Nový diel sitcomu Susedia si pozrel celý 1 milión ľudí. My sme sa opýtali odborníka, prečo nás takýto humor priťahuje

Televízia Markíza niekoľko dní pred začiatkom novej série sitcomu Susedia spustila reklamy, ktoré divákov lákali v prvý deň nového roka k televíznym obrazovkám. Po desiatich rokoch sa návrat mimoriadne vyplatil, pretože v hlavnom vysielacom čase si za obrazovky sadlo 1 056 000 divákov. A to je najvyššie číslo od majstrovstiev sveta v hokeji z roku 2016. Po tomto zistení sa však na titul zniesla spŕška kritiky za jednoduchý humor, ktorý sa celou epizódou niesol.

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: pixabay.com

My sme sa na tému humoru, ktorý nás priťahuje, bližšie opýtali psychiatra Michala Pataráka. Mali sme len 3 jednoduché otázky a dostali sme 3 zaujímavé odpovede:

Prečo často namiesto inteligentnejšieho humoru uprednostňujeme ten jednoduchý?  

Je možné, že táto otázka vychádza z nesprávnej premisy, pretože ako vieme s istotou povedať, čo je inteligentný humor a čo už sprostý? Vtipy sú na celom svete o tom istom, pretože sa týkajú ľudskej psyché, ktorá je rovnaká, či už vyrastáte niekde na Novom Zélande, v Japonsku, alebo u nás v strednej Európe. To, čo odlišuje inteligentný humor od jednoduchého, ak by som mal prijať, že sa odlišujú, je ich forma, pretože obsahovo ide takmer vždy o veľmi podobné veci, týkajúce sa sexuality, rozdielnosti medzi ľuďmi alebo vzťahov, napríklad svokry :).

Forma vtipu je omnoho dôležitejšia ako jeho obsah. Ja by som skôr hovoril o dobrom vtipe a o nepodarenom vtipe. Ten dobrý vyvolá bezprostrednú reakciu vo forme záchvatu smiechu, pretože má dajme tomu nečakanú pointu. Ten nepodarený vedie len k suchému pochopeniu, že to malo byť vtipné, ale nie k príslušnej emocionálnej a telesnej reakcii (smiech je totiž reakciou celého tela, nielen stavom mysle).

Zobraziť celú galériu (2)

zdroj: pixabay.com

Je zaujímavé, že na pochopenie aj toho najprimitívnejšieho vtipu sa v mozgu musia aktivovať tie najzložitejšie a najsofistikovanejšie procesy. Preto ľudia s poškodením istých častí mozgu napríklad nie sú schopní pochopiť pointu vtipu.

Smiech má relaxovať organizmus a má mnoho oblažujúcich efektov. Je veľmi zdravý, ak nie je nútený, ale spontánny a bezprostredný. Máme radi komédie alebo seriály, ktoré nás naozaj zabávajú a je jedno, či sú to jemné či hrubé vtipy – tam už skôr závisí od vkusu diváka. Je možné, že pokračovanie Susedov nie je dostatočne vtipné. Podľa mňa je však pravdepodobnejšie, že silná reklama pomohla vytvoriť obrovské očakávania divákov, s ktorými sa realita nedokázala stretnúť. Mimochodom, pokračovania kedysi obľúbených filmov alebo seriálov už nebývajú ani zďaleka také úspešné ako ich prvotiny. Zrejme je to aj tento prípad.

Je možné, že to súvisí napríklad s náladou v spoločnosti alebo je to čisto subjektívna záležitosť diváka?

Určite to má spoločenský rozmer. Čaká sa pokračovanie niečoho, čo kedysi zabávalo celý národ. Čo však fungovalo pred desiatimi rokmi už teraz vôbec nemusí, aj keby mali vtipné situácie rovnaké námety a charakter. V spomienkovom optimizme sa divákom môže cnieť za tým, čo bolo, ale v skutočnosti je už divácka chuť niekde inde.

Dá sa vkus globalizovať? 

Áno, samozrejme. Globalizovaným vkusom je predsa móda a akékoľvek aktuálne trendy. To však neznamená, že neexistuje individuálny vkus. S trochou nadsadenia by sme ho mohli vyjadriť slovami: povedz mi, na čom sa smeješ a ja ti poviem, kto si.