Ľudia bez domova sa v Bratislave pripravujú na zimu. Vyžil by si z týchto peňazí na deň?

Našu spoločnosť tvoria aj ľudia bez domova, ktorí prišli z rôznych dôvodov o strechu nad hlavou. Ich počet neustále narastá, a preto sme sa pýtali, ako sa pripravujú na tohtoročnú zimu a z koľkých peňazí musia vyžiť.

V Bratislave existujú rôzne spolky pre pomoc ľuďom bez domova a jedným z nich je aj nezisková organizácia Vagus. Podľa nej nie je veľmi možné pripravovať sa na zimu, pretože nikto nevie, aká zima v skutočnosti bude.

„Ak človek bez domova býva v provizórnom obydlí, kde má strechu nad hlavou, tak sa snaží si toto obydlie čo najviac zaizolovať a ochrániť od vplyvov počasia a nachystať si zásobu dreva,“ hovorí pre Startitup Patrícia Kovaľová z organizácie Vagus.

zdroj: Unsplash

Ľudia, ktorí nemajú to šťastie a prespávajú vonku, si musia sami zaobstarať spacáky, paplóny alebo iné formy teplého prikrytia. Jediným cieľom ľudí bez domova počas tuhej zimy je nájsť miesto, kde sa môžu zohriať a zostať suchý.

Teplo a strava však nie sú jedinými faktormi pre úspešné prežitie zimného obdobia. Ľudí trápia zdravotné problémy, bývanie alebo nezamestnanosť. Často majú aj exekúcie, ktoré ich prinútili zostať na ulici.

Ešte v roku 2017 bol podľa Bratislavských novín počet ľudí bez domova v hlavnom meste cez 2-tisíc. V súčasnosti nie je veľmi možné určiť, koľko ľudí sa nachdáza na uliciah bez domova po celom Slovensku.

Podľa interných štatistík organizácie Vagus však tento počet narastá. „Myslím si že je to z veľkej časti aj preto, lebo nemáme vytvorenú sieť služieb zamerených na prevenciu,“ hovorí Kovaľová.

Vyžitie z pár eur

Keďže ľudia bez domova nedisponujú s veľkým množstvom peňazí, sú nútení spoliehať sa na iných a na základné potreby ako teplo, strecha nad hlavou v nejakom záchytnom centre a jedlo. Na jedného človeka bez domova tak vychádza 7,5 eura na deň.

„Vypočítali sme v rámci našich služieb, že 15  eur dokáže 2 ľuďom bez domova poskytnúť jedlo, hygienu, ošatenie a teplo počas dňa,“ hovorí o nákladoch Kovaľová. Väčšina príjmov ľudí bez domova pochádza z brigád.

„Časť ľudí je zamestnaných na pracovný úväzok, len zostávajú na ulici z dôvodu, že ich príjem nepokryje vysoké nájmy nehnuteľností, či ubytovní a zároveň aj základné životné potreby,“ dopĺňa Kovaľová.

Financovanie organizácii, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova pochádza z väčšj časti z mesta, samosprávnych krajov. Veľkú časť tvoria aj osobné príspevky ľudí. Jednotlivec vie taktiež prispeť. V Bratislave sa konajú aj tento rok akcie, ktoré majú pomôcť ľuďom na uliciach.

Ľudia môžu pomôcť zbierkou šiat pre ľudí v Bratislave 6. decembra s názvom Krajší deň. Ľudia môžu priniesť potraviny, šaty a čokoľvek potrebné.

„Každý z nás denne stretáva ľudí bez domova. Ak vidí že sú v zlom stave je potrebné sa ľuďom prihovoriť a opýtať sa, aký má deň. Veľa ľudí bez domova je obchádzaná a ignorovaná majoritnou spoločnosťou. Preto vyjadrenie záujmu je prvým dobrým krokom,“ hovorí Kovaľová.