Dominika sa programovania bála. Dnes je technickou architektkou vo firme, v ktorej sa posúva míľovými krokmi

Ahoj Dominika, v prvom rade nám povedz niečo o sebe. Odkiaľ pochádzaš, kde si študovala?

Ahoj. Pochádzam z Popradu a študovala som na Fakulte elektrotechniky a informatiky na Technickej Univerzite v Košiciach.

Ako si sa dostala do spoločnosti Accenture, ako prebiehal samotný pohovor?

Jedného dňa, keď som končila školu, som si našla e-mail, že či by som nemala záujem pracovať pre Accenture. Moja prvá odpoveď bola, že aj áno, ale že sa nechcem sťahovať do Bratislavy. Vtedy totiž ešte neexistovala pobočka v Košiciach. Potom mi recruiter volal, že prídu do Košíc, že či ani neskúsim prísť na pohovor.

Tak som si povedala, že vyskúšam. Úplne ako prvé som vypĺňala test analytických schopností. Potom sme prehodili telefonicky pár viet po anglicky. Priamo na pohovore bolo prvé kolo praktické, kde som napríklad písala pseudokódy na papier a ďalšie kolo bol pohovor s recruiterom, s ktorým som volala. Veľmi sympatické bolo, že sa ma pred celým týmto procesom opýtal na dátumy, kedy mám štátnice a kedy nechcem aby ma rušil a nakoniec sa vo všetkom prispôsobili.

Čomu sa v tejto firme venuješ? Chcela si v tejto oblasti vždy pracovať alebo ťa k nej priviedla náhoda?

Prevažne programujem. Rok a pol som strávila aj trénovaním rôznych technológii a dosť veľa som pri tom cestovala. Nedávno som prešla k technickým architektom. Smerovanie mi v podstate našla firma, najprv som chcela robiť na databázach, alebo na SAP systémoch, pretože mi to prišlo ľahšie. Programovania som sa trochu obávala. No na pohovore mi v testoch vyšlo, že sa hodím práve na programovanie. Preto sme sa dohodli, že skúsim nastúpiť na Javu a ak nebudem spokojná, tak ma preradia inam. Tam som aj nejaký čas strávila. Neskôr nám a podobným projektom vytvorili zvlášť oddelenie.

Na akom projekte momentálne pracuješ?

Pracujem na internom projekte. Vyrábame referenčné architektúry a aplikácie. Momentálne pracujeme na riešení, kde využívame neurónové siete, cloud a niekoľko jazykov od C, C++ a Go po Python a Javascript. Bohužiaľ viac prezradiť nemôžem, pretože je to práca na Patente.

Čo považuješ na svojej práci za najťažšie a naopak, čo ťa najviac baví?

Najťažšie je pre mňa pochopiť, že nie všetko ide perfektne na prvýkrát. Hlavne teraz, keď v podstate pracujeme na produkte, ktorý by mohol byt jedinečný. Takže sa stane, že sa dostanem do slepej uličky, alebo zistím, že takouto cestou to nie je možné urobiť. Alebo keď sa snažím nájsť nejaké informácie a nepomôže ani Google. A paradoxne, to isté je aj to, čo ma najviac baví. Teda premýšľať, skúmať, budovať niečo nové.

Ženy v IT sú na Slovensku ešte stále raritou. Hovorí sa aj o tom, že ženy sú v tejto oblasti plnej mužov podceňované a nemajú dostatočný rešpekt. Ako je to vo vašej firme?

Vo firme som sa s podceňovaním žien nestretla. Skôr na univerzite. No tam som si to nejako veľmi nevšímala. Myslím, že pri priemerne inteligentných ľuďoch sa rešpekt vybudovať dá, ak je človek dobrý v tom čo robí. Ja vidím problém skôr v tom, že ženy akoby podceňovali samé seba a to potom vyžaruje aj von. Ak aj napriek tomu, že je žena, alebo ktokoľvek, dobrý v tom čo robí a niekto ho podceňuje, pripadne nerešpektuje, tak to skôr vypovedá o charaktere tej druhej osoby. Preto je zbytočné si to pripúšťať a nejako sa tým zaťažovať.

Čo by si odporučila všetkým ženám, ktoré láka IT, no nevedia, kde začať?

Pokiaľ nechcú ísť vyslovene študovať, tak dnes je veľmi veľa možností zúčastniť sa na rôznych workshopoch, prezentáciách, meet-upoch a podobne. Veľa z nich je zadarmo, takže ak by aj zistili, že práve ta konkrétna téma nie je pre nich, tak sa môžu zúčastniť inej témy neskôr a takto získajú aj prehlaď o celkovom IT. Existujú aj akcie, ktoré sú organizované čisto pre ženy, ale ja by som skôr odporučila, aby sa nebáli zúčastňovať čohokoľvek, kde ich osloví téma bez ohľadu na zloženie zúčastnených ľudí.

Čo najviac posunulo teba v získavaní vedomostí v IT sektore?

Základy mi určite dalo stredoškolské a hlavne vysokoškolské štúdium. Ale najviac ma posunuli a stále posúvajú ľudia, s ktorými pracujem. Tiež mi veľa dali ľudia, ktorých som trénovala.

Práca v IT sa zdá byť časovo celkom náročná. Čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase a ako zvládaš zosúladiť prácu a voľný čas?

Vždy som maľovala, alebo kreslila. Mam umeleckú ešte aj predškolskú prípravku. Zvykla som sa venovať aj makro fotografii, k tomu by som sa chcela ešte niekedy vrátiť. Keďže som sa pred pár mesiacmi presťahovala do domu, tak momentálne ma zabávajú práce okolo záhrad, nábytkov a podobne. Občas zájdem aj do posilňovne vyvážiť psychickú aktivitu s fyzickou. Nakoľko ma však práca baví, musím sa priznať, že ma vie niekedy pohltiť natoľko, že si nedám pokoj ani doma.

Je práve Accenture jedna z tých firiem, kde sa človek môže neustále učiť nové veci? V čom ťa práca v tejto spoločnosti najviac prekvapila?

Určite áno. Bol to hlavný bod, pre ktorý som nastúpila do firmy. Čítala som si rôzne fóra a v príspevkoch bolo často spomenuté ako veľa sa dá vo firme naučiť. U mňa osobne sú ľudia, s ktorými sa stretávam, často prekvapení čo všetko som sa stihla za necelé 4 roky vo firme naučiť a čo som všetko vyskúšala robiť. Dokonca aj mimo IT. Napríklad pomáham organizovať konferenciu OpenSlava, ktorá je jedna z najväčších svojho druhu v strednej Európe, čo sú pre mňa veľmi vzácne skúsenosti.

A čo ma najviac prekvapilo? To, kam som sa s pomocou mojich kolegov, ktorí ma zaúčali dostala. Ako som už spomínala, vždy som sa mala skôr za slabšiu programátorku, ktorá nebude zvládať ani bežnú prácu vo firme. Pred pár rokmi by som si nevedela ani predstaviť, že raz budem robiť to, čo robím. Teším sa na to, čo bude o ďalších pár rokov.

Vieš povedať na základe tvojich doterajších skúseností pár základných atribútov, ktorými by mal disponovať uchádzač o zamestnanie v accenture?

Okrem základov danej oblasti, ktorej sa chcú venovať, je to určite jazyk. Pracujeme väčšinou na medzinárodných projektoch, takže bez aspoň anglického jazyka sa veľmi človek nepohne. Ďalej by mal byť uchádzač ochotný sa ďalej učiť, byt flexibilný a mal by vedieť pracovať v tíme ľudí. A samozrejme odvahu, aby sa nebál ukázať čo vie.