Káva neovplyvňuje len bdelosť: Odborníci odhalili 7 nečakaných reakcií, ktoré spúšťa v tvojom tele

Káva je pre mnohých ľudí ranným rituálom, ktorý má jedinú úlohu – prebudiť ich. V skutočnosti však obsahuje stovky biologicky aktívnych látok, ktoré v tele spúšťajú aj oveľa menej očakávané reakcie.

1. Môže ťa rýchlo poslať na toaletu

Ak máš po rannej káve takmer okamžite potrebu ísť na toaletu, nemusí ísť iba o náhodu. Podľa webu RNZ približne traja z desiatich ľudí uvádzajú, že po vypití kávy pocítia krátko nato nutkanie na stolicu.

Zaujímavé je, že tento efekt sa objavuje aj pri káve bez kofeínu. Nejde teda iba o pôsobenie kofeínu a vedci zatiaľ presne nevedia, ktoré zložky kávy sú za tento účinok zodpovedné.

Úlohu môže zohrávať aj to, že hrubé črevo býva ráno prirodzene aktívnejšie. Trávenie môžu navyše ovplyvniť aj prísady. Laktóza z mlieka alebo niektoré sladidlá bez cukru môžu u časti ľudí podporiť činnosť čriev.

2. Môže ovplyvniť reflux, oči aj migrénu

Káva môže u niektorých ľudí zhoršiť príznaky refluxu. Ako vysvetľuje RNZ, návrat žalúdočnej kyseliny do pažeráka nemusí spôsobovať iba klasické pálenie záhy. Môže súvisieť aj s kašľom, sipotom či ďalšími dýchacími prejavmi.

Kofeín môže u niektorých ľudí s glaukómom alebo očnou hypertenziou dočasne zvýšiť tlak v oku. Pri týchto stavoch pritom môže byť kontrola vnútroočného tlaku dôležitou súčasťou ochrany zrakového nervu.

A potom je tu migréna. Kofeín môže niekedy pomôcť pri jej zmiernení, no príliš veľké množstvo alebo náhle obmedzenie jeho príjmu môže u niektorých ľudí migrénu naopak spustiť.

3. Káva sa môže „hádať“ s niektorými liekmi

Jedna šálka môže ovplyvniť aj to, ako telo spracúva niektoré lieky. RNZ uvádza, že káva môže napríklad znižovať vstrebávanie lieku na štítnu žľazu levotyroxínu a lieku alendronátu používaného pri osteoporóze. Kofeín zároveň môže spomaliť metabolizmus antipsychotika klozapínu, čím sa môže zvýšiť jeho koncentrácia v krvi.

Vzťah funguje aj opačne. Niektoré lieky môžu meniť spôsob, akým telo spracúva kofeín. Príkladom je antibiotikum ciprofloxacín, ktoré môže spomaľovať jeho odbúravanie. Kofeín tak môže v tele zostať dlhšie než zvyčajne.

4. Môže meniť hladinu cholesterolu

Káva obsahuje látky nazývané diterpény, medzi ktoré patria cafestol a kahweol. Podľa RNZ môžu zvyšovať celkový aj LDL cholesterol, teda takzvaný „zlý“ cholesterol. Príbeh však nie je taký jednoduchý. Tie isté látky v krátkodobých štúdiách znižovali lipoproteín(a), ktorý môže súvisieť s rizikom srdcového infarktu alebo mozgovej príhody.

Ďalšie zložky kávy, napríklad chlorogénové kyseliny, môžu mierne znižovať krvný tlak a podporovať funkciu ciev. Celkový vplyv kávy na ukazovatele zdravia srdca preto podľa RNZ zostáva nejasný.

5. Môže „nakŕmiť“ baktérie v čreve

Kávu nepijeme iba my. Niektoré jej zložky sa dostávajú až do hrubého čreva, kde sa s nimi stretávajú črevné mikroorganizmy. RNZ uvádza, že časť chlorogénových kyselín sa v tenkom čreve nevstrebe a črevné mikróby ich následne rozkladajú na ďalšie látky. Do hrubého čreva sa môžu dostať aj komplexné sacharidy a produkty vznikajúce pri pražení kávy.

Menšie štúdie navyše naznačili, že pitie kávy môže meniť zloženie črevného mikrobiómu. Výskum je však stále vo vývoji, takže zatiaľ nie je možné kávu označiť za prebiotikum.

6. Môže znížiť množstvo železa, ktoré telo vstrebá

Káva môže byť dôležitá aj pre ľudí, ktorí si strážia príjem železa. Ak ju piješ spolu s jedlom, môže podľa RNZ výrazne obmedziť vstrebávanie nehemového železa, ktoré sa nachádza najmä v rastlinných potravinách.

Nejde pritom primárne o kofeín. Polyfenoly v káve, medzi nimi chlorogénové kyseliny, môžu na seba v tráviacom trakte naviazať železo a sťažiť jeho vstrebávanie. Najväčší význam to môže mať pre ľudí s nízkymi zásobami železa alebo pre tých, ktorí získavajú väčšinu železa z rastlinnej stravy.

7. Naštartuje trávenie aj bez jedla

Káva môže podľa RNZ stimulovať niektoré časti tráviaceho systému dokonca aj vtedy, keď v žalúdku nie je jedlo.

Môže napríklad podporiť pankreas k uvoľňovaniu trypsínu, enzýmu, ktorý sa podieľa na trávení bielkovín. Aj tento účinok sa objavuje pri klasickej aj bezkofeínovej káve, čo opäť naznačuje, že za ním nemôže byť iba kofeín.

Káva môže zároveň ovplyvňovať hormóny súvisiace s hladom a pocitom sýtosti. Výskum však zatiaľ neukázal jednoznačne, či vďaka tomu človek následne zje viac alebo menej.

Kofeín je len časť príbehu

Web Healthline pripomína, že kofeín je stimulant centrálneho nervového systému. Zvyšuje bdelosť a môže ovplyvňovať kognitívne funkcie, no pri nadmernej konzumácii môže viesť napríklad k bolestiam hlavy, úzkosti, podráždenosti či zvýšeniu krvného tlaku.

Pri pravidelnom príjme si telo na kofeín zároveň vytvára toleranciu. Ak ho človek náhle vysadí, môže sa objaviť bolesť hlavy, ospalosť či podráždenosť.

Healthline uvádza, že podľa amerického FDA je pre väčšinu zdravých dospelých za bezpečné považované množstvo do 400 miligramov kofeínu denne. Individuálna tolerancia sa však môže líšiť.

Káva teda rozhodne nie je iba kofeín rozpustený v horúcej vode. Obsahuje stovky rôznych látok, ktoré môžu zasahovať do trávenia, črevného mikrobiómu, vstrebávania živín, účinku liekov aj fungovania nervového systému.