Lyžovačku na Slovensku si môžeš užiť už len tento víkend. Otvorené zostáva posledné stredisko

Po spolu 31 dňoch sa vo Vysokých Tatrách skončila v stredu 12. mája lyžiarska sezóna. Skrátila ju pandémia a s ňou spojená nútená prestávka. V inom prípade by mohli lyžiari na svahoch stráviť viac ako 150 dní. Manažér strediska Lukáš Brodanský uviedol, že prišli takmer o štyri mesiace zo sezóny.

Lyžovačku vo Vysokých Tatrách odštartovali vlani 12. decembra na Štrbskom Plese. Od začiatku tohto roka bolo lyžiarske stredisko zatvorené pre opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19. Znova ho otvorili 22. apríla. Sezónu ukončili lyžovačkou pod Lomnickým štítom.

V Lomnickom sedle, na najvyššie položenej zjazdovke na Slovensku (2 190 m. n. m.), sa v tejto sezóne lyžovalo šesť dní. Pre lyžiarov ho otvorili 7. mája, pričom doteraz najneskorším začiatkom sezóny v sedle bol 20. marec. Ak v minulosti vydržali snehové podmienky, lyžovalo sa do konca apríla. Raz za dekádu sa podarilo končiť lyžovačku v sedle počas prvého májového týždňa.

Doterajší rekord v dĺžke lyžiarskej sezóny vo Vysokých Tatrách drží sezóna 2006/2007. Trvala vtedy 174 dní. Na Štrbskom Plese sa začínala 11. novembra 2006 a končila sa 8. mája 2007.

Lanovky v Starom Smokovci a v Tatranskej Lomnici sú po skončení lyžiarskej sezóny už v letnej prevádzke.

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Na Slovensku sa bude dať lyžovať už len v Jasnej, a to počas najbližšieho víkendu. Z južnej i severnej strany Chopku budú k dispozícii už iba neupravené zjazdovky. V prípade priaznivých snehových podmienok by sa tak mohlo podariť prekonať rekordný zápis z roku 2016, keď sa v stredisku lyžovalo do 15. mája.

Domáci cestovný ruch dostane desiatky miliónov

Domáci cestovný ruch vrátane gastrosektoru dostane v rámci štátnej finančnej pomoci ďalších 37,25 milióna eur. Vláda totiž schválila návrh ministerstva dopravy a výstavby na zabezpečenie finančných prostriedkov pre takzvanú veľkú schému štátnej pomoci na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie koronavírusu.

O finančnú pomoc môžu požiadať teda už aj väčšie firmy, ktoré presiahli limit, čiže hranicu 200-tisíc eur. Financie majú slúžiť na pokrytie nekrytých fixných nákladov. Samotnú veľkú schému pomoci ešte predtým musela schváliť Európska komisia (EK), podľa ktorej navrhnutá pomoc zo strany štátu je zlučiteľná s vnútorným trhom Európskej únie (EÚ).

Veľká schéma vychádza zo schémy pomoci de minimis, pričom podmienkou na získanie pomoci zostáva pokles tržieb o 40 percent v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Za rovnaké obdobie je možné požiadať o finančnú pomoc len v rámci jednej schémy, teda buď schémy pomoci de minimis, alebo schémy štátnej pomoci. Veľká schéma bola podľa štátnej tajomníčky Kataríny Brunckovej pripravená v spolupráci s odborníkmi z gastrosektora a cestovného ruchu.

zdroj: TASR/Erika Ďurčová

Oproti súčasnej malej schéme pomoci rozdiel bude vo výške možných nekrytých fixných nákladov, keď vo veľkej schéme budú môcť podniky požiadať o finančný príspevok maximálne do 70 percent nekrytých finančných nákladov. Pre malé a stredné podniky to bude hranica 90 percent.

Vláda už celkovo schválila v rámci schémy minimálnej pomoci pre cestovný ruch a gastrosektor vyše 220 miliónov eur. Keďže druhá vlna pandémia trvala oveľa dlhšie, ako sa očakávalo, podniky pôsobiace v cestovnom ruchu či v gastre utrpeli vysoké straty, lebo museli byť dlhodobo zatvorené alebo mohli len veľmi obmedzene fungovať.

Rovnako ako v malej schéme pomoci, tak aj vo veľkej schéme budú oprávnenými prijímateľmi prevádzky stravovacích a ubytovacích zariadení, cestovných kancelárií a agentúr, aquaparkov, kúpalísk, sprievodcovia v cestovnom ruchu, organizácie kongresov a podnikových výstav, botanické a zoologické záhrady a prírodné rezervácie, zábavné parky a lunaparky, prevádzka lanoviek a lyžiarskych vlekov, múzeá či historické pamiatky.