Lukašenko pripravuje Bielorusko na vojnu: Spoliehať sa na mier už nie je reálne

  • Lukašenko vyhlásil, že Bielorusko sa musí pripraviť na vojnu
  • Mier podľa neho nie je istý, armáda má byť pripravená odradiť nepriateľa
Alexander Lukašenko
  • Lukašenko vyhlásil, že Bielorusko sa musí pripraviť na vojnu
  • Mier podľa neho nie je istý, armáda má byť pripravená odradiť nepriateľa
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Prezident Bieloruska Alexander Lukašenko uviedol, že krajina sa musí pripraviť na vojenský konflikt, keďže podľa jeho slov už nie je reálne spoliehať sa na mier. Jeho vyjadrenia citoval jemu blízky telegramový kanál „Pul Pervogo“, na ktorý sa odvoláva aj portál Európska pravda.

Lukašenko zvolal 1. apríla stretnutie, na ktorom vyhodnotil rozsiahlu kontrolu ozbrojených síl. Na tomto stretnutí sa zúčastnilo približne 300 vojakov vrátane najvyšších vojenských predstaviteľov. Hlavnou témou bolo posilnenie pripravenosti armády na prípadný konflikt.

Dôraz na pripravenosť armády

Podľa Lukašenka je potrebné, aby boli vojaci pripravení bojovať, čo má podľa neho odradiť potenciálnych protivníkov. Vyhlásil, že ak bude armáda dostatočne silná, „nikto by sem nechodil“.

Zároveň však zdôraznil rozporuplný postoj režimu: Bielorusko je podľa neho proti vojne, no zároveň sa na ňu musí pripravovať. Uviedol, že vojaci a dôstojníci si dobre uvedomujú, čo vojna znamená, a práve preto ju nechcú.

Lukašenko tiež varoval, že ak by sa niekto rozhodol konať proti Bielorusku vojensky, krajina odpovie. Príprava na vojnu je podľa jeho slov preventívnym opatrením na zabezpečenie obrany štátu.

Vojenské cvičenia

V širšom kontexte sa tieto vyjadrenia objavujú na pozadí rastúcej vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Bieloruskom. Ako informovala Ukrainska Pravda, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už vo februári upozornil, že Moskva a Minsk opäť diskutujú o spoločných vojenských cvičeniach na bieloruskom území.

Zelenskyj pripomenul, že podobné rozsiahle cvičenia v minulosti predchádzali začiatku ruskej ofenzívy proti Ukrajine v roku 2022. Táto historická skúsenosť zvyšuje obavy z možného opakovania scenára.

Zelenskyj zdôraznil, že toto všetko predstavuje pre Ukrajinu veľké riziká. „A myslím si, že aj veľké riziká pre Bielorusov,“ dodal. Minulý rok počas rusko-bieloruských cvičení „Západ 2025“ došlo k úplnému uzavretiu hranice medzi Poľskom a Bieloruskom, čo naznačuje zvýšenú úroveň bezpečnostných opatrení.

bieloruský prezident Alexandr Lukašenko (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin
zdroj: TASR/AP

Bielorusko kúpilo od Ruska Orešnik

Lukašenko v strede marca tiež podľa ČTK informoval, že Bielorusko zakúpilo od Ruska raketový systém Orešnik. Ide o strely stredného doletu, ktoré môžu niesť aj jadrové hlavice a niektoré médiá ich označujú za hypersonické.

Lukašenko uviedol, že dodanie systému bolo výsledkom osobnej pomoci ruského prezidenta Vladimira Putina. Zároveň zdôraznil, že Bielorusko za tento systém zaplatilo, hoci priznal, že cena bola vyššia, než pôvodne očakával.

Strategická spolupráca s Ruskom

Minsk dlhodobo patrí medzi najbližších spojencov Ruska, ktoré už viac ako štyri roky vedie vojenskú inváziu na Ukrajine. V roku 2023 sa obe krajiny dohodli aj na rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní na bieloruskom území.

V decembri minulého roka Moskva oznámila, že systém Orešnik bol v Bielorusku zaradený do bojovej služby, čím sa posilnila vojenská infraštruktúra v regióne.

Ako vnímate rozmiestňovanie ruských raketových systémov v Bielorusku z pohľadu bezpečnosti v Európskej únii?

Použitie systému v konflikte

Tieto zbrane sú určené na dosiahnutie konkrétnych vojenských cieľov priamo na bojisku, čomu zodpovedá ich nižšia ničivá sila (zvyčajne do 50 kiloton) a obmedzený dosah nosičov v porovnaní so zbraňami strategickými, ktoré slúžia na odstrašenie a zničenie rozsiahlych územných celkov.

Ruská armáda použila systém Orešnik v nejadrovej konfigurácii prvýkrát v novembri 2024 pri útoku na mesto Dnipro. Ďalší zásah nasledoval v januári tohto roka, keď strela dopadla v oblasti mesta Ľvov.

Podľa ruského ministerstva obrany išlo o reakciu na údajný pokus Ukrajiny zaútočiť dronmi na rezidenciu prezidenta Putina koncom minulého roka. Ukrajinská strana tieto tvrdenia odmietla.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta

Zdroje: telegram/Пул Первого, Európska pravda, ČTK

Najnovšie videá

Trendové videá