Len 19 % Slovákov verí v pripravenosť krajiny na krízu. Rusko mnohí stále vnímajú ako partnera

Slovensko patrí medzi krajiny, ktorých obyvatelia majú nízku dôveru v schopnosť štátu zvládnuť veľkú krízu. Zároveň sa v ich postojoch k zahraničnej politike objavujú výrazné rozpory. Hoci väčšina chce zostať v Európskej únii a podporuje členstvo v NATO, Rusko časť verejnosti stále nevníma ako bezpečnostnú hrozbu.

Vyplýva to z najnovšieho vydania prieskumu GLOBSEC Trends 2026, ktorý skúmal postoje obyvateľov 14 krajín. Jedenásty ročník štúdie sa okrem Slovenska zameral aj na ďalšie štáty strednej a východnej Európy, Ukrajinu, ale tiež Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty.

Zber údajov uskutočnila agentúra HarrisX od 11. do 20. mája 2026 prostredníctvom online panelových rozhovorov. Na Slovensku sa zapojilo 1 010 respondentov. Vzorka bola reprezentatívna podľa pohlavia, veku, vzdelania a regiónu.

Rusko je pre časť Slovákov stále partnerom

Podľa výsledkov by 66 percent opýtaných na Slovensku hlasovalo za zotrvanie v Európskej únii. Podpora členstva v NATO je ešte o niečo vyššia. Pri otázke strategických partnerov však výsledky ukazujú odlišný obraz.

Rusko označilo za jedného z najdôležitejších strategických partnerov Slovenska 38 percent respondentov. Spojené štáty pritom uviedlo iba 23 percent opýtaných. Len približne polovica Slovákov zároveň považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu.

Výrazné rozdiely sa ukázali aj pri hodnotení vojny na Ukrajine. Až 44 percent respondentov na Slovensku si myslí, že konflikt vyprovokoval Západ. Ide o jeden z naratívov, ktoré podľa GLOBSEC-u prispievajú k šíreniu ruského vplyvu v európskej informačnej oblasti.

Slováci patria aj medzi najústretovejších respondentov, pokiaľ ide o územné ústupky Ukrajiny. Až 69 percent opýtaných by podporilo, aby sa krajina vzdala časti svojho územia výmenou za mier. Zároveň 63 percent respondentov pripúšťa nákup ruskej energie, ak by jej ceny vzrástli.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Najnižšia dôvera v pripravenosť na krízu

Jedným z najvýraznejších zistení prieskumu je nízka dôvera Slovákov v schopnosť vlastnej krajiny zvládnuť vážnu krízu alebo vojenský konflikt. Iba 19 percent respondentov verí, že Slovensko je na takúto situáciu pripravené. Ide o najnižší podiel spomedzi všetkých skúmaných krajín.

Nízka dôvera v štátnu pripravenosť však neznamená automatické odmietanie vojenskej služby. Jej opätovné zavedenie podporuje 60 percent opýtaných. Ochotu osobne brániť krajinu v prípade napadnutia deklarovalo 47 percent respondentov.

GLOBSEC upozorňuje, že v niektorých štátoch vrátane Slovenska, Česka, Nemecka a Francúzska je podpora povinnej vojenskej služby vyššia než ochota obyvateľov osobne bojovať za svoju krajinu. Zavedenie služby by podľa autorov prieskumu mohlo pomôcť budovať zručnosti a sebavedomie potrebné na posilnenie obranyschopnosti.

Výsledky tak vykresľujú Slovensko ako krajinu, v ktorej sa podpora európskeho a transatlantického ukotvenia stretáva s výraznou otvorenosťou voči ruským naratívom. Zároveň odhaľujú obavy z vlastnej pripravenosti na krízu a nejednotný postoj k posilňovaniu obrany.

Zistenia prieskumu tak naznačujú, že Slovensko čaká nielen výzva posilniť svoju obranyschopnosť, ale aj obnoviť dôveru verejnosti v bezpečnostné smerovanie krajiny.