných fermentovaných potravín by mohli predstavovať nový biologický prístup k riešeniu tejto vznikajúcej výzvy.“

zdroj: Ervin

Ako funguje mechanizmus?

Mechanizmus, na ktorom je celý výskum postavený, nie je založený na rozklade plastov, ale na ich zachytení a bezpečnom odstránení z tela. Vedci zistili, že baktéria Leuconostoc mesenteroides CBA3656, prirodzene sa vyskytujúca v kimči, má na svojom povrchu štruktúry schopné viazať drobné plastové častice. Keď sa nanoplasty dostanú do čreva, nepreniknú okamžite do tkanív, ale najskôr prichádzajú do kontaktu s obsahom tráviaceho traktu – a práve tu môže zasiahnuť táto baktéria.

Plastové častice sa na povrch baktérie doslova „prilepia“. Nejde o aktívny proces ani o chemický rozklad, ale o fyzikálnu väzbu, pri ktorej zohrávajú úlohu napríklad elektrostatické sily či interakcie medzi povrchmi. Dôležité pritom je, že plast zostáva na vonkajšej strane baktérie a nevstupuje do jej bunky. Vzniká tak väčší komplex, ktorý už nedokáže tak ľahko prechádzať črevnou stenou do krvného obehu.

Tým sa výrazne znižuje riziko, že sa nanoplasty dostanú do orgánov, kde by mohli spôsobovať zápaly alebo iné poškodenia. Namiesto toho sa baktéria spolu s naviazanými časticami pohybuje ďalej tráviacim traktom. Keďže ide o mikroorganizmus schopný prežiť podmienky v čreve, dokáže tento „náklad“ preniesť až do záverečnej fázy trávenia.

Výsledkom je, že telo komplex baktérie a plastu jednoducho vylúči stolicou. Práve tento efekt potvrdili aj experimenty na myšiach, ktoré po podaní baktérie vylučovali výrazne viac plastových častíc než kontrolná skupina. Vedci to preto interpretujú ako dôkaz, že baktéria dokáže fungovať ako akýsi biologický „zberač“ nanoplastov priamo v čreve.

Medzery štúdie

Štúdia má viacero dôležitých obmedzení, ktoré treba brať do úvahy. Hoci prináša presvedčivé výsledky v laboratórnych podmienkach, zatiaľ nie je jasné, či by rovnaký efekt fungoval aj v reálnom živote. Vedci zatiaľ nevedia potvrdiť ani dlhodobú bezpečnosť, ani skutočné zdravotné prínosy pre ľudí.

Všetky experimenty totiž prebiehali v kontrolovanom prostredí, ktoré je oveľa jednoduchšie než ľudské telo. Skutočné črevo je komplexný systém s množstvom rôznych baktérií a procesov, ktoré môžu výsledky výrazne ovplyvniť.

Pri testoch na zvieratách navyše vedci použili špeciálne myši bez vlastnej črevnej mikroflóry. Vďaka tomu mohli presne sledovať účinok skúmanej baktérie, no zároveň to neodráža reálne podmienky v ľudskom organizme, kde už prirodzene existuje bohatý a zložitý mikrobióm.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti