Liečba agresívnej rakoviny môže fungovať lepšie. Kľúčová je hodina, dáta prekvapili vedcov

Liečba rakoviny sa zvyčajne spája s otázkami, aký liek zvoliť, v akej dávke a v akej kombinácii. Menej sa však hovorí o detailoch, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať nepodstatné, no v skutočnosti môžu zohrávať významnú úlohu. Jedným z nich je aj načasovanie samotnej liečby v priebehu dňa.

Vedci sa čoraz častejšie vracajú k myšlienke, že ľudské telo nereaguje na zásahy rovnako ráno, na obed či večer. Najnovšie dáta naznačujú, že pri niektorých vážnych diagnózach by tento faktor nemusel byť len technickým detailom, ale premennou, ktorá si zaslúži pozornosť. O štúdii informoval web ACS Journal.

Keď rozhoduje denná hodina

Vedci sa zamerali na rozsiahle štádium malobunkového karcinómu pľúc, teda formu ochorenia s veľmi nepriaznivou prognózou a obmedzenými možnosťami liečby. Doterajšie poznatky naznačovali, že biologické rytmy môžu ovplyvňovať účinnosť imunoterapie, no pri tomto type rakoviny sa to ešte neskúmalo.

Retrospektívna štúdia s názvom LungTime-R02 analyzovala údaje 397 pacientov, ktorí medzi májom 2019 a októbrom 2023 dostávali kombináciu chemoterapie a anti-PD-L1 liečby. Išlo o lieky atezolizumab alebo durvalumab podávané ako prvá línia liečby.

Skoršie podanie, lepšie výsledky

Výskumníci sledovali čas podania infúzie počas prvých štyroch cyklov liečby a vypočítali jeho priemernú hodnotu pre každého pacienta. Následne porovnávali riziko progresie ochorenia alebo úmrtia pri rôznych časových hraniciach od 11:00 do 16:30.

Ako najvýraznejší sa ukázal časový bod 15:00. Pacienti, ktorí dostali imunochemoterapiu pred touto hodinou, mali dlhšie prežívanie bez zhoršenia ochorenia aj dlhšie celkové prežívanie v porovnaní s tými, ktorí liečbu absolvovali neskôr.

Nezávislý prognostický faktor

Výsledky zostali konzistentné aj po vyrovnaní rozdielov medzi skupinami pomocou štatistického párovania pacientov. Multivariabilná analýza potvrdila, že skorší čas podania liečby bol samostatným prognostickým faktorom pre prežívanie bez progresie aj celkové prežívanie.

Autori štúdie zdôrazňujú, že ide o reálne klinické dáta, ktoré podporujú význam cirkadiánneho rytmu v onkologickej liečbe. Zistenia rozširujú poznatky o tom, že nielen typ liečby, ale aj jej načasovanie môže súvisieť s výsledkami u pacientov s agresívnou formou rakoviny pľúc.

Nádor umlčuje obranu tela

Vyššie sme ťa informovali o tom, že pri imunoterapii môže zohrávať úlohu aj čas jej podania. Výskum však naznačuje, že dôležitá nie je len denná hodina, ale aj samotný spôsob, akým liečba aktivuje imunitný systém.

Imunitný systém má presne nastavené mechanizmy, no pri rakovine často zlyhávajú. Nádorové bunky dokážu potláčať signály, ktoré by mali imunitné bunky aktivovať, a tým sa vyhnúť útoku. Vedci preto dlhodobo hľadajú spôsoby, ako tieto signály zosilniť a prinútiť imunitu reagovať účinnejšie.

Nový výskum z Veľkej Británie, o ktorom sme informovali v minulosti, ukazuje, že riešením môže byť úprava samotných protilátok. Podľa vedcov rozhoduje spôsob, akým dokážu prepojiť imunitné receptory a vytvoriť silný aktivačný signál.

Prečo bežné protilátky nestačia?

Tím z Centra pre imunológiu rakoviny na Univerzite v Southamptone sa zameral na receptor CD27, ktorý je kľúčový pre aktiváciu T buniek. Pri bežných infekciách ho telo dokáže zapnúť samo, no nádorové bunky tento signál neposkytujú.

Klasické protilátky majú len dve väzbové ramená, čo často nestačí na spustenie silnej imunitnej reakcie. Hoci protilátková liečba zásadne zmenila onkológiu, v tomto prípade naráža na svoje limity.

Štvorramenný prístup k liečbe

Vedci preto vyvinuli nové protilátky so štyrmi väzbovými ramenami. Tie dokážu súčasne spojiť viacero receptorov CD27 a pritiahnuť ďalšie imunitné bunky, ktoré receptory zoskupia. Tento mechanizmus napodobňuje prirodzený proces aktivácie v tele.

Vedúci výskumu profesor Aymen Al Shamkhani vysvetľuje: „Už sme rozumeli tomu, ako prirodzený signál CD27 aktivuje T bunky, ale preniesť túto znalosť do lieku bolo skutočnou výzvou. Protilátky sú spoľahlivé molekuly, no ich prirodzená forma nebola dostatočne silná, preto sme museli vytvoriť účinnejšiu verziu.“

Testovanie na myšiach aj na ľudských imunitných bunkách ukázalo výraznejšiu aktiváciu CD8+ T buniek, ktoré priamo ničia nádorové bunky. Podľa výskumníkov môže tento prístup prispieť k tomu, aby imunoterapia fungovala bližšie k svojmu plnému potenciálu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy