Lucia pláva s predátormi morí: Pracuje na úpadku ich populácie, ich plutvy stoja stovky dolárov

11. januára 2024 o 14:29

Lucia si založila v Mexiku vlastnú organizáciu
V oceáne pláva so žralokmi takmer každý deň
Porozprávala nám o veciach, ktoré u nás určite nezažiješ

Lucia Baranová Archív/Lucia Baranová

Lucia si založila v Mexiku vlastnú organizáciu
V oceáne pláva so žralokmi takmer každý deň
Porozprávala nám o veciach, ktoré u nás určite nezažiješ

Lucia Baranová sa zanietene venuje potápaniu, fotografovaniu žralokov a cestovaniu po celom svete. Jej záujem ju inšpiroval k založeniu Blue Religion, organizácie, ktorá sa zameriava na ochranu oceánov. Ukazuje miestnym rybárom, ako môžu žraloky žijúce v oceánoch predstavovať väčšiu hodnotu než tie, ktoré sú chytené a predávané na mäso a plutvy.

Cena za tanier polievky zo žraločích plutiev v Hongkongu sa môže vyšplhať až na 100 dolárov. Väčšina z ceny tejto polievky zostáva v rukách priekupníkov a iba minimum u samotného rybára.

Projekt Blue Religion ponúka záujemcom možnosť stretnúť sa s morskými predátormi prostredníctvom expedícií na exotické miesta. „Na chvíle, keď okolo vás po prvýkrát prepláva žralok alebo sa vám do očí pozrie veľryba, sa nedá pripraviť. To človek musí zažiť,“ hovorí Lucia.

V rozhovore nám Lucia porozprávala o svojom živote v Mexiku, o realite konfrontácie s drogovými kartelmi a poskytla detailný pohľad na fungovanie svojej organizácie. Táto práca nielenže mení vnímanie o žralokoch, ale prispieva k ochrane morského ekosystému a poskytuje nové príležitosti pre miestne komunity.

Ako tínedžerka odišla do sveta a čím si zarábala?
Ako by opísala prácu so žralokmi?
Ocitla sa niekedy v nebezpečenstve?
Čo ju inšpirovalo k založeniu organizácie Blue Religion?
Ako bojujú proti nelegálnemu obchodu?

Čomu si sa chcela venovať, než si sa rozhodla zasvätiť svoj život práci s podmorským ekosystémom?

Od malička som vedela, že mi je najpríjemnejšie v prírode medzi zvieratami. Takže som vedela, že moja práca bude určite spojená s prírodou. Chcela som však robiť niečo nielen pre svoje potešenie, ale aj s vyšším zmyslom.

Slovenka žijúca v Indii: Na život mi mesačne postačí 300 eur. Extrémne lacná je tu aj doprava

Slovensko si opustila ešte ako tínedžerka. Čo ťa motivovalo vydať sa do sveta v takom mladom veku?

Nezapadala som do systému. Nedávalo mi zmysel plniť si hlavu informáciami, ktoré nás nútili sa naspamäť učiť v škole. Často ma stresovali globálne problémy, nad ktorými sa moji spolužiaci vôbec nezamýšľali.

Už od mala som si často predstavovala seba ako malého jednotlivca. V tej predstave som si odďaľovala školu, v ktorej som sedela, mesto, v ktorom sa tá škola nachádzala, našu krajinu, až som uvidela z vrchu celú zemeguľu. Vďaka mojej rodine som mala možnosť cestovať už od detského veku. Formou cestovania som sa veľa učila a dávalo mi to zmysel.

Kam smerovali tvoje prvé kroky?

Prvé roky som strávila v Ázii. Bývala som na Bali v Indonézii, neskôr v Thajsku a na Filipínach. Cieľom bolo spoznať nové miesta a kultúry, učiť sa o prírode a podmorskom svete, pozorovať správanie nových druhov zvierat a podobne.

Akým spôsobom si si počas svojich ciest zarábala na živobytie?

Najprv som strávila dva roky prácou v potápačskom centre na Bali, kde som si odpracovala všetky potrebné licencie na to, aby som sa mohla stať inštruktorkou. Potom som nejakú dobu pracovala ako inštruktorka potápania.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Blue Religion (@bluereligion_org)

Neskôr som začala dobrovoľníčiť pre organizáciu na ochranu oceánov Sea Shepherd, ktorá mi zabezpečovala ubytovanie, letenky a stravu.

Kde sa v tebe vzala tá láska k moru a potápaniu?

Morský svet bol mojou obľúbenou témou už v knihách. Často sme chodievali k moru, lebo som mala alergie a ekzémy, a jediné, čo mi pomáhalo, bola morská voda. Keďže som v nej musela byť ponorená dlhý čas, mala som potápačskú masku a študovala som rybičky, lovila krabíky. Prvá certifikácia na potápanie sa dala spraviť už v 12 rokoch, tak som sa do nej hneď pustila.