Legendárna Horalka skrýva jedinečný príbeh. Ročne zjeme aj 160 miliónov a nie je ťažké pochopiť, prečo ju všetci milujú

  • Za pôvodnou receptúrou Horaliek stojí Štefan Kassay
  • Začali sa predávať už v roku 1959, rekordný počet vyrobených kusov za rok je až 160 miliónov
  • Dozvieš sa aj, ako sa časom menil dizajn obalu
  • Za pôvodnou receptúrou Horaliek stojí Štefan Kassay
  • Začali sa predávať už v roku 1959, rekordný počet vyrobených kusov za rok je až 160 miliónov
  • Dozvieš sa aj, ako sa časom menil dizajn obalu

Veríme, že sa ti práve zbiehajú sliny. Horalky sú totiž nesmrteľnou sladkosťou, na ktorú môže byť Slovensko právom hrdé. Ich pôvod siaha 61 rokov dozadu, kedy sa na trhu objavili prvé kusy. Tradičná receptúra vznikla až v roku 1965 a používa sa dodnes. Za všetkým stojí vážený človek Štefan Kassay, známe meno nielen v oblasti obchodu, ale aj vedy.

Vedec, ktorý stvoril legendu

Ak by sme chceli neopomenúť ani jeden z titulov tohto pána, jeho meno by vyzeralo Dr.h.c. prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc..

V roku 1958 absolvoval odborné učilište štátnych pracovných záloh v Považskej Bystrici, z ktorého vyšiel s výučným listom sústružníka, vďaka čomu pracoval v Opravovniach poľnohospodárskych strojov v Košiciach.

Vzdelávať sa neprestával celý život. V priebehu rokov bol konštruktérom, stredoškolským učiteľom, televíznym redaktorom a zahraničným spravodajcom ČST v Budapešti, Juhoslávii a Rumunsku, šéfredaktorom Hlavnej redakcie programov zo zahraničia, riaditeľom Ústredia novinárskych informácií v Prahe a Bratislave, informuje portál Kassay.eu.

A tu sa to stalo. Krátko pred vznikom Slovenska sa Štefan Kassay stal spoluvlastníkom Pe­či­várni Se­reď a Fi­gara Trnava. Obe firmy sa stá­vajú sú­čas­ťou I.D.C. Hol­ding, a.s., z kto­rej je dnes naj­výz­nam­nejší pro­du­cent cuk­ro­vi­niek a trvan­li­vého pe­čiva na Slo­ven­sku.

Bravúrne prepájal podnikanie a vedu. Už ako spoluvlastník veľkej firmy sa habilitoval na docenta a na Slovenskej akadémii vied získal udelenie vedeckej hodnosti doktora ekonomických vied. V roku 2010 mu bol udelený titul Doctor honoris causa a stal sa členom Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu.

zdroj: Kassay/životopis

Stalo sa to náhodou

Trojkombinácii, z ktorej vznikla úžasná chuť a aróma dnešnej cukrovinky, sa pripisuje veľmi úsmevný začiatok:

„Pôvodne vyrábali Tatranky. Na trhu však už neboli lieskové orechy. A tak sa musela zmeniť receptúra Tatraniek. Do plnky primiešali arašidy. So zmenou receptu sa však musel zmeniť aj názov. A na svet prišla Horalka,“  opisuje Ján Kosturiak, priateľ Štefana Kassaya, uvádza Seredsity.sk.

Spojenie arašidovej náplne vyrábanej z orechov, ktoré si spoločnosť sama praží, chrumkavých oblátok a kakaového obvodového lemu sa rýchlo zapísalo do histórie.

Pôvodný dizajn sa menil

Kým Horalky privítal trh už v roku 1959, tradičná receptúra sa datuje až na rok 1965. V tomto roku sa cukrovinka pýšila svojim prvým, a podľa nás, skvelým dizajnom. Ten sa zmenil už niekoľkokrát.

zdroj: Sedita/produkty/horalky
zdroj: Sedita/produkty/horalky
zdroj: Sedita/produkty/horalky
zdroj: Sedita/produkty/horalky
Okrem samotnej cukroviny tento dizajn využili aj viacerí kreatívci na svojich produktoch. S logom Horaliek vznikli napríklad aj ponožky.

Ľudia sa ich snažia napodobniť

Na internete nájdeš rôzne domáce recepty a neskonalú snahu prísť na to, čo ich robí tak špeciálnymi. Ľudia sa ich nevedia vzdať ani nabažiť. Pokiaľ máš 3 deti, je však jednoduchšie pokúsiť sa ich vyrobiť, a tak ušetriť plastové obaly aj peniaz vo vrecku, no je to skutočne tak?

„V čom sa líšia napríklad od Tatraniek? Faktom je, že obe značky vznikli ešte v socializme a prežili dodnes. Rozdiel je v náplni (v prvej sú arašidy, v druhej lieskové oriešky) a najmä v spôsobe máčania. Spory, či chutia lepšie Tatranky alebo Horalky, sú už folklórom, ale faktom je, že majú rovnakého výrobcu,“ hovorí Štefan Kassay pre portál Podnikaj a ži.

Jemné rozdiely sú poodhalené, no skutočné tajomstvo receptúry ostáva naďalej nepoznané, a nám neostáva iné, ako si ich kúpiť.

160 miliónov kusov za rok

Slovenské kapacity na výrobu Horaliek znejú takmer neuveriteľne, no ešte neuveriteľnejšie je to, že za jednu pracovnú šichtu dokážu pracovníci na troch linkách vyrobiť až 100 ton, resp. 2 milióny Horaliek. Ročne sa tak vyrobí vyše 100 miliónov.

160 miliónov kusov je rekordné vyrobené množstvo za jeden rok. Moderné stroje v posledných rokoch uľahčili výrobu. Celú novú linku obslúžia približne 20 pracovníci. Zaujímavé je však to, že sa všetky zjedia.

„Priniesol mi to život. Dlhú dobu ma zaujímal výrobný proces Horaliek alebo iných sladkostí. Dlhodobo som sa zaoberal teóriou riadenia, v tomto smere som sa vlastne vzdelával v inžinierskom štúdiu a ďalej v kandidátskej a doktorskej dizertačnej práci. Sladkosti neboli to, čo ma fascinovalo, bola to ich výroba,“ hovorí o začiatkoch Štefan Kassay.

zdroj: Kassay/podnikateľ

Zjedz 1 kus za 1 minútu

Súťaživosť vstúpila aj do cukrárenského priemyslu, no trochu inak, ako by si sa mohol nazdávať. Nejedná sa o konkurenciu firiem, ale o to, že si ľudia z horaliek začali robiť aj súťaže.

Určite poznáš slávnu výzvu – zjedz 10 tyčiniek za sebou a zapískaj. Veľmi podobné je to aj s Horalkou. Nakoľko je oblátka pomerne suchá, ani vyvážená chuť nedokáže odstrániť potrebu sladkosť poriadne požuť. Výzva však znie – dokážeš zjesť Horalku za jednu jedinú minútu?

Môže to znieť pomerne smiešne a ľahko uskutočniteľné, no kým neskúsiš, ťažko súdiť.

Ľudia s nimi radi cestujú

Horalky zdolali rozhodne viac horských vrcholov ako väčšina ľudí. Sú obľúbenou sladkosťou na doplnenie energie pri výstupoch na rôzne vrchy. Ľudia sa s nimi dokonca radi fotia, sú tak trochu spoločníkom turistov.

Faktom je, že Horalky sa stali pomerne vlasteneckou záležitosťou. Berieme si ich do batoha či do lietadla, keď ideme na výlet. Slováci žijúci v zahraničí tunajších prosia, aby im nejaké zabalili a poslali. Známy je prípad Američana Marka Christensena, ktorý sa pri odchode zo Slovenska pokúšal prepašovať” čo najviac horaliek, nakoniec im vyhradil jeden malý kufor.

Na nasledujúcich fotografiách sa sladká drobnosť nachádza na najvyššom vrchu Ruskej federácie s názvom Elbrus. Svojou výškou 5 642 m n. m. už z diaľky víta turistov. Fotografia zachytáva výstup na tento neaktívny vulkán.

zdroj: Kassay/post/horalky-na-elbruse
zdroj: Kassay/post/horalky-na-elbruse

Ak sme ti privolali poriadnu chuť na tento malý zázrak, nie je nič jednoduchšie, ako si preň zájsť. Nájdeš ich v každom obchode a za veľmi prístupnú sumu. Uži si ich!

Zdroje: Seredsity, Dobre Noviny, Startitup, Kassay, Sedita, Podnikaj a ži

Najnovšie video