Lekár a prekladateľ Dušan Makovický: Syn boháča zasvätil život Tolstému. Pomohol mu utiecť, no nezvládol bez neho žiť

  • Slovák Dušan Makovický bol osobným lekárom ruského velikána Leva Nikolajeviča Tolstého
  • Ťarchu, ktorá mu smrť spisovateľa spôsobila, nezniesol a spáchal samovraždu
Untitled design - 2021-04-08T111230.530
Facebook/Historické okienko, Facebook/Klub slovensko-ruského priateľstva Vostok
  • Slovák Dušan Makovický bol osobným lekárom ruského velikána Leva Nikolajeviča Tolstého
  • Ťarchu, ktorá mu smrť spisovateľa spôsobila, nezniesol a spáchal samovraždu

Patril medzi popredných doktorov, spisovateľov a prekladateľov. Dušan Makovický bol osobným lekárom a blízkym priateľom svetoznámeho ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého.

„Nám, Slovanom, prichodí pomáhať si samým Bohom. Hľadať na pomoc nie kasárne Ruska, ale učenie Leva Nikolajeviča Tolstého,“ bolo motto človeka, na ktorého sa posledný raz upreli oči zomierajúceho ruského velikána.

Najbohatší Slováci v 20. storočí 

Dušan Makovický pochádzal z Ružomberka. Narodil sa v roku 1866 do rodiny zámožného obchodníka a továrnika Petra Makovického, píše portál Slovenskézahranicie.sk.

Rodina Makovických bola začiatkom 20. storočia považovaná za najbohatšiu na území Slovenska. Ako uvádza Pluska, Peter Makovický sa vyšvihol z obyčajného kupeckého pomocníka na spolumajiteľa obchodu so zmiešaným tovarom. U Makovických ste dostali všemožný tovar. Od ihiel až po osivo pre roľníkov a menšie stroje.

S priezviskom Makovický sú taktiež spájané začiatky slovenského bryndziarstva. Manželia vybudovali impérium a vychovali 11 detí. Krátko po pôrode najmladšieho mama Anna Makovická zomrela. 

S Kukučínom na medicínu

Vo svojom rodnom meste vychodil základnú školu a gymnázium navštevoval v meste Šopron, kde spoznal aj Martina Kukučína. Spoločne sa po strednej škole vydali v roku 1885 študovať medicínu na Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe.

„Makovický bol rebel. Prejavoval to rôznymi spôsobmi. Na slávnostnom obede pri oslavách Živeny, na protest proti politike Martina, sa s ďalšími Ružomberčanmi, Vavrom Šrobárom a Augustínom Ráthom, zodvihli a demonštratívne odišli za Masarykom do Bystričky pri Martine, kde sa zdržiaval,“ vyjadril sa znalec ružomberskej histórie Radislav Kendera.

Počas pražských vysokoškolských štúdií sa Makovický zoznámil s literárnym dielom a filozofiou ruského mysliteľa Leva Nikolajeviča Tolstého. Jeho učenie ho sprevádzalo po celý život a ovplyvnilo natoľko, že sa stal vegetarián a abstinent.

Po nociach prebdených nad knihami a komplikáciách so skúškami odišiel z Prahy, aby v štúdiu pokračoval v Innsbrucku. Ani tam sa dlho nezdržal. Jeho kroky tentokrát viedli do Berlína na lekársku fakultu. Napriek mnohým prestupom z mesta do mesta promoval v Prahe, a to v roku 1891. 

Po štúdiu sa zamestnal ako sekundárny lekár na klinike v Innsbrucku, kde pôsobil len tri roky. Od roku 1894 až do 1904 zas pôsobil ako praktický lekár v Žiline.

Od svojho študentského pobytu v Rusku udržiaval s Tolstým intenzívny písomný styk. Po návrate z výletu o ňom uverejnil niekoľko článkov a jeho diela začal prekladať do slovenského jazyka.

Fanatik „tolstoizmu“

K najznámejším románom 19. storočia Leva Nikolajeviča Tolstého patria Vojna a mier, Anna Karenina alebo Vzkriesenie. Okrem Tolstého spoznal aj ďalších velikánov ruskej literatúry – Maxima Gorkého a Antona Pavloviča Čecha.

O Makovickom mnohí hovorili ako propagátorovi „tolstoizmu“, keďže o ňom písal v domácich časopisoch. Preklady Tolstého prác uverejňoval najmä v Slovenských pohľadoch. Vďaka Makovickému spoznal slovenskú a českú literatúru aj samotný Tolstoj.

V roku 1904 sa Makovickému naskytla jedinečná ponuka. Ruský velikán prišiel o svojho osobného lekára a pozícia nemohla padnúť na nikoho iného, ako na šikovného ružomberského lekára.

Napriek tomu, že ruskému spisovateľovi ťahalo na osemdesiatku, si s Makovickým, ktorý bol o 40 rokov mladší, vytvoril veľmi osobný a priateľský vzťah.

Krátko po tom, ako jeho kroky viedli do Ruska, sa však na smrteľnej posteli ocitol Makovického otec. Hoci Dušan pricestoval naspäť do svojho rodného mesta, nezdržal sa príliš dlho.

„Po otcovej smrti sa vrátil do Jasnej Poľany, aby usporiadal a pripravil na vydanie svoje zápisky a súčasne chcel spracovať Tolstého literárnu pozostalosť,“ pripomína monografia Rody a osobnosti.

Tolstého útek a väzenie

Makovický Tolstému dopomohol aj k úteku. Bolo to koncom 90. rokov 19. storočia, kedy sa vzťah medzi svetoznámym spisovateľom a manželkou s deťmi skomplikoval. Rozhodol sa od nich ujsť.

To však jeho telo nezvládlo a 20. novembra 1910 zomrel v budove železničnej stanice v lokalite Astapovo. Posledné slová adresoval práve Makovickému: „Milý Dušan… milý Dušan…“

„Drahý Peter, predvčerom dokonal Lev Nikolajevič. Duševne som otupený od únavy, žiaľu a hryzenia svedomia. Viním sa, všetci sa viníme z nedbalosti pri opatrovaní L. Nikolajeviča,“ písal do Ružomberka svojmu bratovi Petrovi podľa RK magazínu

Makovický prežíval v Rusku poriadne krušné chvíle. V cárskom meste zmietanom údelmi prvej svetovej vojny sa za ním dokonca zatvorili brány väznice. Za odpor voči vojne si odsedel dlhých desať mesiacov.

Počas rokov strávených v Jasnej Poľane napísal Dušan Makovický obsiahle Jasnopolianske zápisky, ktoré sú unikátnym dokumentom o vzťahu učiteľa a žiaka. Prináša nielen empirické podrobnosti, ale aj filozofické a literárne reflexie.

Idea so silnou myšlienkou, no bez umeleckej stránky

Makovický bol pri svojej prekladateľskej práci známy zdôrazňovaním ideovej stránky a vernosťou k myšlienkam. Na umeleckú stránku prekladu však často zabúdal a zanedbával ju.

Zaslúžil sa aj o prvé knižné necenzurované vydanie Tolstého románu Vzkriesenie, ktorého prekladateľ Albert Škarvan niektoré kapitoly prekladal z rukopisu, ešte pred jeho ruským zverejnením v časopise.

Ako 50-ročný ochorel aj Makovický. Spočiatku išlo len o škvrnitý týfus, no časom sa pridali ďalšie zdravotné problémy.

Veľkou oporou mu v tom čase bola Matrena Konstantinovna Orechovová. Asistentka, ktorá preňho pracovala v lekárskej ambulancii. Jeho choroba ich zblížila natoľko, že sa napokon vzali.

Návrat na Slovensko nezvládol

V roku 1920 sa so svojou ruskou manželkou presťahovali do Ružomberka.

Monografia Rody a osobnosti ozrejmuje, že bolestivé dozvuky prekonanej choroby a neschopnosť nájsť si po návrate domov nové miesto v spoločnosti, Dušanovi Makovickému spôsobovali veľké súženie.

Situáciu vyriešil po svojom. 12. marca 1921 sa rozhodol vziať si život a spáchal samovraždu. Svoj pokoj našiel na ružomberskom cintoríne v hrobke rodiny Makovických.

Slovenský spisovateľ a lekár Nádaši-Jégé za smrť svojho niekdajšieho spolužiaka na lekárskej fakulte vinil práve mŕtveho Tolstého. „Jeho bláznivej, až fakírskej asketickej náuke môžeme s rozhorčením ďakovať, že nás pripravil o človeka takého cenného, ako bol Dušan,“ povedal.

Podľa RK magazínu mala tragická smrť pravdepodobne nie jednu, ale hneď viacero príčin. Samovražda navyše nebola v ich rodine ojedinelá, zabili sa aj jeho bratia.

Krátko po Makovického smrti prišla na svet jeho prvorodená dcéra Anna a svetlo sveta uzreli aj jeho Jasnopolianske zápisky – najprv v Moskve, neskôr v Prahe a zásluhou synovca Dušana aj na Slovensku.

Zdroje: TASR, zdravie.pluska.sk, slovenskezahranicie.sk, litcentrum.sk, rkmagazin.sk

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech