Lívia vs. Marek: Ako dopadli mladí aktivisti v dlho očakávanej diskusii?

  • V priebehu minulého týždňa sociálnymi sieťami preletelo virálne video Rádia Expres, kde si moderátor Mišo Sabo pozval do svojho podcastu dvoch mladých hostí - Líviu Garčalovú z portálu Kulturblog a Mareka Macha z projektu Mladí proti fašizmu
  • My sme sa pozreli najmä na ich argumentačné fauly, chyby uvažovania či manipulačné techniky, ktoré hostia v rozhovore využívali
archív Kristián Čechmánek/ ilustračný obrázokUnsplash
  • V priebehu minulého týždňa sociálnymi sieťami preletelo virálne video Rádia Expres, kde si moderátor Mišo Sabo pozval do svojho podcastu dvoch mladých hostí - Líviu Garčalovú z portálu Kulturblog a Mareka Macha z projektu Mladí proti fašizmu
  • My sme sa pozreli najmä na ich argumentačné fauly, chyby uvažovania či manipulačné techniky, ktoré hostia v rozhovore využívali

Autorom článku je Kristián Čechmánek, právnik, pedagóg a kouč so slabosťou pre politickú filozofiu, psychológiu a satiru. 

Hodnoty, napätie a realita. Ako z toho von?

Nielen politické dianie na Slovensku je poznačené zvyšujúcim sa napätím. To sa už z parlamentu a predvolebného boja pomaly, ale isto dostáva aj do bežných medziľudských vzťahov. Náhoda? Slovami klasika: Nemyslím. Dôvodov je samozrejme viacero, no jedným z tých podstatnejších je aj večným predmetom celospoločenského záujmu (a isto aj každodenných kaviarenských a krčmových debát). Tým predmetom, ktorý mám na mysli, sú hodnoty. Na prvé počutie celkom v pohode, ale na druhú dobu už veľmi nie, čo má za následok, že sa nejednému otvára nožík vo vrecku a na jazyk hrnie okrem tých klasických írečitých výrazov aj celá škála novotvarov.

Isto to poznáte: od liberálneho fašistu až po slniečkara. Hodnotové spory boli vždy tie najťažšie a pre niektorých bezpochyby aj dôvodom nevraživosti a nenávisti k názorovému oponentovi.

Aj vzhľadom na to je potrebné vnímať ochotu a iniciatívu dvoch mladých ľudí, Mareka Macha z projektu Mladí proti fašizmu a Lívie Garčalovej z portálu Kulturblog, oboch patriacich k vedúcim osobnostiam diametrálne odlišných hodnotových prúdov, sadnúť si k stolu a v duchu tolerantného dialógu, ktorý je už od čias Sokrata považovaný za azda najdôležitejší prvok demokracie, konfrontovať svoje predstavy o svete s oponentom v diskusii.

S diskusiou to však nie je úplná sranda, má svoje písané, ako aj nepísané pravidlá a víťazom je ten, ktorý svoje tvrdenia dokáže obhájiť presvedčivými argumentmi. Ako dopadli Lívia a Marek? 

To sa pokúsim v nasledujúcom texte čo najstručnejšie analyzovať a zistiť. Hneď na začiatku zdôrazňujem, že cieľom hodnotenia nie je vysloviť sympatie k niektorému z diskutujúcich alebo k názorom a hodnotám, ktoré zastáva a presadzuje. 

Pri posudzovaní som sa usiloval o nestrannosť, ktorú som sa snažil dosiahnuť hodnotením iba formálnej stránky argumentácie. Inými slovami, predmetom môjho záujmu boli najmä argumentačné fauly, manipulačné techniky formálno-logické a neformálno-logické chyby uvažovania, a pod.

Čo sa týka rozsahu analýzy, tá sa z pochopiteľných dôvodov nemôže zaoberať všetkými známymi druhmi argumentačných lapsusov. Pozrime sa teda na jednotlivé argumentačné fauly, ktorých sa diskutujúci dopúšťali.

Šikmá plocha (Slippery Slope fallacy)

Tento argumentačný faul spočíva v manipulatívnom a nepodloženom tvrdení diskutujúceho, podľa ktorého určité vykonané opatrenie nevyhnutne spôsobí reťazec negatívnych následkov, či udalostí. V súvislosti s tým sa alternatívne zvykne označovať aj ako Domino Fallacy.

V diskusii sa takéhoto argumentačného faulu často dopúšťala Lívia napríklad tvrdeniami, podľa ktorých multikulturalizmus automaticky vedie k zvýšenej trestnej činnosti, strate kultúrnej identity, či až k zániku národu, a to bez akéhokoľvek dôkazu.

Dôkaz z osobnej skúsenosti (Anecdotal evidence)

Tento argumentačný faul, respektíve chyba uvažovania spočíva vo vyvodzovaní všeobecných záverov z vlastnej skúsenosti.

V diskusii sa takéhoto argumentačného faulu opakovane dopúšťal Marek, keď vyslovoval viaceré závery len s odkazom na to, že pozná určitý prípad z osobnej skúsenosti alebo, že je v kontakte s človekom/ľuďmi, ktorí boli predmetom diskusie a vyvodzovaných záverov.

Strašiak (Straw man fallacy)

Argument postavením strašiaka spočíva v reagovaní nie na argument oponenta, ale na jeho karikovanú a dezinterpretovanú verziu, ktorú si ten, ktorý používa takýto argumentačný faul, sám vytvoril.

V diskusii sa takéhoto argumentačného faulu opakovane dopustila Lívia, napríklad, keď Marek vysvetľoval rozdiel medzi nacionalizmom a vlastenectvom a Lívia sa v reakcii na uvedené snažila vyvolať dojem, akoby Marek oddelením pojmov bol zástancom ničenia národov a ich kultúrnej diverzity, zatiaľ čo ona to jednoznačne odsudzuje. Jej reakcia sa nedotýkala žiadneho Markovho tvrdenia, ale útočila na/vyvracala názor, ktorý Marek predtým nevyslovil.

Útok na osobu diskutujúceho (Argumentum ad hominem)

Uvedený argumentačný faul nie je namierený na argumentáciu a tvrdenia oponenta, ale na jeho osobu. Účelom takéhoto argumentu je svojho oponenta zosmiešniť, ironizovať, či ponížiť s cieľom znížiť jeho kredibilitu v diskusii.

Takéhoto faulu sa dopustil Marek, i keď sa uvedený argument netýkal priamo diskusie, ale bol do nej vnesený v odkaze na Marekov post z facebookovej stránky Mladí proti fašizmu. Na svojej stránke mal Marek uviesť, že Lívia už lezie na nervy aj svojim príbuzným, pretože na rodinných oslavách im vnucuje svoje názory.

Ťarcha dôkazu (Burden of proof)

Jedno z najzákladnejších pravidiel diskusie spočíva v unesení dôkazného bremena alebo tiež „každý zodpovedá za ním vyslovené tvrdenie“. Snaha preniesť dôkazné bremeno na oponenta sa preto považuje za argumentačný faul.

Uvedeného argumentačného faulu sa dopúšťala prevažne Lívia, ktorá zväčša svoje tvrdenia nepodložila dôkazom. Jedným z príkladov môže byť jej tvrdenie, podľa ktorého vysoký počet evidovaných znásilnení v Švédsku je spôsobený multikulturalizmom, respektíve migráciou, nezohľadňujúc pritom podstatné premenné, ktorými sú napríklad odlišná právna úprava a formulácia trestného činu znásilnenia aj na konania, ktoré sa za znásilnenie nepovažujú v iných krajinách, miera uvedomelosti žien – obetí znásilnenia, ktoré daný čin nahlásili v porovnaní s latentnosťou (skrytosťou) kriminality v iných štátoch (Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko…), a pod.

Marek sa pokúsil ťarchu dôkazu preniesť iba raz, a to tým, že nelichotivé tvrdenie ohľadom Lívie uvedené v predchádzajúcom argumentačnom faule odmietol odvolať so zdôvodnením, že Lívia nepreukázala, že jeho tvrdenie je nepravdivé.

Falošná dilema (False dilemma)

Tento argumentačný faul spočíva v snahe navodiť pocit, že obhajovaný vlastný postoj alebo tvrdená skutočnosť sú jedinými akceptovateľnými pozitívnymi možnosťami, proti ktorým stojí jediná negatívna alternatíva. Je to spôsob, ako ukázať vlastné názory v lepšom svetle.

Takéhoto argumentačného faulu sa opakovane dopustila Lívia, keď navodzovala zdanie, že proti krásnej kultúrnej rôznorodosti rozkvitajúcej v národných štátoch tu stojí len multikulturalizmus so všadeprítomnými no-go zónami a narastajúcou trestnou činnosťou. Táto dilema naznačuje, že vybrať si multikulturalizmus znamená vybrať si smrť vlastnej kultúry a normatívneho systému, zatiaľ čo vybrať si nacionalizmus je výberom silného a prosperujúceho štátu, i keď v skutočnosti je možné pracovať so stovkami alternatív, ktoré napríklad môžu v pozitívnom svetle prezentovať multikultúrne spoločenstvo.

Konfirmačné skreslenie (Confirmation bias)

Konfirmačné skreslenie je kognitívnou chybou uvažovania spočívajúca v tendencii ľudí uprednostňovať informácie a názory, ktoré sú v súlade s ich svetonázorom, či hodnotovou výbavou a zároveň prehliadať a marginalizovať informácie a názory, ktoré ich svetonázoru a hodnotám protirečia.

Tohto skreslenia sa v diskusii dopúšťala Lívia, a to napríklad v situácií, kedy sa mala vyjadriť ku kriminálnej minulosti a verejným extrémistickým prejavom členov politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko s odkazom na skutočnosť, že ona ich pozná ako slušných ľudí a verejné prejavy extrémizmu, xenofóbie, rasizmu alebo násilného správania si nikdy nevšimla, hoci tieto sú verejné a viacerí poprední členovia sa k nim opakovane hlásia.

Rovnako tak sa konfirmačné skreslenie prejavilo v situácií, kedy Lívia vedela presne pomenovať, ktorý ideologický oponent z liberálneho spektra má blízko k drogám, avšak otázku ohľadom sudcu Radačovského (kandidát do Europarlamentu za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko) a 18 skladačiek kokaínu, ktoré sa našli v jeho aute už odbila tvrdením, že je proti drogám a o takúto problematiku sa nezaujíma. 

Rámovanie (Framing)

Rámovanie je vrodeným spôsobom, akým sa ľudská myseľ snaží vysporiadať s komplikovanou realitou. Proces rámovania spočíva v prispôsobovaní si reality takým spôsobom, aby zapadala do osobného hodnotového a názorového kontextu.

V diskusii sa rámovania dopúšťala Lívia. Uvedené skreslenie bolo azda najzávažnejšou kognitívnou a v nadväznosti na to aj argumentačnou chybou. Lívia veľmi často odmietala pojmy, významy a udalosti tak, ako sa vykladajú, či ako sa udiali a nahrádzala ich vlastnou verziou reality. Medzi typické príklady rámovania patrili napríklad dezinterpretácie pojmov extrémizmus a nacionalizmus, ktorým prisudzovala iné významy, s akými sa zvyknú napr. podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vykladať. Svoje vlastné definície Lívia obhajovala slovným spojením „tak to vnímam“.

Prvý medzi rovnými

Mať osemnásť rokov, venovať sa vážnym hodnotovým otázkam a ešte ich aj verejne diskutovať si zaslúži obdiv. Úprimne, v osemnástke bolo jediným mojím problémom, ktorý som riešil, tvorba postavy vo Falloute II. Lívia a Marek však idú o čosi ďalej a svojím diskusným počinom sa zaslúžili o kultiváciu verejného priestoru. Ako som ale napísal vyššie, diskusia má svoje pravidlá, ktoré umožňujú posúdiť, ktorý z diskutujúcich bol poctivejší a dopúšťal sa argumentačných faulov v menšom rozsahu. Preto je namieste, aby som diskusiu zhodnotil. 

Menšieho počtu argumentačných faulov sa jednoznačne dopustil Marek. Obozretnosť však nie je jediné kritérium, a preto považujem za dôležité zdôrazniť, že Marek disponoval podstatne lepšími rétorickými schopnosťami, ako aj prípravou. Lívia sa často strácala a odvádzala pozornosť od diskutovaných skutočností.

Najväčším problémom Lívie však bola neznalosť diskutovaných tém a zaužívaných pojmov, ktoré s nimi bezprostredne súviseli a ktoré si neraz zamieňala za vlastné významy. Aj preto možno bez najmenších pochýb považovať za víťaza Mareka. Na záver len dodám, že ďakujem obom diskutujúcim za angažovanosť a dúfam, že som ich neodradil od ďalších diskusií. V súčasnosti ich potrebujeme viac, ako kedykoľvek predtým.

Zdroje: bookofbadarguments.com, bezfaulu.net

Najnovšie video