Macron varuje: „Európa je smrteľná, môže zomrieť. Všetko závisí od našich rozhodnutí“

Emmanuel Macron má posledné tri roky v úlohe francúzskeho prezidenta, keďže už je v druhom volebnom období, a ako píše The Hindustan Times, keďže v roku 2022 prišiel o parlamentnú väčšinu, 46-ročný rodák z mesta Amiens chce svojim kritikom ukázať, že si zachováva energiu a svieže myslenie, ktoré ho v roku 2017 dostali do prezidentského kresla, a že sa nestal iba dosluhujúcim prezidentom.

Aj preto Macron vo štvrtok vyzval na silnejšiu, integrovanejšiu európsku obranu a povedal, že starý kontinent sa nesmie stať vazalom Spojených štátov, pričom načrtol svoju víziu asertívnejšej Európskej únie na globálnej scéne. 

Prejav vnímaný ako pokračovanie na reč z roku 2017

Britská BBC píše, že počas dvoch hodín v historickej posluchárni prestížnej univerzity Sorbonne francúzsky prezident povedal, že Európa musí reagovať rýchlo, ak chce v meniacom sa svete prežiť. „Musíme rozmýšľať s jasnou hlavou a uznať, že naša Európa je smrteľná. Môže zomrieť. Všetko závisí od rozhodnutí, ktoré urobíme, a tieto rozhodnutia musíme urobiť teraz,“ vyhlásil okrem iného.

Macronovo vystúpenie bolo vnímané ako pokračovanie jeho prelomového prejavu taktiež na Sorbonne z roku 2017, kedy krátko po nástupe do úradu prvýkrát vyzval Európsku úniu, aby sa posunula smerom k väčšej sebestačnosti v obrane a ekonomike.

Vystúpenie, ktoré prišlo len niekoľko týždňov pred európskymi voľbami, bolo považované aj ako pokus o oživenie nevýraznej kampane jeho strany Renaissance. V súčasnosti sú v prieskumoch priaznivci 46-ročného Macrona ďaleko za krajnou pravicou Marine Le Penovej.

Čo stojí za slovami Macrona a čo by európski vojaci robili na Ukrajine? Kremeľ sa už vyhráža vojnou

The Economic Times dopĺňa, že Macron varoval, že vojenské, hospodárske, obchodné a iné tlaky by mohli oslabiť a roztrieštiť 27-člennú EÚ. Macron zároveň zdôraznil, že Rusku nesmie byť umožnené vyhrať na Ukrajine, a vyzval na zvýšenie kapacity Európy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, užšie obranné väzby s Britániou po Brexite a vytvorenie európskej akadémie na výcvik vysokopostaveného vojenského personálu.

„Bez obranného priemyslu neexistuje žiadna obrana… mali sme desaťročia nedostatočných investícií. Musíme vyrábať viac, musíme vyrábať rýchlejšie a musíme vyrábať ako Európania,“ povedal s tým, že Európania by mali uprednostniť nákup európskej vojenskej techniky.

Deutsche Welle informuje, že Macron volal po vytvorení „jednotnejšej, suverénnejšej a demokratickejšej“ Európy, ktorá bude schopná čeliť mnohým geopolitickým a ekonomickým výzvam. „Stále sme príliš pomalí a málo ambiciózni.    Európa musí ukázať, že nikdy nie je vazalom Spojených štátov a že vie hovoriť aj so všetkými ostatnými regiónmi sveta,“ odkázal. 

Macron má v rukáve tajný plán, ako naštartovať mierové rokovania s Ruskom

Zároveň obvinil Washington a Peking, že sa rozhodli „prestať rešpektovať pravidlá obchodu“, odvolávajúc sa na americký zákon o znižovaní inflácie. Povedal, že takáto politika môže spôsobiť „ochudobnenie“ Európy.

„Nemôže to fungovať, ak budeme jediní na svete rešpektovať pravidlá obchodu, ako boli napísané pred 15 rokmi, ak ich už Číňania a Američania nebudú rešpektovať dotovaním kritických sektorov,“ deklaroval.

Vyzýva na spoľahlivú európsku obranu

Európa si podľa jeho názoru potrebuje vybudovať dôveryhodnú nezávislú obranu, aby mohla v prípade potreby ísť do vojny bez pomoci USA. Prezident Macron podľa BBC tiež dodal, že európske armády by sa nemali spájať, ale mali by mať spoločné ciele, ako je prípadný celokontinentálny protiraketový štít, a vyzval na vytvorenie európskej vojenskej akadémie.

Deutsche Welle píše, že vyzval, aby pri nákupe vojenskej techniky boli uprednostnení európski dodávatelia. Francúzsky prezident tiež povedal, že Európa je „obkľúčená“, pričom poukázal na ruskú vojnu na Ukrajine a snahy Iránu vyvinúť jadrové zbrane.

„Hlavným nebezpečenstvom pre európsku bezpečnosť je vojna na Ukrajine, sine qua non (nutnou podmienkou) pre našu bezpečnosť je, že Rusko túto agresívnu vojnu nevyhrá,“ zdôraznil.

Macron tiež vyhlásil, že EÚ dala jasne najavo, že Ukrajina, Moldavsko a západný Balkán sú súčasťou „európskej rodiny“ a nakoniec sa k bloku pridajú. Povedal, že Brusel pracoval na podpore kandidátskych krajín pri implementácii reforiem potrebných na ich pristúpenie.

Na záver vychválil Zelenú dohodu pre Európu (Green deal) a povedal, že Európa je jedinou časťou sveta, ktorá dostatočne plánuje implementáciu svojho zeleného prechodu. Podotkol však, že ekonomické predpisy bloku sa stali „príliš komplikovanými“ a vyzval na zníženie byrokracie pre malé a stredné podniky.