Magyar ide po Orbánových ľuďoch. Zmenou ústavy chce dostať z funkcie prezidenta, ktorý odmieta odstúpiť

Maďarský premiér Péter Magyar otvoril jednu z najcitlivejších otázok po aprílových voľbách. Oznámil, že jeho vláda chce využiť všetky dostupné právne nástroje na odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka, ktorého považuje za spojenca bývalého premiéra Viktora Orbána. Denník Politico uviedol, že Magyar nevylučuje ani zmenu maďarskej ústavy, ak by to bolo potrebné na prezidentov odchod z funkcie.

Sulyok sa stal hlavou štátu v roku 2024 po rezignácii Katalin Novákovej, ktorá odišla pre kauzu milosti spojenej so škandálom sexuálneho zneužívania detí. Ide o bývalého sudcu, ktorý v maďarskom politickom systéme zastáva prevažne reprezentatívnu funkciu. Prezidenta v Maďarsku volí parlament, nejde teda o priamu voľbu občanmi. Práve to je jedna z oblastí, ktorú chce Magyar podľa portálu Euronews otvoriť.

Magyar hovorí o bábkach, Sulyok odmieta odstúpiť

Magyar po stretnutí s prezidentom vystúpil pred Sándorovým palácom a oznámil, že vláda začne pripravovať potrebné kroky. Podľa denníka Politico vyhlásil, že „tento proces potrvá približne mesiac, snažíme sa prijať potrebnú legislatívu čo najrýchlejšie a áno, bude sa hovoriť o odstránení všetkých bábok“.

Premiér prezidentovi vyčíta, že podľa neho nedokázal chrániť právny štát ani demokratické fungovanie krajiny. Predtým mu stanovil termín na odstúpenie do 31. mája. Sulyok však v nedeľu oznámil, že odísť nemieni. Vyhlásil, že dôstojnosť prezidentského mandátu si vyžaduje pevnosť, a avizoval, že počká na stanovisko Benátskej komisie.

Magyar naopak tvrdí, že prezidentský úrad stratil autoritu pre mlčanie, sporné rozhodnutia a opomenutia. Portál Euronews citoval jeho slová, že „tak ako Viktor Orbán opustil maďarský ľud, tak Tamás Sulyok, ktorého vymenoval, opustil maďarskú republiku“.

Ústavná zmena by sa nemala týkať len jednej osoby

Magyar zatiaľ nepredstavil presnú podobu pripravovanej zmeny základného zákona. Podľa portálu Euronews však tvrdí, že nepôjde o pravidlo namierené iba proti Sulyokovi. Nový rámec by mal umožniť odvolávanie aj ďalších vysokých štátnych predstaviteľov. Premiér zároveň naznačil, že občania by mohli mať väčší vplyv na výber prezidenta. Jednou z možností je priama prezidentská voľba, no podrobnosti ešte majú prerokovať poslanci strany Tisza.

Spor sa tak netýka len jednej funkcie. Magyar už predtým vyzval na odchod viacerých ľudí z významných postov, medzi nimi šéfa Ústavného súdu Pétera Polta, predsedu Najvyššieho súdu, šéfa úradu pre súdnictvo, predsedu Štátneho kontrolného úradu, šéfa úradu pre hospodársku súťaž aj predsedu mediálneho regulačného úradu. Všetkých spája s mocenským systémom, ktorý vznikol počas Orbánovej éry.

Podľa Magyara Sulyok nereagoval ani v situáciách, keď mal brániť občanov pred tvrdou politickou rétorikou. Tvrdí, že prezident mlčal pri výrokoch bývalého premiéra o veľkom upratovaní či tieňovej armáde.

Brusel sleduje reformy aj riziko ústavnej krízy

Napätie v Budapešti má aj európsky rozmer. Denník Politico pripomenul, že Európska komisia prisľúbila uvoľnenie miliárd eur z fondov EÚ, ak Magyarova vláda uskutoční rozsiahle reformy súdnictva, protikorupčných pravidiel a verejného obstarávania. Po stretnutí s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou premiér tvrdil, že Budapešť presvedčila Brusel na uvoľnenie peňazí. Úradníci Komisie však reagovali opatrnejšie a hovorili skôr o politickej dohode o všeobecnom smerovaní než o formálnom rozhodnutí.

Práve preto môže byť snaha zmeniť ústavu veľmi citlivá. Ak vláda začne meniť pravidlá s cieľom odvolať prezidenta, môže to vyvolať ústavnú krízu a skomplikovať konečnú dohodu s Bruselom.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie