Lesy robia pre našu klímu viac, ako len uchovávanie oxidu uhličitého. Fungujú ako BIO klimatizácia

Stromy prijímajú oxid uhličitý (CO2), uvoľňujú kyslík prostredníctvom fotosyntézy a vo svojich kmeňoch ukladajú uhlík. A keď listy pristanú na zemi, pôdne mikróby pracujú na rozklade listov a inej organickej hmoty, čím sa uvoľňuje oxid uhličitý.

Lesy v skutočnosti ukladajú viac oxidu uhličitého, ako uvoľňujú, čo je pre ľudstvo skvelá správa. Futurity uvádza, že približne 30 % emisií uhlíka zo spaľovania fosílnych palív pohltia lesy a tento jav sa nazýva pozemský prepad uhlíka.

„Nepociťujeme úplné účinky klimatickej zmeny kvôli pozemskému prepadu uhlíka. Tieto lesy robia našej planéte neskutočnú službu,“ vysvetlila biochemička a ekologička z Bostonskej univerzity Lucy Hutyrová.

Najnovšia štúdia The Unseen Effects of Deforestation: Biophysical Effects on Climate, na ktorej sa podieľali výskumníci z USA a Kolumbie a vyšla na portáli Frontiers in Forests and Global Change, však ukazuje, že význam lesov pre naše podnebie nespočíva len v uchovávaní uhlíka.

Ochladzujú životné prostredie

Eurekalert píše, že táto štúdia ponúka doteraz najkomplexnejšie a najpodrobnejšie dôkazy o tom, že lesy sú pre klímu dôležitejšie, než si myslíme, a to prostredníctvom ich fyzikálnym vplyvov na globálne a lokálne teploty. The Guardian informuje, že lesy pomáhajú držať vzduch bližšie a chladnejší aj vlhkejší vďaka spôsobu, ktorým transformujú vodu a energiu.

Podľa i24news výskumníci podieľajúci sa na tejto štúdii prišli k záveru, že lesy ochladzujú našu planétu o približne 0,5 stupňa Celzia, najmä pokiaľ ide o územia okolo Latinskej Ameriky, centrálnu Afriku a juhovýchodnú Áziu.

Predpokladom je, že sa biofyzikálne účinky, počnúc od chemických zlúčenín po turbulencie až po odraz svetla, skombinujú s oxidom uhličitým. Pokiaľ ide o tropické oblasti, od Brazílie po Kamerun, Čad až po Indonéziu, ochladzujúci efekt presahuje jeden stupeň Celzia.  

„Mnoho politikov v oblasti klimatických zmien stále považuje stromy za uhlíkové palice. Lesy sú kľúčom k zmierňovaniu, ale aj prispôsobovaniu,“ povedal pre Pehal News jeden zo spoluautorov prezentovanej štúdie Louis Verchot.

Zistenia, ktoré boli publikované v časopise Frontiers in Forests and Global Change, naznačujú, že lesy sú dôležité aj na ochranu Zeme pred suchom, extrémnymi horúčavami a záplavami.

„Bez lesnej pokrývky, ktorú máme teraz, by bola planéta teplejšia a počasie extrémnejšie. lesy nám poskytujú obranu proti najhorším scenárom globálneho otepľovania,“ objasnil pre i24news ďalší z autorov štúdie Michael Coe. 

Úbytok lesov vedie k horúcejším a suchším letám

Eurekalert uvádza, že štúdia poukazuje na to, že napríklad odlesňovanie je zodpovedné za jednu tretinu zvýšenia intenzity teplejších dní; úbytok lesov stojí aj za nárastom horúcich a suchých liet. 

„Inými slovami, odlesňovanie dnes tlačí ľudí do skúsenosti, ktorej sa snažíme vyhnúť tým, že oteplenie dosiahne 2 stupne namiesto 1,5 stupňa. Ľudia žijúci s odlesňovaním už trpia následkami tohto teplejšieho a extrémnejšieho sveta. Obnova lesov by ich priviedla späť do vhodnejšej klímy,“ povedala profesorka na University of Virginia a hlavná autorka prekladanej štúdie Deborah Lawrencová. 

Medzi ďalšie aspekty lesov, ktoré im umožňujú minimalizovať sucho spojené s extrémnymi horúčavami, patria ich hlboké korene, vysoká efektívnosť využívania vody a vysoká „drsnosť povrchu“.

Tieto vlastnosti stromom umožňujú  rozptyľovať teplo a presúvať vlhkosť vyššie do atmosféry, čo priamo ochladzuje miestnu oblasť a ovplyvňuje tvorbu oblakov a zrážok, čo má ďalekosiahle následky.