Na cyklotrasy po celom Slovensku poputuje 81,8 miliónov eur

Pohľad na Bratislavu spoza riadidiel bicykla je tŕnistý. Neexistujúce cyklotrasy, nedostatok priechodov pre chodcov, či chýbajúce plochy pre zásobovanie, vytvárajú pravidelné konflikty medzi vodičmi, cyklistami  a chodcami. Len málokto z nás však ukáže prstom na skutočného vinníka, ktorými sú správcovia ciest, Krajský dopravný inšpektorát, ktorý vďaka bizarne širokým kompetenciám určuje dopravnú politiku mesta.

Peniaze aj snaha o budovanie na Slovensku sa prejavuje naplno, avšak na nesprávnych miestach. V meste nie je núdza o široké jazdné pruhy a parkovacích miest máme po legalizácii parkovania na chodníku viac ako kedykoľvek predtým, aj keď v iných krajinách ubúdajú.

Ak len vynadáme agresívnemu vodičovi, vytrúbime nezodpovedného cyklistu, či mimo priechodu prechádzajúcu babičku, tak nespravíme naše ulice bezpečnejšie, ani pohodlnejšie. Iba sa zakopeme čoraz hlbšie do svojich dopravných bublín a pohundreme si pri cyklopive.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: unsplash.com

Dôležité je si uvedomiť, že bez vyvíjania tlaku na správnych miestach by nevznikli skvelé podmienky pre cyklistov ani v krajinách, ku ktorým dnes v súvislosti s mestskou cyklistikou vzhliadame. Všetko začína u ľudí, ktorí sa neboja povedať, čo chcú v meste vidieť. Ich názor pritom nemusí zapadnúť prachom.

V rámci žiadostí o nenávratné finančné prostriedky z EÚ dnes môžu všetky obce, samosprávne kraje, mimovládne organizácie, či subjekty poskytujúce pravidelnú verejnú osobnú dopravu predkladať tipy a návrhy na projekty, ktoré zo slovenských miest urobia tzv. cyklomestá. Celkovo pôjde z fondov EÚ na rozvoj cyklodopravy až 81,8 miliónov eur, to je už suma, za ktorú sa dá vybudovať povšimnuteľné množstvo cyklotrás.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: unsplash.com

Do dnešného dňa je schválených už 43 projektov, zameraných na rozvoj cyklistickej infraštruktúry po celom Slovensku. Napríklad Bratislavčania sa môžu tešiť na vybudovanie cyklo-cesty na Starohájskej, úsek: Rusovská cesta – Dolnozemská cesta, kde bude investovaných celkom 357 898 eur.

Aj vďaka takýmto dotáciám už nemusí byť všetká ťarcha týkajúca sa úpravy cyklotrás len na neziskových organizáciách. Doposiaľ to totiž fungovalo aj funguje tak, že organizácie ako Cyklokoalícia zoskupia svojich priaznivcov a spoločnými silami, na vlastné náklady zlepšujú podmienky pre cyklistov. Vyzeralo to napríklad aj tak, že skupina 10 cyklistov sa vyzbrojila lopatami, farbou a cykloznačkami a v priebehu víkendu zvládli vyznačiť cyklotrasu z Pezinka do Viničného, zatiaľ, čo mesto čakalo kým naprší a uschne.

A ako vníma dotácie na cyklotrasy samotná Cyklokoalícia? „Teraz je veľmi ťažké vyhodnotiť, či dotácie padnú na úrodnú pôdu, pretože často sa robia cyklotrasy kvôli eurofondom, ale treba sa pozrieť na komplexné rozpočty miest a tam si porovnať, koľko je vyčlenených financií na cesty, chodníky a pre cyklistov. Ako kľúčovú zmenu vnímame vstup aktívnych ľudí ako Peter Bročka, ktorý systémovo pracuje a následne dosahuje výsledky. Legislatívny proces je náročný, a preto je potrebná dlhodobá a systémová práca na zmenu našich miest. Zároveň všetkým odporúčam, pozrieť si film Aftermass na Vimeo,“ povedal Igor z Cyklokoalície pre Startitup.

Keď sú cyklotrasy, zima neprekáža

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: unsplash.com

S príchodom prvého snehu v Bratislave nielenže kolabuje doprava, ale vymizne z ciest aj posledný skalný cyklista. Problémom však nie je nedostatok otužilých cyklistov, ale kvalita infraštruktúry a jej zimná úprava. Skvelým príkladom toho, že bicykel a zima môžu ísť ruka v ruke, je aj fínske mesto Oulu.

Podľa viceprezidenta Winter Cycling Federation, Pekka Tahkola, pokles teplôt počas zimného obdobia, pravého cyklistu nezastaví. Svedčia o tom aj údaje z mesta Oulu, kde sa nachádza niekoľko automatických sčítačov cyklistov. Z týchto dát v kombinácii s dátami o počasí je vidieť, že teplota samotná nemá absolútne žiadny efekt na počet cyklistov, až kým sa nepohybuje na úrovni – 20 až – 30 °C. A aj vtedy je pokles minimálny, okolo 10 až 15 %.

Pokiaľ nenecháme rozhodovanie len na tých hore, máme reálnu šancu premeniť napríklad aj Bratislavu na mesto, v ktorom cyklistika nebude bojom o prežitie. Ako je vidieť, peniaze na cyklotrasy sú k dispozícii. Stačí, aby ľudia nehľadali dôvody, prečo sa veci nedajú meniť a namiesto toho boli proaktívni a vyžadovali si od svojho mesta to, čo tam chcú vidieť.