Nebezpečnú hranicu prekračujú denne tisíce Slovákov. Práca nad 55 hodín týždenne zvyšuje riziko mŕtvice

Dlhé pracovné dni, večerné e-maily alebo víkendové nadčasy sa pre mnohých stali bežnou súčasťou života. Niektorí ich berú ako nevyhnutnú daň za úspech, iní ako spôsob, ako si finančne polepšiť. Avšak existuje hranica, za ktorou môže mať nadmerné pracovné úsilie vážne následky.

Ak pravidelne pracuješ viac ako 55 hodín týždenne, tak tvoje telo môže platiť oveľa vyššiu daň, ako si uvedomuješ.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná organizácia práce (ILO) upozorňujú, že dlhodobé prepracovanie zvyšuje riziko mŕtvice aj ischemickej choroby srdca. Ide pritom o problém, ktorý podľa odborníkov každoročne prispieva k státisícom úmrtí na celom svete.

55 hodín týždenne je nebezpečnou hranicou

Občasný náročný týždeň ešte nemusí predstavovať problém. Riziko narastá vtedy, keď sa nadčasy stanú trvalou zmenou.

Výskum WHO a ILO ukázal, že ľudia pracujúci 55 a viac hodín týždenne majú približne o 35 % vyššie riziko mŕtvice a o 17 % vyššie riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca v porovnaní s tými, ktorí odpracujú 35 až 40 hodín týždenne.

Za týmto nárastom nestojí len samotná práca. Nadčasy často predstavujú aj menej spánku, pohybu, nepravidelný príjem stravy a človek nemá takmer žiadny priestor na oddych. Práve táto kombinácia vytvára podmienky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť naše zdravie.

Telo sa bráni, ale varovania si často nevšímame

Dlhodobé prepracovanie sa zvyčajne nezačne mŕtvicou. Organizmus vysiela množstvo signálov oveľa skôr, ale mnohí ich ignorujú.

Objavuje sa neustála únava, problémy so zaspávaním, bolesti hlavy, podráždenosť alebo zhoršená koncentrácia. Človek sa ráno budí bez energie, počas dňa robí viac chýb a má pocit, že ani po víkende si poriadne neoddýchol.

Ak takýto stav pretrváva dlhodobo, tak môže prerásť do chronického stresu alebo syndrómu vyhorenia. Zároveň sa aj zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku a ďalších ochorení, ktoré poškodzujú srdce aj cievy.

Viac hodín automaticky neznamená lepší výkon

Mnohí zamestnávatelia aj pracovníci stále veria, že dlhší pracovný čas prináša lepšie výsledky. Výskumy však ukazujú, že po určitom čase produktivita začína klesať.

Unavený mozog sa horšie sústredí, pomalšie spracúva informácie a častejšie robí chyby. Predlžovanie pracovného času preto nemusí priniesť viac kvalitne odvedenej práce, ale skôr presný opak, ktorý predstavuje vyššie riziko omylov a nižšiu efektivitu.

To platí najmä pri profesiách, ktoré si vyžadujú vysokú mieru pozornosti, rozhodovania alebo zodpovednosti za bezpečnosť iných ľudí.

Stres zasahuje celé telo

Chronický stres podľa Mayo Clinic neovplyvňuje len psychiku. Keď je organizmus dlhodobo vystavený tlaku, tak sa mu zvyšuje hladina stresových hormónov, ktoré majú negatívny vplyv na srdce, cievy a metabolizmus.

Zároveň sa častejšie objavujú problémy so spánkom, trávením a oslabenou imunitou. Mnohí ľudia si navyše podľa National Library of Medicine začnú kompenzovať stres nezdravým jedlom, alkoholom alebo nedostatkom pohybu, čím sa riziko ďalších zdravotných komplikácií ešte zvyšuje.

Práve preto odborníci upozorňujú, že prepracovanie nemožno vnímať len ako otázku únavy. Ide o stav, ktorý môže mať dlhodobé dôsledky na celý organizmus.

Oddych nie je luxus

Lekári sa zhodujú, že jedným z najúčinnejších spôsobov prevencie je pravidelný oddych. Kvalitný spánok, pohyb, čas strávený s rodinou alebo priateľmi a schopnosť na chvíľu „vypnúť“ od práce pomáhajú organizmu zvládať každodennú záťaž.

Rovnako dôležité je nastaviť si hranice. V čase smartfónov a práce z domu je jednoduché odpovedať na pracovné správy večer alebo počas dovolenky. Práve neustála dostupnosť však môže spôsobiť, že telo nikdy nedostane priestor na skutočný oddych.

Kariéra je dôležitá, zdravie však oveľa viac

Pracovné nasadenie samo o sebe nie je problémom. Problém vzniká vtedy, keď sa z občasného javu stane každodenná rutina. Ak sa väčšinu týždňov prepracovávaš, tak podľa odborníkov rastie riziko vážnych zdravotných problémov vrátane infarktu a rôznych srdcových ochorení.

Úspešná kariéra by preto nemala byť vykúpená zanedbávaním vlastného zdravia. Dostatok oddychu, kvalitný spánok a primeraný pracovný čas nie sú prejavom lenivosti. Naopak, patria medzi najdôležitejšie investície do dlhého a zdravého života.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti