Mapa ľudského šťastia: Globálna štúdia blahobytu odhaľuje nečakané vzorce naprieč 22 krajinami

Otázka dobrého života rezonuje storočiami. Filozofi, vedci aj kultúry po celom svete hľadajú odpoveď, čo robí život skutočne hodnotným. Rôzne tradície ponúkajú odlišné pohľady, no zhodujú sa: dobrý život presahuje jednoduché šťastie – vedie k celistvosti a naplneniu.

Dnešní výskumníci sa zameriavajú na pojem „blahobyt“ (flourishing), ktorý zahŕňa viacero dimenzií. Nejde len o pocit šťastia či dosiahnutie úspechu, ale o komplexný stav pohody s pozitívnymi emóciami, angažovanosťou, vzťahmi, zmyslom a úspechmi. Korene tejto myšlienky siahajú k Aristotelovmu konceptu „eudaimonia“, hoci v modernej vede o pohode dostáva svieži význam.

Blahobyt neobmedzuje tvoje vnútorné pocity. Týka sa celkového života – ľudí v tvojom okolí, miesta, kde žiješ, domova, štvrte, školy, pracoviska i priateľstiev. Všetky tieto prvky významne ovplyvňujú kvalitu tvojho života.

Píšu o tom weby The Conversation, Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Mapovanie ľudského blahobytu po celom svete

Globálna štúdia blahobytu (Global Flourishing Study) predstavuje päťročný projekt s viac než 200 000 účastníkmi z 22 krajín. Tím psychológov, sociológov a epidemiológov v spolupráci s Gallup Inc. skúma vzorce ľudského blahobytu naprieč kultúrami. Hľadajú odpovede na zásadné otázky: Ktoré národy dosahujú najvyšší blahobyt? Čo najvýraznejšie ovplyvňuje osobnú pohodu? Existujú konkrétne kroky na zlepšenie vlastného života?

Prekvapivé vzorce blahobytu

Prvé výsledky prinášajú zaujímavé zistenia. Mladí dospelí čelia rastúcim problémom s duševným zdravím, finančnou neistotou a stratou zmyslu, čo narúša tradičnú krivku životnej pohody. Manželstvo často prináša viac podpory, lepšie vzťahy a hlbší zmysel. Pracujúci ľudia sa cítia istejšie a šťastnejšie než hľadajúci zamestnanie.

Pravidelní návštevníci náboženských služieb dosahujú vyššie skóre vo všetkých oblastiach – najmä v šťastí, zmysle a vzťahoch. Tento trend pozorujeme takmer v každej krajine, dokonca aj v sekulárnom Švédsku. Náboženské komunity poskytujú tzv. „štyri B“: príslušnosť (belongingness) cez sociálnu podporu, spojenie (bonding) v duchovnej rovine, správanie (behaving) prostredníctvom charakterových noriem a vieru (believing) formou nádeje a spoločných presvedčení.

Paradoxne, niektorí návštevníci bohoslužieb hlásia viac bolesti alebo utrpenia – možno preto, že náboženské komunity často poskytujú útočisko v ťažkých časoch a ich členovia môžu citlivejšie vnímať utrpenie.

Rané skúsenosti formujú neskorší život. Napriek tomu ľudia, ktorí mali ťažké detstvo, zažili zneužívanie či chudobu, často nachádzajú zmysel a naplnenie neskôr. V krajinách ako USA či Argentína detské ťažkosti niekedy budujú odolnosť a poslanie v dospelosti.

Celosvetovo muži a ženy uvádzajú podobnú mieru blahobytu, hoci regionálne odlišnosti existujú. Ženy v Japonsku sa cítia lepšie než muži, zatiaľ čo v Brazílii reportujú vyššie skóre muži.

Kde ľudia dosahujú najvyšší blahobyt

Jednotlivé krajiny vykazujú výrazné rozdiely v dosahovaní blahobytu. Indonézia exceluje v oblastiach zmyslu, účelu, vzťahov a charakteru, čím sa radí medzi najvyššie hodnotené krajiny v celej štúdii. Mexiko a Filipíny tiež vykazujú pozoruhodné výsledky – napriek nižšej ekonomickej sile ich obyvatelia reportujú silné rodinné väzby, bohatý duchovný život a komunitnú podporu.

Naopak, Japonsko a Turecko dosahujú nižšie skóre. Japonsko napriek silnej ekonomike trpí nižšou mierou šťastia a slabšími sociálnymi väzbami, pravdepodobne pre dlhý pracovný čas a stres. V Turecku politické a finančné problémy podkopávajú dôveru a bezpečie.

Prekvapivo bohatšie krajiny ako USA a Švédsko nedosahujú taký vysoký blahobyt. Dosahujú vysoké skóre vo finančnej stabilite, ale zaostávajú v zmysle a vzťahoch. Väčšie bohatstvo teda automaticky negarantuje lepší život.

Krajiny s vyšším príjmom paradoxne často reportujú nižšiu úroveň zmyslu a účelu. Naopak, miesta s vyššou pôrodnosťou častejšie uvádzajú vyšší zmysel života. Ekonomický pokrok môže niektoré aspekty života zlepšiť, iné však oslabiť.

Univerzálne túžby, rôznorodé cesty

Ľudia po celom svete túžia po podobných základných veciach: šťastí, zdraví, prepojení a bezpečí. Jednotlivé krajiny však tieto ciele dosahujú rôznymi spôsobmi. Neexistuje univerzálny návod na blahobyt – jeho podoba sa líši miesto od miesta, človek od človeka.

Výzva tejto štúdie spočíva v použití rovnakých otázok vo všetkých 22 krajinách. Tento takzvaný etický prístup umožňuje porovnávať výsledky, no môže prehliadať miestne nuansy. Čo prináša šťastie v jednej kultúre, nemusí znamenať to isté v inej.

Štúdia tvorí východiskový bod pre ďalší výskum zameraný na konkrétne kultúrne kontexty. Otvára dvere emickým štúdiám rešpektujúcim miestne hodnoty, jazyk a každodenný život. Budúci výskumníci môžu na týchto základoch stavať a rozširovať chápanie blahobytu v rôznych kútoch sveta.

Cesta k dobrému životu vyzerá pre každého inak, no určité prvky – zmysluplné vzťahy, účel, zdravie a základná materiálna istota – tvoria univerzálny základ. Namiesto zjednodušených riešení táto štúdia umožňuje oceniť bohatú rozmanitosť ľudských skúseností a zároveň rozpoznať hlboké podobnosti spájajúce ľudstvo naprieč kultúrami a národmi.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti