Láska je chémia, mozog nám „svieti“ ako pri kokaíne. Čo sa deje s naším mozgom, keď sa zamilujeme?

  • Väčšina ľudí počas svojho života zažila nejakú formu lásky. Romantická láska je ale najintenzívnejšia zo všetkých druhov
  • Evoluční vedci sa domnievajú, že romantická láska u ľudí ma svoje opodstatnenie v evolúcii
  • Už generácie vedcov sa snažili odhaliť „chemický vzorec“ lásky. Pravdepodobne však ide o celý koktail
  • Čo sa deje s naším mozgom, keď sa zamilujeme? Stávame sa naozaj slepí láskou?
laska žena ženy par
Unsplash/Freestocks/ Sharon McCutcheon
  • Väčšina ľudí počas svojho života zažila nejakú formu lásky. Romantická láska je ale najintenzívnejšia zo všetkých druhov
  • Evoluční vedci sa domnievajú, že romantická láska u ľudí ma svoje opodstatnenie v evolúcii
  • Už generácie vedcov sa snažili odhaliť „chemický vzorec“ lásky. Pravdepodobne však ide o celý koktail
  • Čo sa deje s naším mozgom, keď sa zamilujeme? Stávame sa naozaj slepí láskou?

Väčšina ľudí počas svojho života zažila nejakú formu lásky. Prvýkrát a najčastejšie sa s ňou stretávame už ako batoľatá. Ďalšie formy lásky, či už priateľská, romantická alebo aj láska ku štvornohému domácemu miláčikovi nás sprevádzajú po celý život.

Romantická láska je ale najintenzívnejšia zo všetkých druhov lásky. „Zamilovanosť spôsobí, že naše telo uvoľní príval chemikálií, ktoré nám pomáhajú cítiť sa dobre a ktoré vyvolajú špecifické fyzické reakcie,“ uviedol Pat Mumby z katedry psychiatrie a neurovied na univerzite v Loyole Chicago Stritch School of Medicine pre Science Daily. „Tento vnútorný elixír lásky je zodpovedný za to, že sa nám líca začervenajú, potia sa nám dlane a srdce bije.“

Romantická láska má svoje opodstatnenie aj v evolúcii 

Evoluční vedci sa domnievajú, že romantická láska u ľudí ma svoje opodstatnenie v evolúcii. Deti ľudí, na rozdiel od iných cicavcov, majú veľmi dlhé detstvo. Trvá im približne päť rokov, kým začnú byť samostatnejšie.

Materská láska je nadradená všetkým ostatným potrebám matky. Práve romantická láska medzi otcom a matkou dieťaťa mohla zohrať úlohu v evolúcii. Otec tak vďaka silnejšiemu putu ostal s matkou a dieťaťom a zabezpečoval im prístrešok, ochranu aj jedlo.

zena, deti, depresia
zdroj: Pexels/ Gustavo fring

Aj keď evoluční vedci odhalili, na čo romantická láska môže slúžiť v rámci zachovania ľudského rodu. Ďalší vedci od antropológov po neurovedcov sa už celé desaťročia pokúšajú odhaliť, ako láska vzniká, alebo čo sa deje s naším telom, keď sme zamilovaní. Mnohí sa snažia skonštruovať „chemický vzorec“ lásky. Problémom je, že takéto štúdie na ľuďoch sú veľmi zložité. 

Chemický koktail 

Spočiatku sa vedci domnievali, že neuropeptid oxytocín bude ideálnym kandidátom na vysvetlenie zamilovania. Oxytocín, ktorý je často označovaný ako „väzbový hormón“ alebo „hormón dôvery“ plní dôležitú úlohu pri materstve a laktácii.

Vplyv oxytocínu bol preto rozsiahlo študovaný hlavne u hraboša prériového, ktorého monogamia a verejné prejavy náklonnosti z neho robia ideálny zvierací model.

Vedci zistili, že blokovanie oxytocínu narušuje párové väzby, ktoré sú tu náhradou za lásku, a hraboše sú zdržanlivejšie v emocionálnych prejavoch. Naopak, vyvolanie nadbytku oxytocínu u iných, nemonogamných druhov hraboša oslabuje ich chuť na sexuálne dobrodružstvo. U ľudských mužov ale jeho účinky nie sú rovnaké.

zdroj: Unsplash/Nathan Dumlao

Vedci preto dospeli k názoru, že nejde o jeden konkrétny hormón alebo látku, ale o celý chemický koktail. 

Podľa Sciene in news Harvardskej univerzity sa tímu vedcov pod vedením Dr. Helen Fisherovej podarilo romantickú lásku rozdeliť do troch kategórií, a to túžba, príťažlivosť a pripútanosť. Pre každú kategóriu je charakteristická vlastná skupina hormónov. Túžbe dominuje testosterón a estrogén. Dopamín, norepinefrín a serotonín vytvárajú príťažlivosť a oxytocín a vazopresín sa viažu k pripútanosti.

Túžba vyplýva z evolučnej potreby reprodukcie

Túžba je poháňaná túžbou po sexuálnom uspokojení. Evolučný základ toho vyplýva z našej potreby reprodukcie. Rozmnožovaním organizmy odovzdávajú svoje gény, a tým prispievajú k prežitiu svojich druhov.

Veľkú úlohu v tom hrá hypotalamus mozgu, ktorý stimuluje produkciu pohlavných hormónov testosterónu a estrogénu zo semenníkov a vaječníkov. Aj keď sú tieto hormóny často stereotypné ako „mužské“ a „ženské“, obidve tieto látky hrajú úlohu u mužov aj u žien. Ako sa ukázalo, testosterón zvyšuje libido takmer u každého. Účinky sú pri estrogéne menej výrazné, ale niektoré ženy uvádzajú,  zväčšenú sexuálnu túžbu v období, keď majú ovuláciu, keď je hladina estrogénu najvyššia.

Príťažlivosť je zreteľný úzko súvisiaci jav. Zahŕňa činnosť mozgových dráh, ktoré riadia „odmeňovacie“ správanie, čo čiastočne vysvetľuje intenzita vzťahu počas tejto fázy. Vtedy sa uvoľňujú vysoké hladiny dopamínu a príbuzného hormónu, noradrenalínu.

Tieto hormóny na nás pôsobia závratne, energicky a euforicky, čo vedie dokonca k zníženiu chuti do jedla a nespavosti. To znamená, že zamilovaný človek môže byť skutočne taký „zamilovaný“, že nemôže jesť a spať.

Ako pri obsedantno-kompulzívnom správaní

Norepinefrín, tiež známy ako noradrenalín hrá veľkú úlohu v reakcii bojuj alebo uteč, ktorá sa pri strese naštartuje a udržuje nás v strehu. Skenovanie mozgu zamilovaných ľudí ukázalo, že  „odmeňovacie“ centrá mozgu , svietia keď sa ľudom ukáže fotografia niekoho, kto ich priťahuje, oproti neutrálnym fotografiám. Rovnako dochádza k zníženiu serotonínu, hormónu, ktorý ovplyvňuje chuť do jedla a náladu.

Skenovanie MRI naznačuje, že láska rozžiari centrum rozkoše mozgu. Keď sa zamilujeme, prietok krvi sa zvyšuje v tejto oblasti, ktorá je rovnaká ako pri obsedantno-kompulzívnom správaní.

zdroj: Unsplash/Alvin Mahmudov

Láska znižuje hladinu serotonínu, ktorá je bežná u ľudí s obsedantno-kompulzívnymi poruchami,“ uviedla Mary Lynn odborná asistentka z oddelenia pôrodníctva a gynekológie SSOM pre Science Daily. „To môže vysvetľovať, prečo sa v počiatočných fázach vzťahu sústreďujeme na niečo iné než na nášho partnera.“

Guardian informuje, že MRI ukázalo aj zvýšenú aktivitu v oblastiach mozgu, ktoré sú bohaté na dopamín. Podobné mozgové oblasti sa rozsvietia počas návalu eufórie po užití kokaínu.

Oxytocín je dominantný vo fáze pripútanosti 

V dlhodobých vzťahoch je prevládajúcim faktorom pripútanosť. Po dvoch rokoch ustupuje túžba aj príťažlivosť a po piatich rokoch nastáva aj sexuálna stagnácia. Pre mnohé páry to znamená koniec vzťahu, naopak tie páry, ktoré to prekonajú vstupujú do ďalšej fázy: pripútanosti. Primárnymi hormónmi tejto fázy sú oxytocín a vazopresín.

zdroj: Unsplash/Renate Vanaga

Oxytocín je možné podať aj formou nosného spreja, ale je hlavne produkovaný hypotalamom a vo veľkom množstve sa uvoľňuje počas sexu, dojčenia a pôrodu. Všetky tieto činnosti sa viažu s našou pripútanosťou k druhej osobe. Páry, ktorým sa podával oxytocín prostredníctvom kvapiek do nosa uvádzali, že ich sexuálny zážitok bol hlbší a intímnejší.

Ako si vyberáme partnerov?

Reprodukčné rozhodnutia nie sú jednoduché ani jednotné. Ľudia sa neriadia jednotnou charakteristikou. Pre každého sú atraktívne iné veci. Chlapi ale najčastejšie vnímajú atraktívne ženy, ktoré majú symetrickú tvár, väčšie oči, plné pery, vysoké čelo a ženské proporcie. Pre ženy sú atraktívni muži, ktorí majú výraznú a silnú bradu, široké plecia, úzke boky a často pozerajú aj na spoločenské postavenie.

zdroj: Unsplash/Roman Kraft

Partnerov si vyberajú ženy aj podľa čuchu. Nemeckí vedci zistili, že heterosexuálne ženy si vedia na základe čuchu vybrať ideálneho genetického partnera pre budúce potomstvo. Muži takúto schopnosť nemajú. Rovnako tak ženy, ktoré brali hormonálnu antikoncepciu, tie sa v teste správali ako muži.

Láska je slepá, a to doslova 

Ukázalo sa, že príslovie „láska je slepá“ je pravdivé. Čerstvo zamilovaní jedinci prehliadajú negatívne vlastnosti svojho partnera.

„Je to predná časť mozgu, ktorá neustále posudzuje ostatných ľudí. Napríklad keď práve kráčate dole po ulici, vidíte niekoho, že prichádza k vám, môžete si všimnúť jeho topánky. Môžete si všimnúť ako daný človek chodí. Aké dlhé sú jeho vlasy. Aké nezvyčajné sú, neustále sa zaoberáte sociálnym posudzovaním. Keď sa pozrieme na funkčnú aktivitu mozgu ľudí, ktorí sú v počiatočných štádiách romantickej lásky vidíme, že táto časť je zhasnutá. Proste sa nezapájate do spoločenských súdov o osobe, do ktorej ste zamilovaní. Nezačnete ju súdiť,“ uviedla Lucy Brown neurobiologička Albert Einstein College of Medicine v New Yorku pre DW Documentary.

Prostredníctvom bozkávania si vymieňame genetické informácie. Sex posilňuje vzťahy, redukuje stres úzkosť a stres, tep ide hore ako pri cvičení. Naviac zvyšuje imunitu vďaka vymieňaniu telesných tekutín.

Štúdia z roku 2011 nezistila žiadne rozdiely medzi mozgovými systémami regulujúcimi romantickú lásku u homosexuálov a heterosexuálov. K odlišnej orientácii sa hlási približne 5 % svetovej populácie. Homosexuálne správanie sa v populácii v populácii vyskytuje častejšie. Uvádza ho 17,4 % žien a 6,4 % mužov.

Zdroje: Science Daily, Science in news, Guardian 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá