Mia Kurucová z MLS: Pet biznis vo svete zarába milióny, na Slovensku je zatiaľ v plienkach

Ahoj, Mia. V Bratislave ťa ľudia poznajú ako „psiu podnikateľku“, stojíš tiež za najlepšími pomazánkami v meste. Spýtam sa rovno, ako stíhaš manažovať toľko aktivít naraz?

Ahoj, Mary. Jednoducho mám asistentku. (smiech) V skutočnosti sa však snažím nerobiť toho veľa, pretože si uvedomujem, že keď človek myslí na veľa projektov, môže jeden z nich zanedbávať. Ja sa však naopak chodím k ďalším projektom ventilovať. Keď už mám toho veľa ohľadom pečenia pre psíkov, idem rozmýšľať nad tým, aké bude nové menu v Pomazánkove, alebo cestujem za jedlom a inšpirujem sa. Keď mám zas veľa gastra, utečiem do veterinárnej kliniky alebo rovno do Číny na veterinárny kongres. Točím si to podľa toho, ako to cítim, a keďže nemám rada stereotyp, zrejme ma to nikdy neunaví. 

Čo si robila na veterinárnom kongrese v Číne? Máš vyštudovanú veterinu?

Nie, nemám. Ako zrejme jediná na Slovensku mám však certifikát výživového poradcu pre zvieratá, ktorý sa mi práve v Číne podarilo získať. Na Slovensku je to unikát, pretože sa to nevyučuje ani na veterine. Výstava a kongres sa konali v septembri v Šanghaji a téma bola pet nutrition. Svoje produkty a inovácie tam prišli prezentovať tisícky vystavovateľov z celého sveta, kongres navštívili absolútne špičky v oblasti pet nutrition, boli tam startupy, ktoré sa predali za miliardy dolárov do USA. 

Mnohí tomu neuveria, ale práve pet biznis sa teraz v Európe dostáva do top trojky v biznise a predbehol už aj automotive priemysel. Vo vybraných krajinách Európy je tam medziročný rast okolo 16 miliárd Eur. V celosvetovom meradle sú momentálne na špičke krajiny, ako Kanada či Nový Zéland, ktorý je absolútnym topom, čo sa týka zdravej výživy pre psy. Vďaka výstave mám obrovský prehľad o celom biznise, čo nie je ľahké získať. Dnes napríklad viem, že potrebuješ 5 miliónov eur, aby si bol v Európe najväčším výrobcom, čo nie je až tak veľa. 

Ako je to so zvieracím biznisom na Slovensku? Aj u nás sú už ľudia ochotní míňať na svojich miláčikov viac peňazí?

Chvalabohu, aj na Slovensku už ľudia konečne začali rozmýšľať. Doba, keď sme hádzali psovi kosti zo stola a pomyje, už pominula. Ľudia zisťujú, že to, čo dám psovi do brucha, sa odrazí na jeho celkovom zdravotnom stave, a že čím viac investujem do výživy, tým menej dám neskôr do vačku veterinárovi. Je to rovnaký princíp ako pri ľuďoch, že keď sa stravuješ zdravo, budeš menej chorý. Ľudia dnes tiež viac čítajú a informovanosť rastie. Tak, ako začali čítať zloženia párkov, začali čítať aj zloženia granúl. Čo sa týka pet biznis na Slovensku, sme stále na začiatku. Vystrelilo to v 90. rokoch, potom to spadlo a teraz znovu začína renesancia, na každom kroku kvitnú chovateľské potreby a salóny pre psy.

Tebe sa však podarilo vybudovať niečo, čo tu ešte nebolo. Začalo to MLSom, potom MLSKAfé a teraz je tu HAF park. Prezraď nám, o čom je tento unikátny koncept? 

Chceli sme vytvoriť takzvaný „one stop shop“ pre psíčkarov. Predstav si, že potrebuješ nakúpiť viac vecí. Jednoducho vojdeš do obchodného centra a na troch poschodiach vybavíš všetko od potravín a siloniek, cez kaderníka až po kávu v kaviarni. Čo však taký psíčkar, ktorý potrebuje psovi kúpiť krmivo, nový obojok, alebo si s ním chce niekam sadnúť, no do 90 percent prevádzok ísť nemôže? 

Vytvorili sme preto miesto, kde len raz zaparkuje, prejde cez krásny park a nájde miesto, kde si dá výbornú kávu, kúpi psovi papanicu, misku aj vodítko, nechá ho tam ošetriť a ostrihať mu pazúriky. A v prípade, že si potrebuje niečo vybaviť v banke, môže ho odložiť v psej škôlke s vedomím, že psík je pod odborným dozorom. Toto všetko sme vytvorili v HAF parku, kde spájame odbornosť s priateľským prístupom.

Darí sa nám vytvárať komunitu, čo je dôležité po ľudskej aj biznisovej stránke. Keď pracujem v MLSKAfé a večer prídem domov, nájdem sedem žiadostí o priateľstvo na Facebooku. Ľudia nás zdravia na ulici, tykajú si s nami, oslovujú nás v obchode. Všimli sme sme si, že tieto vzťahy sú dôležité, preto sme začali organizovať party pre psov 

Čo presne znamená party pre psov?

Vzniklo to tak, že sme začali organizovať špeciálne stretnutia jednotlivých rás. Každé plemeno má totiž niečo, čo je pre neho typické – Jack Russel teriér je veľmi živý, francúzsky buldoček zas krochká, a je dokázané, že medzi psami rovnakej rasy to lepšie funguje. No podobné je to aj s majiteľmi týchto psov, ktorí majú vždy niečo spoločné. Preto sme ich začali združovať. Začali sme robiť stretnutia buldočkov, čiváv či mopsov, rovnako robíme rôzne party, ako čiernobiela, vianočná či orieškiáda. Je o to taký veľký záujem, že musíme robiť rezervačky. Na takú party príde aj 70 – 80 ľudí. 

Ako to v HAF parku funguje, ako sú jednotlivé časti prepojené?

Vchádza sa k nám cez kaviareň a z nej sa dá prejsť do škôlky. Je to taká väčšia miestnosť, kde majú psy hračky, peliešky, papanicu. Funguje tam režim spánku, podobne ako u detí, pretože pes potrebuje mať svoj režim. Hostia, ktorí sedia v kaviarni, zároveň môžu sledovať dianie v škôlke. Pripravujeme tiež psie kino, kde chceme púšťať známe filmy o psoch, ako Hačiko, 101 dalmatíncov či Marley a ja. Budú tam pohodlné pohovky, človek si bude môcť zobrať psíka na ruky, zakryť sa dekou, dať si kakao a sledovať film.

V HAF parku sa tiež nachádza obchod Baf – špeci veci pre psy, kde sa snažíme zamerať na širokú skupinu zákazníkov a ponúkame spektrum kvalitných, no cenovo výhodných vecí. Nachádza sa tam tiež veterinárna klinika so samostatným vstupom, ktorá sa však ešte dokončuje. Chceme, aby to časom bola plnohodnotná klinika, spočiatku však bude fungovať ako ambulancia prvého kontaktu, to znamená základné ošetrenie či malé šitie bez veľkej chirurgie. Plánujeme spoluprácu so značkou Veselá labka, ktorá sa špecializuje na grooming, takže čochvíľa v HAF parku vyrastie aj salón pre psov. Chceli by sme skúsiť aj psie fitko, kde zvieratá cvičia s vlastnou váhou tela, napríklad pomocou fitlopty.

Aké máte zatiaľ na HAF park ohlasy? 

Odkedy sme sa nasťahovali, recenzie sú fantastické. Ako som už povedala, treba dbať na odbornosť. Dovolím si tvrdiť, akokoľvek to bude znieť namyslene, že na Slovensku neexistuje fundovanejší človek ohľadom týchto vecí, ako je MLS. Venujeme sa tomu dlho, pedantne a tvrdo, nie je vec, ktorú by personál nevedel. Veľmi na to dbám a myslím si, že práve vďaka tomu je to maximálne profesionálne. 

Nevýhoda je len to, že tam chce chodiť veľa ľudí s deťmi a treba na to dávať pozor. Veľa mamičiek má totiž tendenciu odložiť si u nás sedem detí, ísť vedľa na pivo a myslieť si, že je to v poriadku. Riešime to upozornením, ak to nepochopia, tak radikálnejšie, ale snažíme sa byť priateľskí. V každom jednom projekte sme zriadili takzvané psíčkarské desatoro a všetko má svoje pravidlá. Prvoradá je totiž bezpečnosť a všetci musia počúvať odborne vycvičený personál. Najdôležitejšia podmienka však je, aby bol pes socializovaný. Nesmieš tam vziať psa, ktorý má psychické problémy alebo bol cvičený ako nájomný vrah. Máme síce aj takých, ale upozornia na to a postupne psa socializujú. Pretože ak by to nerobili, nikdy sa to nenaučí.

Má vôbec HAF park nejakú konkurenciu?

Konkurenciu? Nie. Pokúša sa to niekto robiť? Áno. Náš bývalý klient sa pokúsil otvoriť niečo podobné 4 bloky od nás. Otvorili si to bez nejakých povolení a myslia si, že sú naša konkurencia. Pani si doma upiekla pár mafinov, dala ich do vitríny a vyhlásila, že tam môžu chodiť aj psy. Dokonca na nás poslali hygienu, snažia sa ísť proti nám, čo je podľa mňa tá najhoršia cesta. Mohli si radšej kúpiť franchise, a mali by od nás support. Kreativita nie je súťaž a ja by som im želala vlastnú. My máme naše koláče a keksíky patentované, sú zdravé a vyvinuté veterinárom. Dbáme na ich nutričnú hodnotu a na každú jednu zložku, aby to bol top topov. 

Odkiaľ berieš suroviny?

Náš produkt je 100% zo slovenských surovín. Máme vlastnú free range farmu pri Rimavskej sobote, kde kravy behajú po lúke so zvoncom na krku. Ich mäso sa spracuje na našom družstve a potom nám príde čerstvá hovädzinka, pečienka. Táto farma dodáva aj do niektorých bratislavských reštaurácií, takže mäso, ktoré sa nachádza v našich keksíkoch, nájdeš aj v stejkoch známych reštaurácií. A keďže je mäso naše vlastné, aj výnosnosť keksíka je lepšia. Zeleninu a ovocie máme od zeleninárov zo Slovenska. Obaly sú taktiež slovenské. Jednoducho, jednou zo zásad našej firmy je podpora lokálnych výrobcov. 

Takže suroviny sú kvalitnejšie, ale aj drahšie.

Presne tak. Nejde nám však o to, či sú kvalitnejšie ako tie rakúske alebo české, takto sa na to nepozeráme. Pre nás je dôležité, že v našich výrobkoch nenájdeš gmo, sóju, chemikálie ani antibiotiká. Keďže som bývalý redaktor agrorezortu a eurofondov, uvedomujem si, že ak podpora nepríde zvnútra od ľudí, tak nepríde nikdy. Vo výsledku je to drahšie, priplatí si psíčkar aj obchodník, ale dáme niečo poľnohospodárovi, ktorý sa možno o 5 rokov dostane na úroveň, kedy si bude môcť kúpiť viac kráv, bude môcť produkovať väčšie množstvo a my všetci to uvidíme na cene potravín.

Nemáte v prevádzke problém s hygienou? Predsa len sa tam pohybujú psy.

Zákon o potravinách jasne hovorí, že vstup zvieraťa do gastro zariadení sa nepovoľuje, pokiaľ nejde o asistenčného alebo vodiaceho psa. Veľa podnikov si však s obľubou dáva nálepku „dog friendly“, za čo je pokuta takých 5-tisíc eur. Je to protizákonné, no nie je to správne. My to však vieme robiť vďaka špeciálnemu právnemu patentu, ktorý MLS s.r.o má. Vďaka nášmu know how vieme zabezpečiť, aby bolo po hygienickej stránke všetko dodržané, pes v našich priestoroch nevie žiadnym spôsobom kontaminovať jedlo či nápoje. Je tam nariadený prísny proces sanitácie a dezinfikácie niekoľkokrát denne, máme zvlášť kuchynku na psie veci, takže psia miska sa nedostane do kontaktu s umývadlom, kde bol umývaný pohár pre zákazníka. 

MLSKAfé dnes nájdeme len v HAF parku, alebo máte viac pobočiek? 

Začínali sme na Michalskej, kde sme kaviareň otvorili ako taký inkubátor, chceli sme vedieť, ako budú ľudia reagovať a či je to reálne. Potom sme sa presťahovali do Petržalky na Mánesovo námestie, kde vznikol HAF park. MLSKAfé je momentálne len tu, ale spravili sme si franchising a ak je niekto psíčkar a cíti, že je to jeho životné poslanie, tak si môže kúpiť našu značku a otvoriť si vlastnú kaviareň pobočku. Uvidíme, čo prinesú nasledujúce mesiace, ale chystáme sa na Ružinov, kde to už bude formou franchise.

Takže už máte záujemcov?

Záujemcov máme od prvého momentu. Problém však je, keď príde človek, ktorý si myslí, že je to len o hladkaní psíkov. Takému to nemôžeme dať do rúk. Veľa ľudí franchise chcelo a mohli sme na tom zarobiť veľké peniaze, ale rozhodli sme sa, že nie. Stačí, že človek nebude mať dobre nastavené podmienky, nebude tomu rozumieť, stane sa úraz, a končíme. Je to rovnaké, ako keď sa v McDonalde nájde zapečená kosť v žemli a nikto tam už nebude chcieť jesť. Meno firmy je tu veľmi citlivé a keďže to celé budujeme ako slovenskú značku a nemáme silu globálneho marketingu, nemôžeme si dovoliť, aby nás zruinoval niekto, kto na tom len bude chcieť rýchlo zarobiť. To sa v tomto biznise nedá, sú to dlhodobé investície.   

Kto vám pomohol franchise vytvoriť?

Zaplatili sme si na to najväčšieho odborníka – pani Tamaru Štrbákovú Gálikovú, ktorá bola prvým zamestnancom McDonaldu na Slovensku. Práve tejto firme, ktorá je najznámejšou franchise na svete, ju totiž vypracovala. Každá druhá reštaurácia v Bratislave sa ma teraz pýta, ako franchise robiť. Myslím si, že do roka vznikne na Slovensku päť nových franchise konceptov, čo je fantastická vec, pretože doteraz sme franchise na Slovensku len kupovali. 

Z biznisového hľadiska, prečo je franchising taký top?

Ľudia si uvedomili, že otvoriť 70 podnikov znamená mať v každom 70 zamestnancov, plus 20 ďalších na ich kontrolu, plus 10 na komunikáciu s tými dvadsiatimi. To už sme na stovke ľudí, ktorých reálne manažuješ a platíš. Pri franchise však predáš svoj nápad, za ktorý dostaneš okamžitý cash, a človek sa o to stará sám. Ťaháte za jedno lano – ak sa darí tebe, darí sa aj jemu, supportujete sa navzájom, ale nemusíš dohliadať na to, či sa ráno zobudí. Nepotrebuješ tak riadiť 70 firiem, ale dostaneš za ne zaplatené.

Stále však môžeš kontrolovať, čo robia.

Práve na to je franchisingová zmluva. Keď si chceš kúpiš franchise „Mekáču“, ktorej cena je okolo 450-tisíc, musíš najprv rok pracovať v McDonalde na rôznych pozíciách. Zároveň si nemôžeš vybrať, kde si chceš pobočku otvoriť, vyberie ti to firma. Franchisingová spoločnosť ti odovzdá dizajn manuál, v ktorom sú všetky pravidlá od korporátnej identity cez personálne veci po otváracie hodiny. Manuály sú základom know how, preto sú to najdrahšie. Môžu tiež nariaďovať, či musíš od spoločnosti odoberať tovar. V prípade MLSKAfé je jasné, že je povinný odoberať MLS a nie Pedigree. Podobne ako pri McDonalde, aj  u nás musí najprv istú dobu pracovať. Potrebujeme totiž vidieť, ako sa správa ku psíkom, ako komunikuje s ľuďmi či chápe systém.

MLS zrejme zatiaľ nie je ziskový. Kedy si myslíš, že sa ti vrátia investície?

Ja stále hovorím, že jedného dňa zbohatnem, a potom si dám postaviť zlatý pomník s diamantmi. (smiech) Nedávno som zhodou okolností pozerala vaše video o kaviarni Black., kde ste sa pýtali, kedy bude ich kaviareň zisková. Keď som počula, že za 5 rokov, povedala som si, že to je dosť slabé, pretože kaviareň by mala byť do 5 rokov výrazne v pluse. Veď tam majú len kávovar a stoličky. U nás je to iné, sme veľmi investiční. Momentálne sme vo fáze rozvoja, neustále sa rozrastáme, a vtedy by sa nemalo pozerať na zisky. 

Kde financie hľadáš? Ideš cestou bankových pôžičiek?

Nie, vôbec nejdeme cestou pôžičiek z verejných zdrojov. Všetko sú to naše vlastné peniaze. Je to úplne iné, keď sa hráš s vlastnými peniazmi, úplne inak to cítiš. Keďže sme stále vo fáze investovania a sme mladá firma, tak sme si ani veľmi nemohli požičiavať. Na začiatku nás takmer nikto nepoznal, nemali sme žiadne dáta, nemali sme sa koho spýtať, koľko čo bude stáť, pretože tu nikto nič podobné nerobil. Teraz po dvoch rokoch to už vyzerá lepšie, už máme čísla, vieme porovnávať, no stále sa snažíme vyhnúť banke.

Momentálne sa ako vlastník rozhodujem, koho od marca pustím k firme. Celkom by ma totiž bavilo pozrieť sa na celú Európu. Zároveň, v roku 2020 sú eurofondy nastavené na digitalizáciu, spracovateľský priemysel, výskum či rozvoj vidieka, a MLS spĺňa všetky podmienky, aby eurofondy dostal. Do budúcnosti tiež uvažujem nad investorom, cez ktorého načerpáme peniaze a postavíme výrobu v nejakej európskej lokalite, pričom materská spoločnosť zostane na Slovensku. To je však skutočne dlhodobá stratégia.

Predpokladám však, že tržby sa vám zvyšujú.

Tržby našťastie áno. MLS dodáva napríklad aj pre čerpacie stanice Slovnaft, máme tam vlastné stojany a pripravujeme s nimi jeden miniprojekt. Pre nás má totiž väčšiu hodnotu zásobiť 250 prevádzok Slovnaftu, než tri obchody po 20 kusov mlsiek. Nedávno sa nám podarilo lepšie optimalizovať výrobu, avšak stále si musíme strážiť objemy, ktoré ešte dokážeme vyrobiť.  

Chcete ísť aj do reťazcov?

Nie. Stále sme manufaktúra a nemyslím si, že by bola spolupráca s reťazcom udržateľná. Myslím si, že zamestnanci by ma popravili, zakopali a a vysvetlili mi tak, že toto už nie je reálne. (smiech) MLS bol nastavený ako veľmi lukratívny produkt, ide skôr cestou B2C. Zakladáme si na ručnej výrobe a akonáhle to nasypeš do stroja, už tú kvalitu neuvidíš. Keďže nám ide všetko cez ruky, vidíme napríklad, aká je pečeň, či je tuhšia alebo vodnatejšia, vidíme, či je mäso viac alebo menej tukové. Na základe toho vieme recepty stále upravovať a udržiavať v dokonalosti. Nehovorím, že pri strojoch sa to nedá a určite by sme sa raz chceli dostať do veľkovýroby, ale patentovej. Nie štýlom, že nasypem do stroja celú kravu, pomeliem to, spravím z toho guličku a napíšem na ňu „healthy“. Chceme naozaj niečo vybudovať a veľmi nám v tom pomohla spomínaná návšteva Číny.  

Máš na záver nejakú radu, čo by si mali uvedomiť ľudia, ktorí chcú podnikať?

Bolo tu veľmi veľa podnikov, ktoré mali dobrý nápad, šikovných ľudí aj super marketing, no nemali jednu vec – výdrž. Keď som vstupovala do tohto biznisu, myslela som si, že mi stačí 50-tisíc eur, zdalo sa mi to ako veľa peňazí. Keď sme ich preinvestovali 8-krát, uvedomila som si, že som sa mýlila.

Treba si uvedomiť, že to, čo si myslíš na začiatku, nebude platiť na konci a ako hovorí židovské pravidlo, všetko bude úplne inak. Možno nebudeš mať na nič, budú ťa štvať ľudia, nebudeš mať zamestnancov, no treba vytrvať. Preto je pre nás dôležitá dlhodobá hodnota a nie mesačný obrat.