Pobyt v Indii ju naučil neznášať plasty. V Košiciach preto otvorila bezobalový obchod

  • Sasha Varšová na východ Slovenska vrátila spôsob, akým sa nakupovalo kedysi
  • V jej obchode Na kôpke sa potraviny balia len do papiera či ekologických nádob
  • Inšpirovalo ju k tomu cestovanie po svete, ktorý je znečistený plastami
zdroj: unsplash.com, Na kôpke
  • Sasha Varšová na východ Slovenska vrátila spôsob, akým sa nakupovalo kedysi
  • V jej obchode Na kôpke sa potraviny balia len do papiera či ekologických nádob
  • Inšpirovalo ju k tomu cestovanie po svete, ktorý je znečistený plastami

Čo ťa motivovalo otvoriť bezobalový obchod Na kôpke

Zdravím čitateľov StartitUp. Nápad otvoriť obchod bez obalu bol prirodzeným vyústením mojich skúseností a zážitkov z cestovania v cudzích krajinách. V Indii som bola vystavená hrozivým pohľadom na plastové hory a rieky. To vo mne zanechalo veľmi silnú stopu a na Slovensko som sa vrátila „postihnutá“ plastovou paranojou, kedy som sa pri každom jednom plastovom odpade zlostila. Zrazu som si ho začala uvedomovať a zistila som, že je všade.

Najviac ma iritujú napríklad uhorky v plaste či avokáda uložené v plastovej nádobke a zabalené v ďalšom plaste. Keď si kúpim čipsy a otvorím sáčok o veľkosti A4, je tých dvadsať čipsov na spodku, v prvej štvrtine sáčku, a zvyšok je prázdny. Veľký sáčok je len preto, aby sa dalo vytlačiť veľké logo, ktoré pritiahne pozornosť. Veľmi mi vadí aj kozmetika a drogéria, ktorej je neúrekom. Čistič na to, na hento, na tamto, akoby som musela kuchyňu čistiť niečím iným než kúpeľňu. Takže v každom veľkoobchode máte regály s tisíckami výrobkov v plaste a potom vidíte obrazy plastových ostrovov v oceáne. Akú inú motiváciu nám treba? Veď už to tu začína vyzerať ako vyobrazenie z filmu Wallie…

Ako dlho trvala realizácia?

Realizácia obchodu od nápadu po otvorenie trvala takmer na mesiac presne jeden rok. :)

Čo všetko v tvojom obchode môžeme nájsť? Máš v ponuke aj lokálne produkty?

V obchode nájdete zatiaľ sypané potraviny. Najpoužívanejšie koreniny, dochucovadlá, soľ, cukor, orechy, sušené ovocie, ryža, cestoviny, strukoviny, vločky, múky, atď.

Zatiaľ prevažujú zahraničné produkty. Lokálne mám cestoviny, múku a slnečnicový olej v bio kvalite. Zvyšok je poväčšine zo zahraničia. Sú potraviny, ktoré samozrejme na Slovensku nejde vypestovať, no po tých, čo sa dajú vypestovať u nás, budem pátrať, aby som mala slovenských a lokálnych producentov.

Ako funguje nakupovanie v bezobalovom obchode? Treba si doniesť vlastnú nádobu?

Vždy sa pobavím na tejto otázke, pretože niektorí ľudia si to vôbec nedokážu predstaviť, napriek tomu, že takto sa kedysi nakupovalo. Staré pani, ktoré do obchodu prídu sú z neho nadšené, pretože im to pripomína ich detské časy. Jedna pani si pospomínala, že si do obchodu chodila na cukríky (nebalené), že pán predavač zroloval papier do kornútka a tam jej cukríky vysypal. :) U mňa to funguje tak isto, mám papierové sáčky, začnem ale používať aj len kus papiera, pretože niektorí ľudia si objednajú len pár gramov orieškov na cestu a taký veľký sáčok je na to zbytočný. Každopádne, najideálnejšie je priniesť si vlastnú nádobu – či už dózu alebo nejaký iný použitý papierový sáčok, kde bola uskladnená podobná suchá potravina, prípadne sklenenú fľašu. Všetko je povolené. Nie je problém to na váhe vynulovať a odvážiť len kupovanú potravinu.

Ako si sa zoznámila s filozofiou zero-waste? Ako zmenila tvoj život?

O zero-waste mi pred tromi rokmi povedala kamarátka, s ktorou som odcestovala do Indie na dva mesiace. Počas tohto výletu som teda mala šancu pýtať sa na všetko a dozvedieť sa viac o tomto hnutí. Bol to pre mňa taký intenzívny kurz zero-waste z teoretickej i praktickej stránky. Pamätám si, že mala dezodorant, ktorý bol vlastne len kus nejakého soľného kameňa, ktorý sa namočil pod vodou. Tým som si pomastila podpazušie, nemalo to odór, nebolo to krémové ani slizké, len vodnaté, a predsa len to nejak potlačilo pach a do istej miery aj potenie.

Môj život to podstatne zmenilo. Ako som už písala, ostala som „nainfikovaná“ touto filozofiou a odporom voči nadmernému konzumu. Vrátila som sa domov, darovala som veľkú časť svojho šatníka deťom v núdzi. Nechala som si len tie veci, ktoré nosím najviac, a mám tam pár kúskov spred 20 rokov, ktoré sú super cool. :) Úplne som vylúčila drogériu. Mám doma dve mydlá slovenskej produkcie – jedno na vlasy a jedno na telo. Po sprche používam 100% bio kokosový olej alebo nejaké olejčeky od slovenských značiek. V obchode nenakupujem do sáčkov, ale do svojich textilných vrecúšok.

Nejaký čas si žila v zahraničí, najprv v Španielsku, potom v spomínanej Indii. Ako si sa tam dostala, čo ti to dalo?

Moja oficiálna práca je v oblasti reklamy. Kódujem animované reklamné banery. Moji klienti sídlia v Čechách a pracujem pre nich externe. Keďže som vždy chcela žiť pri mori, tak som sa odsťahovala do Barcelony. Na toto mesto by som mohla písať ódy, na to tu nie je dosť miesta. Do Indie som odcestovala do Ashramu na mesačný kurz jogy, po ktorom som získala certifikát učiteľa. Bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote, ako aj najlepší cestovateľský zážitok. Vždy mi vyhŕknu slzy, keď o tom hovorím alebo na to spomínam (aj teraz), pretože toľkej úcty od ľudí sa mi nikde inde nedostalo. Tých príbehov je množstvo, pretože po kurze sme s kamarátkou cestovali ešte mesiac, ale jeden príbeh Vám predsa len poviem.

Nákup lístkov na vlak bol veľký proces. :D V podstate boli vypredané mesiac dopredu, takže sme cestovali tam, kde boli voľné lístky – výhradne najekonomickejšou triedou. Na lístky na vlak boli dve dlhé rady, ktoré sa posúvali veľmi, veľmi pomaly. Vôbec sme nevedeli, či stojíme dobre. Pred nami bolo asi 20-30 ľudí. Jedna slečna, ktorá bola asi tak v strede radu, si nás obzerala, až z radu vyšla a po anglicky sa nás spýtala, či máme vyplnené papiere na nákup lístku. Nemali sme. Tie bolo treba zohnať pri inom okienku. Slečna zanechala svoje miesto, aby nás k správnemu okienku odprevadila a ukázala nám, čo musíme vyplniť. Potom sa vrátila späť na koniec radu. My sme zatiaľ vypisovali, ona sa v rade pomaly posúvala smerom dopredu.

Po vypísaní papiera sme sa vrátili do radu aj my, ona bola už asi 10-15 ľudí pred nami. Čakali sme tam možno ďalších 30 minút. Keď bola žena takmer na rade, vystúpila z radu, zakývala na nás a povedala, že nám prenecháva svoje miesto. Nechceli sme si ho vziať, ale ona prosila, že ona príde zajtra. Pozerali sme sa okolo, čo na to ostatní, ale všetci sa usmievali, nikto nič. My sme chceli plakať… Toto bol tak krásny nesebecký akt, vyslovene spravený pre dobrý pocit, ktorý jej to asi dalo. Jedine tak si to dokážem vysvetliť. A takéto veci sa stávali často. Indi sú úžasní. Nemajú nič, ale dajú vám všetko (opäť mám slzy v očiach). :)

Zobraziť celú galériu (9)
zdroj: unsplash.com

Ako ľudia v Indii vnímajú ekológiu? Sú naozaj takí ľahostajní voči odpadu?

Nenazvala by som ich ľahostajními, ale skôr nevedomými. Niekto mi raz vysvetlil, že všetko kedysi balili do banánových listov,  ktoré samozrejme po odbalení, dojedení, odhodili na zem. Potom prešli na plast, len im už nikto nevysvetlil, že to s plastom nemôžu robiť to isté. Pamätám si, že v Mumbai, čo je komerčné centrum Indie, sme mali problém nájsť kôš. Jednoducho, koše tam neboli. Oni na to skrátka nemajú vytvorené prostredie. Verím, že sú tam aj organizácie, ktoré osvetu šíria, no India je tak obrovská, Indov je tak veľa a je to stále rozvojová zem, že to potrvá ešte dlho, kým sa dostanú na inú úroveň.

Vrátila si sa na Slovensko práve kvôli tomu, aby si otvorila bezobalový obchod?

Haha, vôbec nie. Užívala som si pol roka Karibik a došli mi peniaze. :D Musela som sa vrátiť a niečo zarobiť. Našla som si prácu, ale nebolo to nič pre mňa.

Myslíš si, že Slováci majú ekologické zmýšľanie?

Majú, ale prichádza to k nám veľmi pomaly. Ale radšej pomaly ako nikdy.

Aké sú základné zásady zero-waste filozofie, ktoré by si mal osvojiť každý?

Manifestom zero-waste filozofie je päť R-iek: Refuse, Reduce, Reuse, Recycle, Rot. Teda: Odmietni, Obmedz, Opakovane použi, Recykluj, Kompostuj. Teda, na vrchole reťazca je obmedziť konzum a nákup. Nie je to veľmi obchodné heslo, ale aj to je cieľom v mojom obchode. Nakúpiť len toľko, koľko treba, aby sme nemuseli toľko vyhadzovať a následne znova nakupovať, a kvôli tomu pracovať od vidím do nevidím a neužívať si život ako taký. Takže, treba obmedziť nákupy, a keď už sa nakupuje, tak úplne vysadiť jednorazové plasty, minimálne mikroténové sáčky. Skúsiť sa poobzerať po kozmetike v ekologických obaloch, prípadne obaly znova napĺňať. To je základ, ktorý zvládne každý. Ďalším krokom je napríklad priniesť si do obchodu vlastnú dózu a nechať si do nej navážiť bryndzu, syr a podobne. Netreba sa nechať odradiť pohľadmi ostatných. To, čo si myslia iní, mňa osobne nikdy nezaujímalo. Podstatné je, aký máte pocit vy zo seba. :)

Pri mnohých bežne používaných potravinách sa stále nedá obísť plastový obal. Máš nejaké riešenie?

Prísť nakúpiť do bezobalového obchodu. :) Ak ide o suché potraviny. Mlieko, jogurty či tvaroh sa dajú kúpiť v pojazdných mliekarňach, ak nejaká okolo vás chodí. Ak nie, tak sa snažiť zvoliť si sklenený obal, ktorý sa následne môže využiť ako dóza na nejakú suchú potravinu, prípadne ako šálka. Alebo si nosiť dózy aj do supermarketu a naberať si mäso do nich. Ja som vegetarián, takže toto nemusím riešiť. Chcem ale podotknúť, že je to cesta, že to trvá. Nemajte výčitky, ak náhodou dózu nemáte, postupne sa naučíte nosiť dózy aj vrecúška v taške. Začnite jednou vecou = vynulovať mikroténové sáčky. Už to je krok.

Myslíš si, že bezobalové obchody a zero-waste sa raz stanú mainstreamom?

Ja som veľký optimista a neutíšiteľný idealista, takže hej, myslím si, že sa postupne aj v supermarketoch začnú objavovať regály, kde si budete môcť navážiť potraviny. Minulý rok som tuším videla reklamný billboard na Kaufland, kde bola slečna s textilnou taškou a heslo: „S igelitkou nemôžeš byť šik! Nos si nákup v bavlnke.“ To je veľký posun.

Ak si z košického regiónu a chceš nakupovať ekologickejšie, navštív obchodík Na kôpke

Najnovšie video