Len 75 ľudí na svete pozná jeho metódu dlhovekosti. Miliardári platia Petrovi Attiovi státisíce za spomalenie starnutia

Dlhovekosť už dávno nepatrí len do snov niekoľkých vizionárov. Stal sa z nej komplexný vedecký odbor, ktorý skúma, ako žiť naplno aj v pokročilom veku a v centre tohto posunu stojí bývalý chirurg Peter Attia.

Jeho prístup priťahuje tých, ktorí si môžu dovoliť to najlepšie – miliardárov, inovátorov, športovcov či lídrov, pre ktorých je zdravie strategickou investíciou. A to, čo im Peter Attia predpisuje, nie sú zázračné tabletky ani módne protokoly.

Peter Attia a jeho revolučný prístup k dlhovekosti

Peter Attia patrí k lekárom, ktorí zásadne menia spôsob, akým ľudstvo premýšľa o zdraví, výkonnosti a starnutí. Jeho medicínska cesta začala na prestížnej Lekárskej fakulte Stanfordskej univerzity. Už počas štúdia preukázal mimoriadnu schopnosť prepájať vedeckú teóriu s klinickou praxou.

Päť rokov pôsobil ako všeobecný chirurg v nemocnici Johns Hopkins, kde si vďaka precíznosti a analytickému mysleniu vyslúžil viacero prestížnych ocenení. Následne rozšíril svoje pôsobenie v Národných inštitútoch zdravia, kde sa venoval chirurgickej onkológii a výskumu imunoterapie melanómu.

Fascinácia biológiou ho však priviedla k zásadnej otázke: čo ak by sa medicína nesústredila len na boj s chorobou, ale na predchádzanie jej vzniku? A práve z tejto otázky sa zrodila jeho celoživotná misia – medicína dlhovekosti.

Ako zakladateľ spoločnosti Early Medical vyvinul koncept známy ako Medicína 3.0, ktorý spája biomedicínsky výskum a klinické poznatky. Attia tvrdí, že budúcnosť medicíny sa musí posunúť od liečenia k proaktívnemu predchádzaniu chorobám.

„Umierame na srdcové choroby, mŕtvicu, rakovinu, demenciu a cukrovku II. typu. Zdá sa, že medicína 2.0, ktorá zasahuje až po objavení choroby, jednoducho nestačí. Prvým princípom medicíny 3.0 je chorobám predchádzať – a robiť to s dostatočným predstihom,“ hovorí pre CBS News.

Peter Attia osobne pracuje s veľmi úzkou skupinou, ktorú tvorí zhruba 75 pacientov – najmä miliardárov, vrcholových športovcov či technologických lídrov. Každý z nich platí státisíce dolárov ročne za starostlivosť, ktorá presahuje tradičný rámec medicíny. 

Popri lekárskej praxi sa Peter Attia stal aj jedným z najvplyvnejších popularizátorov vedy o zdraví. Je moderátorom podcastu The Peter Attia Drive, ktorý patrí medzi najpočúvanejšie medicínske formáty na svete. V rámci neho vedie rozhovory so špičkovými odborníkmi o biológii, výžive, výkonnosti a psychológii.

Jeho kniha „Outlive: The Science and Art of Longevity“ sa okamžite po vydaní dostala na prvé miesto rebríčka The New York Times a potvrdila jeho schopnosť sprístupniť špičkovú vedu širokej verejnosti.

Komplexné testovanie – základ personalizovanej medicíny

Peter Attia vedie svoju klinickú prax v texaskom Austine. Počas dvoch intenzívnych dní prebieha komplexné hodnotenie fyzickej kondície, ktoré skúma človeka do najmenšieho detailu. So svojím tímom nevyhodnocuje iba laboratórne výsledky, ale sleduje, ako telo reálne funguje, teda ako sa hýbe, dýcha, reaguje na záťaž a zotavuje.

V centre pozornosti stojí presné meranie svalovej hmoty, kardiorespiračnej kondície a sily. Peter Attia vysvetľuje, že práve tieto parametre oveľa presnejšie predpovedajú dĺžku života než tradičné ukazovatele, ako cholesterol či krvný tlak.

V rámci testovania sa sústreďuje na tzv. VO₂ max – hodnotu, ktorá odhaľuje schopnosť tela premieňať kyslík na energiu. Tento test, vykonávaný na bežiacom páse alebo stacionárnom bicykli, považuje za najspoľahlivejšie zrkadlo biologického veku. Čím je hodnota VO₂ max vyššia, tým lepšie pracujú pľúca, srdce aj svaly, takže pacient dokáže oveľa lepšie odolávať chorobám a celkovému úpadku.

Peter Attia tvrdí, že žiadny liek na svete nenahradí pohyb. „Najsilnejším nástrojom na oddialenie fyzického aj kognitívneho starnutia je cvičenie,“ zdôrazňuje. Sám sa drží prísneho režimu – približne desať hodín týždenne venuje cielenej kombinácii tréningov. Vytrvalostné kardio podporuje spaľovanie tukov, intervalové cvičenia zlepšujú VO₂ max a silový tréning udržiava svalovú hmotu.

zdroj: Unsplash/Alora Griffiths

S cvičením ide ruka v ruke aj výživa. Peter Attia považuje dostatočný príjem bielkovín za kľúč k udržaniu metabolickej stability. Svojim pacientom odporúča konzumovať približne jeden gram bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti, pretože svalová hmota predstavuje akýsi „metabolický kapitál“, ktorý rozhoduje o kvalite života vo vyššom veku.

Okrem cvičenia a stravy využíva Peter Attia aj skenovanie určené na meranie hustoty kostí, MRI a genetické testovanie, najmä na gén APOE, ktorý výrazne ovplyvňuje riziko Alzheimerovej choroby. Popritom vykonáva analýzu pomeru svalovej hmoty a telesného tuku. Tvrdí, že tuk ukladajúci sa medzi orgánmi (alebo takzvaný viscerálny tuk) predstavuje vážny rizikový faktor, pretože zvyšuje pravdepodobnosť vzniku rakoviny aj kardiovaskulárnych ochorení.

Kontroverzný doplnok na predĺženie života

Peter Attia sa v rámci svojho výskumu rozhodol preskúmať aj účinky rapa*ycínu – látky, ktorá sa stala jedným z najdiskutovanejších farmakologických nástrojov v oblasti predĺženia života.

Ra*amycín, pôvodne objavený ako imunosupresívum, zaujal vedcov pre svoj jedinečný vplyv na mTOR dráhu, ktorá riadi proces známy ako autofágia. Ide v podstate o prirodzené čistenie organizmu od poškodených bunkových štruktúr.

Peter Attia upozorňuje, že práve aktivácia autofágie patrí k najvýznamnejším faktorom, ktoré spomaľujú starnutie. Jej účinok možno prirovnať k prínosom kalorickej reštrikcie, no bez nutnosti hladovania.

Ako sme ťa informovali v našom článku, štúdie na zvieracích modeloch ukázali, že rap*mycín môže predĺžiť život o 9 až 14 %, čo by v ľudských podmienkach zodpovedalo približne siedmim rokom navyše. Hoci rap*mycín ovplyvňuje proteostázu (rovnováhu a správne zloženie proteínov v tele) a podporuje aj tvorbu mitochondrií, ktoré predstavujú základný motor bunkového metabolizmu, jeho užívanie sprevádzajú aj riziká.

Medzi najčastejšie vedľajšie účinky patrí anémia, inzulínová rezistencia, zvýšenie hladiny glukózy či poruchy metabolizmu lipidov. Niektorí užívatelia, medzi ktorých patril aj známy biohacker Bryan Johnson, zaznamenali nepríjemné infekcie kože, abnormálne hodnoty lipidového profilu a zvýšenú srdcovú frekvenciu.

Johnson sám dospel k záveru, že hoci rap*mycín disponuje pozoruhodným potenciálom v predklinických štúdiách, jeho riziká stále prevažujú nad možnými prínosmi. Podobnú skúsenosť opísal aj Peter Attia. Po niekoľkých cykloch užívania ra*amycínu musel liek vysadiť, pretože mu spôsobil bolestivé vredy v ústach.

V závere rozhovoru Attia prezrádza, že už v najbližšom roku plánuje spustiť svoj najnovší projekt – digitálnu zdravotnú platformu Outlive. Aplikácia má sprístupniť princípy Medicíny 3.0 širokej verejnosti a ponúknuť personalizovaný systém pre optimalizáciu výživy, spánku, fyzickej výkonnosti a dlhodobého zdravia.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking