Ľudia sa dusia, lietadlá nelietajú. Piesočná búrka prichádza takmer každé tri dni

Správy o ničivých piesočných búrkach v Iraku sa množia. Krajinou v pondelok otriasla deviata búrka v poradí od polovice apríla. Zatvorili verejné budovy aj letiská, informuje The Guardian.

Hlavné mesto Bagdad sa ocitlo v oblaku prachu. Rušné ulice sa úplne vyľudnili a pohľad sa zastrel oranžovou záclonou.

Stovky hospitalizovaných

Miestne ministerstvo zdravotníctva neskôr informovalo, že v krajine bolo hospitalizovaných viac ako 1 000 ľudí v súvislosti s dýchacími problémami. Rezort zdravotníctva do najviac postihnutých oblastí rozoslal kyslíkové prístroje.

Iracký premiér Mustafá Kázimí nariadil, aby sa pozastavili všetky práce v štátnych inštitúciách s výnimkou zdravotníckych a bezpečnostných služieb. Dôvodom boli, ako uviedol, „zlé klimatické podmienky a príchod prudkých piesočných búrok“. Úrady občanov vyzvali, aby z ich domov nevychádzali.

Miestne orgány uzatvorili aj medzinárodné letiská v Bagdade, Arbíle a Nadžafe.

„Deje sa to každé tri alebo štyri dni,“ povedal taxikár Ahmed Zaman pre Aljazeera. „Je to jednoznačne dôsledok klimatických zmien a nedostatku dažďa. Vietor vždy naberá len prach a piesok.“

zdroj: SITA/AP Photo/Hadi Mizban

Zraniteľná krajina

Irak patrí podľa Organizácie spojených národov medzi päť najzraniteľnejších krajín sveta v súvislosti s klimatickými zmenami a dezertifikáciou, čiže postupnou premenou krajiny na púštnu či polopúštnu oblasť.

V danom regióne sú piesočné búrky práve koncom jari relatívne bežné. Tento rok je ich však viac, Irak čelí v priemere jednej podobnej búrke týždenne. Dve predchádzajúce búrky do nemocníc poslali takmer 10-tisíc ľudí, pričom jedna osoba o život prišla. Narastajúca frekvencia a intenzita búrok znepokojuje aj klimatických expertov.

zdroj: SITA/AP Photo/Hadi Mizban

Nič nenaznačuje tomu, že by sa mal problém zmenšiť. Ministerstvo životného prostredia varovalo, že by mohol Irak počas nasledujúcich dvoch desaťročí čeliť v priemere 272 piesočným búrkam ročne. Do roku 2050 by sa mal ich počet zvýšiť nad 300.

Svetová banka navyše varovala, že by mohol Irak do roku 2050 utrpieť 20-percentný pokles vodných zdrojov.

Odpoveď je v prírode

Prezident Barham Sálih uviedol, že vysychanie a púštna premena sa týka 39 percent irackého územia. Tento trend súvisí s rastúcimi teplotami a nedostatkom vody, ako aj s nadmerným využívaním riek a odlesňovaním.

Odborníci v tom majú jasno, irackej vláde radia, aby sadili stromy, ktoré by v praxi fungovali ako vetrolamy. 

„Trvalo štyridsať rokov, kým sme sa dostali sem, omnoho dlhšie bude trvať, kým sa krajina zotaví. Musíme modernizovať zavlažovanie, aby sme znížili straty, ktoré sú spôsobené dezertifikáciou,“ uviedol v rozhovore pre NPR Azzam Alwash, zakladateľ a generálny riaditeľ environmentálnej skupiny Nature Iraq.

zdroj: SITA/AP Photo/Hadi Mizban

„Musíme zvýšiť výsadbu paliem a vytvoriť zelené pásy. Vytvorenie tohto všetkého bude samozrejme trvať. Naučil som sa však jednu vec. Príroda má schopnosť sa vyliečiť, musíme len odstrániť vplyvy ľudstva,“ doplnil.