Ľudský mozog prestal rásť pred 100-tisíc rokmi. Vedci odhalili, prečo prežil len človek

Prečo sme jediní, ktorí prežili z celej línie rodu Homo? Táto otázka trápi vedcov už desaťročia. Väčší mozog mal vždy výhody – umožňoval nám ovládať oheň, vyrábať nástroje a komunikovať symbolicky. No má aj svoju cenu: spotrebúva dvadsať percent našej energie v pokoji a produkuje obrovské množstvo tepla.

Informuje o tom web PsyPost a štúdia uverejnená na portáli Science Direct. 

Keď sa mozog prestal zväčšovať

Jeffrey M. Stibel z Prírodovedeckého múzea a Tuftsovej univerzity sa rozhodol vyriešiť túto záhadu. Analyzoval osemsto meraní objemu lebky z celého rodu Homo. Zahrnul vzorky H. erectus, H. heidelbergensis, H. neanderthalensis aj H. sapiens – dokopy 690 moderných ľudí a 99 nemoderných jedincov z rodu Homo.

Výsledky ukázali prekvapivý obrat. Mozog sa zväčšoval počas celého raného a stredného pleistocénu, ale pred 300-tisíc rokmi sa tento rast dramaticky spomalil. Vrchol dosiahol približne pred 100-tisíc rokmi. Odvtedy sa už výrazne nezväčšoval.

„Zhruba 100-tisíc rokov sa evolučný tlak na väčší mozog u ľudí zmiernil,“ vysvetľuje Stibel. „Skupiny, ktoré sa kognitívne neprispôsobili, možno zmizli – čo by mohlo vysvetliť, prečo niektoré druhy vyhynuli.“

Klíma rozhodovala o prežití

Klimatické zmeny zohrali kľúčovú úlohu v tomto procese. Stibel objavil zaujímavý vzorec: posledných 100-tisíc rokov mali ľudia väčšie mozgy počas ľadových období a menšie počas teplejších medziľadových fáz. Teplé klímy zvyšovali metabolické náklady na udržiavanie veľkého mozgu a zhoršovali problém s reguláciou teploty tela.

Táto klimatická zmena mohla zvýšiť riziko vyhynutia pre niektoré populácie rodu Homo. Súčasne uprednostnila adaptácie ako vyššia efektivita mozgu a spoliehanie sa na kultúru.

Pre našich predkov sa stal kľúčovým pre prežitie nielen biologický vývoj, ale aj kultúrne inovácie. Namiesto ďalšieho zväčšovania mozgu začali využívať „kognitívne odľahčovanie“ – prenášanie mentálnej práce do nástrojov, jazyka a zdieľaných kultúrnych systémov.

Nástroje ako rozšírenie mysle

„Primárnou adaptáciou sa zdá byť kognitívne odľahčovanie – prenášanie mentálneho úsilia do nástrojov, jazyka a zdieľaných kultúrnych systémov,“ pokračuje Stibel. „Tieto nástroje rozšírili naše mysle za hranice našich mozgov, urobili nás mimoriadne schopnými, ale aj hlboko závislými od systémov, ktoré sme si vytvorili.“

Táto stratégia sa ukázala ako revolučná. Namiesto energeticky náročných väčších mozgov sme vytvorili externé úložiská poznatkov a zručností. Jazyk nám umožnil prenášať informácie medzi generáciami. Nástroje zvýšili našu fyzickú silu a presnosť. Kultúrne tradície uchovávali skúsenosti celých komunít.

Tento prístup mal obrovské výhody. Jednotlivec nemusel všetko vedieť – stačilo, keď mal prístup k zbierke poznatkov svojej skupiny. Umožnilo to aj rýchlejšie šírenie inovácií a adaptáciu na nové prostredia bez biologických zmien.

Čo to znamená pre súčasnosť

Stibel vidí paralely medzi týmto historickým zlomom a našou súčasnou situáciou s digitálnymi technológiami. „Toto nie je len stará história – je to pokračujúci evolučný príbeh,“ upozorňuje.

Dnes čelíme podobným výzvam s umelou inteligenciou. Naše prežitie stále menej závisí od individuálnej inteligencie a stále viac od stability rozsiahlych kultúrnych a technologických sietí.

Otázky, ktoré si Stibel kladie, sú aktuálne aj dnes: Robí kognitívne odľahčovanie niektoré populácie odolnejšími voči environmentálnym šokom? Ako sa tieto adaptácie šíria medzi ľuďmi? A prekračujeme dnes podobné hranice s digitálnou technológiou?

„Sme jediný druh schopný predvídať dlhodobé následky a konať tak, aby sme ich zmenili,“ zdôrazňuje vedec. „Pochopením momentu, keď naše mysle začali žiť mimo našich lebiek, sa môžeme lepšie pripraviť na ďalšie kapitoly ľudskej evolúcie, vrátane vzostupu umelej inteligencie.“

Táto štúdia nám pripomína, že ľudský úspech netkvie len v biologických výhodách. Naša najväčšia sila leží v schopnosti vytvárať a využívať kultúrne nástroje, ktoré presahujú možnosti jednotlivca. Možno práve táto lekcia z minulosti pomôže zvládnuť výzvy budúcnosti.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti